ANDREA TOMÁSCHOVÁ, andrea.tomaschovakorzar.sk
"Slobodne tvorím, prinášam radosť."
Pred pár rokmi sa uvažovalo, že košický balet zrušia. Chýbali kvalitní tanečníci i pedagógovia. Nový vietor do divadla priniesol až Ondrej Šoth, ktorý vybudoval špičkový súbor prezentujúci metropolu východu po celom svete. Košickí tanečníci tancovali v Londýne pred kráľovnou Alžbetou, žali ceny na významných súťažiach. A hoci platí, že doma nikto nie je prorokom, Ondrej Šoth sa dočkal. V piatok si v Nitre prevzal Dosky 2007 ako najlepší režisér sezóny a jeho balet Svadba podľa Figara (Mozarta) sa stal najlepšou inscenáciou sezóny. Úspech chutil o to sladšie, že porazil aj mimoriadne kvalitné činoherné predstavenia prvej slovenskej scény -Národného divadla.
Pamätáte si ešte, v akom stave bol balet, keď ste tu pred 6 rokmi nastupovali ako šéf baletu?
- Bolo to tu strašne biedne. Neuveriteľne nízke platy, žiadni pedagógovia, interpreti, nič.
Neodrádzalo vás to?
- Naopak. Nazlostil som sa a povedal som si, že takto to ďalej ísť nemôže. Bolo to ťažké, no dal som sľub a ten bol pre mňa záväzný.
S akými ambíciami ste vytvárali nový súbor?
- Keď som sa stretol s riaditeľom Himičom, opýtal som sa ho, čo by chcel urobiť s baletným súborom. Vravím mu - chcete tu mať domáci, provinčný súbor, alebo svetový, silný? A on, že to druhé. Hneď som ho však upozornil, že si to bude vyžadovať mnoho nervov i trpezlivosti, ale určite sa to podarí.
Do Košíc ste pritiahli vynikajúcich tanečníkov z Ukrajiny, ktorí svoje kvality dokazujú nielen vo vašom súbore, ale aj na svetových súťažiach. Aby sem však mohli prísť, museli ste predať svoj byt v Bratislave a z vlastných prostriedkov živiť celý súbor... Prečo ste to urobili?
- Pretože som nesmierne túžil pracovať v Košiciach, odkiaľ som vyšiel. Vrátil som sa zo sveta a keď som sem prišiel prvýkrát, bolo mi veľmi ľúto, že také nádherné mesto a prostredie sa neustále ponižuje. Povedal som si - odtiaľto som vyšiel, pochodil som svet a vrátim sa sem, aby som košickému baletu vrátil renomé, ktoré malo a ktoré si zaslúži. Obklopil som sa teda ľuďmi, ktorí majú inteligenciu, vzdelanie. No v tom čase tu neboli finančné podmienky také, aby tu tí ľudia prežili. Tak som im musel pomôcť. Nebolo to však pre mňa až také prekvapenie. Šiel som do toho s tým, že som vedel, čo ma čaká. Nový súbor som totiž nezakladal po prvýkrát v živote.
Dnes žne vaše teleso svetové ocenenia, v lete vás v Prahe videli státisíce divákov, dostávate ponuky nielen na účinkovanie na prestížnych festivaloch, ale dokonca na vlastné divadlo...
- Ale to ja považujem za samozrejmé. Karma je spravodlivá. Pozitívna energia a talent sa nikdy nezničia. Možno nie sú ocenené v tom momente, no keď to potom najmenej čakáte, príde úžasná ponuka, ocenenie. Aj preto som mohol robiť v Hollywoode film s Robertom De Nirom, Ornellou Muti, či Catherine Denevue. A napriek tomu sa nepociťujem, ako mnohí u nás, že som svetový.
Ako sa teda cítite?
- Dnes, keď je tak strašne veľa egoizmu, prírodných i ľudských katastrof, vojen, náboženských konfliktov, si pripadám ako kvapka v mori, ktorá by pozitívnou energiou chcela ukázať, že nie všetko je tu zlé a negatívne.
Pre mnohých môže znieť absurdne, že človek, ktorý pracoval v Hollywoode, sa vo svojich najlepších rokoch vráti robiť na Slovensko...
- Ale pre mňa bolo 6 mesiacov v Hollywoode najhorších v mojom súkromnom živote. Takú frustráciou zo samoty, akú som prežil tam, som nezažil nikde inde vo svete. Myslím, že je to tou "koktejlovou" zemou, kde ľudia nemajú svoj pôvod a ich vzťahy sú čisto materiálne. Všetko je tam založené na dizajne, na peknej tváričke, na veľkosti bankového konta. To je materializmus, ktorý ja ako Vodnár v sebe likvidujem. Mojím zmyslom života je pomáhať iným, ponúkať ľuďskej duši humánnu pomoc. Herci, tanečníci, choreografi predsa nie sú žiadne hviezdy. Sú to služobníci ľuďom. Pre mňa je to príliš povrchné, ak je kultúra len o biznise. Ja som šťastný, ak môžem ľuďom pomáhať, prinášať humánnosť do ich života. Najdôležitejší pre mňa je divák.
Aj v Hollywoode robia produkcie pre divákov.
- Robia, ale tam ste pre nich iba mäso. Je jedno, či ste choreograf, alebo herec, v prvom rade ste tam kus, ktorý je na predaj. Ak chcete žiť slobodne ako tvorivý človek, tak ste v Hollywoode skončili.
Takže v Košiciach žijete slobodnejšie a tvorivejšie ako v Amerike?
- To bezpochyby. Tam musíte predať svoje vnútro, aby ste mohli pracovať. Musíte sa stať nástrojom svetového biznisu. A potom zistíte, že ste predali seba, svoje vnútro, svoj život a stali ste sa vazalom s množstvom peňazí, ktoré vám nepomôžu. Keby ste videli, akí nádherní ľudia pracujú v hollywoodských reštauráciách čakajúc na to, kedy si ich všimne nejaký producent. Ten príde a zrazu ste človek na predaj. A je úplne jedno, kto ste. Keď musíte byť nahý, budete nahý. Keď musíte súložiť, budete súložiť. Lebo to máte v náplni práce. Také sú pravidlá biznisu.
Lesk toho prostredia vás ani na chvíľu neoslepil?
- Nie, ja nepotrebujem brilianty. Žil som v tom prostredí a nič mi to nehovorilo. Neodsudzujem síce nikoho, kto tak žije, ak je šťastný, ale pre mňa to nemá žiadnu cenu. Ja chcem slobodne tvoriť a prinášať ľuďom do života radosť.
Pýtať sa, či vám piatkový zisk dvoch Dosiek urobil radosť, nemá ani zmysel...
- Bol som nesmierne šťastný. Za celé naše divadlo. Pretože to nie je iba moje ocenenie a moja zásluha. Mám veľkú radosť, že tu vzniká niečo, čo sa ľuďom začína páčiť a čo je pre nich zaujímavé aj bez toho, aby to bolo mediálne sprofanované. V histórii československého tanca sa tu deje unikátna vec a, chvalabohu, že to tu môžeme robiť, že máme slobodu. Veľmi som sa tešil, že už po druhýkrát bol v kategórii najlepší kostým nominovaný aj náš tanečník Andryi Sukhanov, ktorý nemá výtvarnú školu, no neuveriteľne maľuje. Je to prírodný talent. Je skvelé vidieť, že máme v súbore ľudí, ktorí sa vyvíjajú nielen tanečným, ale aj tvorivým a intelektuálnym smerom.
CURRICULUM VITAE
Ondrej Šoth
vyštudoval klasický tanec na Konzervatóriu v Košiciach a choreografiu a réžiu tanca na VŠMU. Pôsobil ako choreograf v pražskom komornom balete P. Šmoka, v Národnom divadle Praha, v Laterne Magike, Slovenskom národnom divadle, či v SĽUK-u. Viac ako 20 rokov pôsobil na významných zahraničných scénach, v Hollywoode spolupracoval na snímke Open to hard, v ktorom hrali Ornella Muti, Robert de Niro, Catherine Denevue. V Československu pracoval na snímkach Juraja Herza a Juraja Jakubiska.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
