Obeť znásilnenia ho udala, z pomsty ju zavraždil

Keď súd vynáša rozsudok, v hlave nejedného odsúdenca sa práve rodí túžba po pomste. Hoci býva namierená aj proti sudcom či prokurátorovi, najčastejšie proti tým, ktorí samotné tretné stíhanie "spôsobili". Obetiam, ktoré si dovolili svedčiť a prispieť k potrestaniu páchateľa. Aj keď z mnohých túžba po pomste počas výkonu trestu vyprchá, existujú prípady, ktoré svedčia o opaku. Dnes ponákame jeden z nich.

Hneď na začiatku sa vrátime o desať rokov dozadu, keď sa cesty 28-ročného Ervína S. a 22-ročnej Jany D. po prvý raz skrížili. Bolo to v ktorúsi augustovú sobotu, keď sa mladík trochu pripil na kamarátových narodeninách. Odbila polnoc, keď všetci opustili reštauráciu a vydali sa tmavým mestom domov. Vari 500 metrov od bloku, kde Ervín býval, sa od zvyšku partie oddelil a ďalej už šiel sám. "Nechcelo sa mi domov, tak som si sadol v parku na lavičku," vysvetlil neskôr dôvod, prečo sa nedopotácal domov a nezaľahol v posteli. "Po chvíli som si všimol, ako sa po chodníku blíži mladá žena. Chcel som sa s ňou iba porozprávať. Nič viac..."

Jana, ktorá sa v noci vracala z návštevy svojej matky, nočný zážitok opísala inak. A aj obhliadka miesta činu potvrdila, že v jeho okolí žiadna lavička nebola. Ervín teda musel svoju obeť sledovať. "Ja som ho dovtedy, kým vyskočil z kríkov a skrížil mi cestu, vôbec nevidela. Odrazu sa predo mňa postavil a prehováral ma, aby som ostala s ním. Vravel, že je priskoro ísť domov, keď je taká pekná noc. Chcela som ho obísť, no on sa stále postavil predo mňa a bránil mi pokračovať. Prosila som ho, nech ma nechá, že sa veľmi ponáhľam, no chytil ma za ruku a ťahal niekam na stranu. Vtedy som začala kričať..." Ervín sa však novej spoločníčky nemienil vzdať. "Priložil mi na krk nôž a ťahal ma do kríkov. Hrozil mi, že ak nebudem ticho, podreže ma..."

Ďalší priebeh udalostí niesol obvyklé znaky znásilnenia. Boj to bol krátky. Hoci sa Jana vzpierala, proti dvojnásobne ťažkému súperovi nemala šancu. Po čosi vyše troch minútach bolo po všetkom. "Vtedy mi znova priložil nôž na krk. V očiach mal taký strašný výraz a už som si myslela, že ma ide zabiť. Prosila som ho, nech ma nechá, že nikomu nič nepoviem. A že som ho ani poriadne nevidela, lebo bola tma."

Ervín si až po akte uvedomil, že to prehnal a teraz nevedel, čo ďalej. Sľub tej blondínky, že bude mlčať, mu prišiel vhod. Určite by ju nezabíjal, veď nie je vrah. Napriek tomu ju ešte postrašil nožom a aby mal pamiatku, vzal jej náušnice i hodinky. Na rozlúčku dodal, že ak nebude mlčať, nájde si ju a potom s ňou bude amen. Napriek hrozbe sa z lupu ani erotického zážitku dlho netešil. Hoci Jana osobne Ervína nepoznala, už ho pred tým videla a dokonca vedela, kde približne býva. Len čo znásilnenie ohlásila na polícii a absolvovala potrebné vyšetrenie u lrkára, sadla si do policajného auta a čakala. Ešte v ten večer padol Ervín do zajatia a hoci zapieral, nebolo mu to nič platné. Usvedčili ho nielen spermie, ale i náušnice, ktoré sa našli v jeho byte. Za lúpež i znásilnenie dostal 6 rokov.

Kým si Ervín trest odsedel, myslel iba na to, ako sa tej ženskej pomstiť. Miliónkrát už oľutoval, že ju vtedy v noci nechal žiť. Takmer pri každom zaspávaní si predstavoval, ako to mal správne urobiť: potiahnuť čepeľou noža po krku a počkať, kým vykrváca. Mŕtvy svedok - žiadny svedok, pripomínali mu susedia z cely. Po druhýkrát už taký "šľachetný" nebude, uvažoval. Vedel, ako sa tá ženská volá i kde býva a nemal obavy, že by ho mohla spoznať. Vtedy mal dlhšie vlasy a vážil takmer metrák. Za mrežami schudol 20 kíl, prišiel aj o vlasy a nechal si rásť jemnú bradu...

Na slobode mal za sebou iba dva dni a už sa vybral hľadať dom, v ktorom tá "bosorka", ako ju zvykol šesť rokov volať, bývala. Vošiel do paneláka a rýchlym pohľadom preletel po menovkách poštových schránok. Našiel ju a tak mu zatiaľ všetko vychádzalo podľa plánu. Sadol si obďaleč na lavičku a čakal. Asi po dvoch hodinách ju zazrel. Vôbec sa nezmenila, skonštatoval. Keď vošal do brány, vstal a odišiel. Od toho dňa blok dennodenne sledoval a čakal na vhodný okamih.

V ktorýsi večer vyšla Jana z domu o šiestej večer a keď prešla okolo parku, nastúpila do autobusu. Zhodou okolností šla presne tam, kam pred vyše šiestimi rokmi. Za matkou, ktorá bola aj tentoraz chorá a potrebovala pomoc. Ervín Janu tajne sledoval cez celé mesto. Videl, kam vošla do brány a v duchu sa modlil, aby tam neostala až do rána. Stalo sa. Okolo desiatej Jana vyšla von a zamierila na autobus. Kým čakala, Ervín utekal na najbližšie stanovište taxíkov a odviezol sa k parku. Tam, skrytý za stromami, číhal na svoju obeť. Po vari 20 minútach sa jej dočkal...

Keď okolom neho Jana prešla, vyskočil spoza stromu a zozadu jej bleskovo ovinul okolo krku oceľové lanko. Kým sa spamätala, vtiahol ju medzi stromy. Dával si pritom pozor, aby zovretie nebolo príliš silné. Skôr, než chcel Ervín pomstu realizovať, mal v úmysle sa Jane pripomenúť. Zhodil ju na zem, sadol si na ňu a sklonil sa k vydesenej tvári. Jana ledva lapala po dychu. "Spoznávaš ma?", zasypel jej do tváre. "To som ja, tvoj milenec spred šiestich rokov, čo kvôli tebe hnil v lapáku. Nič ma nedržalo pri živote, iba pomyslenie na to, ako ti teraz stisnem krk."

Jana po celý čas vytriešťala oči, neschopná poriadne dýchať, nie to ešte vykríknuť. A možno niekde v podvedomí tušila, že by jej to nebolo nič platné... Vtom si Ervín uvedomil, že s tou babou sa zdržiava príliš dlho. "Zbohom," precedil pomedzi zuby a stiahol slučku. Počkal, kým telom mykol posledný kŕč a zovretie povolil. Pomsta bola dokonaná. Rýchlo vtiahol telo viac medzi stromy, z kríkov odlomil pár haluzí a chladnúce telo pozakrýval. Potom sa v tichoti, zakrádajúc v tieňoch domov, pobral domov.

Ešte v tú noc bolo po Jane vyhlásené pátranie. Políciu zbuntošil manžel. Od matky sa totiž nevrátila ako obvykle, pričom mu svokra telefonicky potvrdila, že jej dcéra šla na posledný autobus. Mŕtve telo našiel pes na druhý deň okolo poludnia. Prvá obhliadka tela naznačila a pitva to potvrdila, že obeť ktosi zaškrtil niečím tenkým. Vypátranie páchateľa trvalo asi týždeň. Kriminalisti za ten čas preverili niekoľko možných alternatív od sexuálenho motívu až po lúpež. Až keď im Janin manžel spomenul, že sa jeho manželka pred rokmi stala obeťou znásilnenia, dali si jej vraždu s týmto činom do súvislosti. A keď vysvitlo, že Ervín bol iba pred niekoľkými dňami prepustený z basy, pomsta im vyšla ako jediný možný motív vraždy. Navyše, viacerí svedkovia potvrdili, že práve muža, ktorého fotografiu im kriminalisti ukázali, videli v poslednom čase obšmietať sa v okolí.

Ervínovi nepomohlo ani tvrdenie, že bol v čase vraždy doma. Matka, ktorá pochopila, čo asi vykonal, mu alibi nepotvrdila. Dostal 19 rokov III. NVS.

rob

Autor: Zahornacký v NOVE

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári