podtatranského karikaturistu.
Sympatický nymburský rodák žije vo Svite od roku 1991. Ako tvrdí, kreslený humor je pre neho iba príjemným spestrením a obľúbeným hobby.
Za všetkým hľadaj ženu
Z českej polabskej roviny sa pod tatranské končiare dostal jednoducho. "Priženil som sa. S manželkou Alenkou sme sa zoznámili ešte počas štúdia na ČVUT v Prahe. A keď sme sa rozhodli stať členmi spolku doživotných spolužiakov, bol to už iba krok do neznámeho Svitu," prezradil karikaturista. Dnes už vychovávajú dve tínedžerky. "Na Slovensku sa cítim ako doma. Zo slovenčiny mi nerobia problémy iba čísla, našťastie sú rovnaké."
Labe mu nechýba
Nechýba mu Labe, ktoré vymenil za Vysoké Tatry? "Chodiť do kopca je rovnako náročné, ako plávať proti prúdu. Na tatranské túry chodím často a rád. Vždy, keď mi to čas dovolí. A zvládol som už aj tie najnáročnejšie. Vodu mám radšej slanú, ako bez chuti a bez zápachu, a niekedy aj vo fľaši. Aj hríbov tu rastie viac, ako nás na rovine," podotkol J. Otta.
Nedostane sa k slovu
Svoju dávnu záľubu v kreslení úsmevných až komických obrázkov si so sebou priniesol i na Slovensko. Patrí k autorom kresleného humoru, ktorí hneď na začiatku svoj výtvarnej dráhy rezignovali na slovo a plne sa sústreďuje iba na výtvarnú stránku svojho prejavu. Priznáva, že doma sa pri toľkých ženách k slovu nedostane. Aj bez známych bublín so sprievodným textom pri obrázkoch kreslenému humoru u nás pridal novú kvalitu.
Najviac sa zrodí ráno
Priaznivcov si za pomerne krátky čas našiel na celom Slovensku. A to napriek tomu, že svoju publikačnú premiéru u nás si odbil v roku 1999, v známom humoristickom mesačníku Kocúrkovo. Dnes už patrí k jeho kmeňovým autorom, rovnako v čítanom regionálnom Korzári a v programovom dvojtýždenníku TelePlus. A ako sa rodia jeho úsmevné obrázky? "Námety sa rodia rýchlo, ale bohužiaľ nie je čas ich všetky oživiť. Chcelo by to kresliť od svitu do mrku. A najviac sa ich zrodí práve ráno pod perinou!"
Chváli ho aj svokra
Dialóg so svojím publikom tak skôr a radšej vyhľadáva a ponúka ho aj na samostatných a spoločných výstavách formou svojich vystavených kresieb. "Všetky svoje kresby si archivujem, mám im teda čo-to zo svojho archívu, aj keď ešte nie veľmi bohatého, ponúknuť".
Jeho práce poznajú už aj na súťažných prehliadkach doma i v zahraničí. Napríklad v Čechách, Turecku, či Argentíne. "Získal som už aj prvé ocenenie. Tretie miesto v súťaži Piatok 13. v Piešťanoch. A jednu moju kresbu mi už pochválila aj svokra, čo si cením veľmi vysoko, možno aj najviac," uzavrel Sviťan.
Autor: PETER ZÁVACKÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
