Pokračovanie spomienok Košičana Vlada na jeho minuloročné putovanie naprieč ostrovom Borneo

Hoci ich viera učí k striedmosti, na Labuane si vyhadzujú z kopýtka

Minulý týždeň sme priniesli prvú časť spomienok Košičana Vlada na jeho cestu naprieč ostrovom Borneo. Postupne si zaspomínal, čím ho upútalo mesto Kuching, akú opicu mohol vidieť výlučne na ostrove v Juhovýchodnej Ázii a z čoho mal on i jeho partia obavy, keď v osade lovcov lebiek zomrel akýsi dedo. Svoje spomienky Vlado prerušil v meste Marudi, kde sa nachádza najväčší long house na svete. Dnes teda vo výpočte zážitkov z minuloročnej cesty po Bornou pokračuje.

Z mesta Marudi jeden Košičan, štyria Česi a sprievodkyňa z cestovnej kancelárie pokračovali loďou do svetoznámeho národného parku Gunung Mulu. Okrem bohatej fauny a flóry sa vyznačuje najväčším komplexom jaskýň na svete. Odhaduje sa, že objavených je iba okolo 40 percent. Celý komplex jaskýň meria až 170 km.

"My sme navštívili tri iné. Najzaujímavejšia bola Jelenia jaskyňa (Deer Cave) a to vďaka miliónom netopierov, ktoré ju využívali ako dennú nocľaháreň. Podvečer, keď slnko zapadlo, sme aj my pozorovali nespočetné kŕdle týchto bylinožravcov. Opúšťali úkryt a mnohé leteli aj do vzdialenosti 50 km. Nadránom sa zas vracali späť." Samozrejme, ich úkryt bol plný ich trusu - guána, no jeho využitie je problematické, keďže jaskyne sa nachádzajú v nedostupnom teréne.

Ďalšou atrakciou v národnom parku Gunung Mulu boli lavičky, ktorými sú takmer v korunách pospájané stromy. Samozrejme, kvôli bezpečnosti sú tam aj pomocné laná. Turistom, ktorí nemajú strach z výšok, poskytuje asi polkilometrová prechádzka nezabudnuteľný zážitok z výhľadu na džungľu z vtáčej perspektívy.

Iba skutočným odvážlivcom bol odporúčaný náročný výstup ku Pinacles. Sú to vápencové skalné útvary na vrchole horského plata. Turistov, ktorí mali záujem vidieť ich na vlastné oči, čakal 2400 metrov dlhý výstup s prevýšením 1200 metrov. "Šliapalo sa od skorého rána a celý deň. O náročnosti túry svedčí oznam, ktorý sme dopoludnia míňali. Vystríhal turistov, že ak tento bod neminú do 11. hodiny, nech ďalej nepokračujú a vrátia sa. Inak hrozí, že do zotmenia cestu k Pinacles s späť nezvládnu."

Okrem Vlada sa z českého kvarteta odhodlal na výstup iba jeden muž, spolu ich bolo osem. Do cieľa cesty napokon došiel iba Košičan a ďalší dvaja s najväčšou výdržou. Samozrejme, i jeden miestny sprievodca. "Bolo to veľmi náročné. Posledný úsek mal 17 rebríkov, no tie neboli najťažšie. Fyzicky náročnejšie bolo ťahať sa rukami po lane, s nohami kolmo na stenu. No a, samozrejme, absolvovať rovnakú cestu späť..."

Kým do tohto bodu cesty sa turisti naprieč džungľou prepravovali zväčša loďami a peši, späť do mesta Miri sa vrátili letecky. Tam si prenajali autobus a namierili si to do sultanátu Brunei, považovaného za najbohatší štát na svete.

Ropa a plyn

Sultanát Brunei bol na vrchole moci od 14. do 16. storočia. Ríša zaberala celý ostrov Borneo a Juhozápadné Filipíny. S nárastom európskeho vplyvu nastal rozklad brunejskej ríše a najviac z toho vyťažili Briti. Pod ich protektorátom bol Brunei až do roku 1984, kedy tento malý fliačik zeme získal nezávislosť. V roku 1988 boli všetky politické strany zakázané a doteraz sa v krajine nekonali žiadne voľby.

"Hoci sa v súvislosti so sultanátom hovorí väčšinou o ropnom bohatstve, krajina leží ďaleko od najznámejších ázijských nálezísk tejto suroviny. Málokto však vie, že Brunei je štvrtým najväčším svetovým producentom zemného plynu. Keďže na ploche okolo 5 700 km2 žije iba niečo vyše 300 tisíc obyvateľov, ročný HDP na jedného obyvateľa je 22 tisíc dolárov."

Kto si myslí, že vplyv obrovského nerastného bohatstva bude vidno všade, kam oko dovidí, mýlil by sa. Ani hlavné mesto Bandar Seri Begawan nevyzerá nijako výstavne. Niektoré štvrte síce tvoria obrovské vily s tromi autami na dvore, no iné zas drevené domy na koloch. "Z nich sa skladá aj 28 dedín na mori, kde žije cca 10 percent obyvateľov sultanátu. Jednu z takých dedín sme navštívili. Na koloch stáli domy na bývanie, ktoré boli zariadené luxusne, no trochu gýčovo. Ďalej nemocnice, školy i obchody. Na koloch boli dokonca aj záchody. Búdky, ktoré majú vo vnútri jednu dieru a hadicu s vodou na zmytie toho, čo sa nepodarí trafiť presne... Všetko, čo do diery ´spadne´, končí v mori, po ktorom sa obyvatelia plavia loďkami...

Jednoznačne najznámejším Brunejčanom vo svete je sultán Hassan al-Bokiah, ktorý zbohatol na rope a patrí k špičke najväčších boháčov planéty. Jeho majetok sa odhaduje na 40 miliárd dolárov. Sultán je zároveň premiér, minister obrany aj financií a hlava cirkvi. Nikto mu nepovie inak, ako His Majesty the Sultan. V posledných rokoch však prišiel o časť majetku, lebo pod tlakom verejnosti musel investovať do vzdelania svojich obyvateľov. Navyše, Brunei kúpil časť územia v severozápadnej Austrálii, aby tam mohli pestovať nejaké potraviny.

"Toľko ospevovaný panovníkov palác Istana Nurul Iman nie je bežným návštevníkom Bruneja dopriate vidieť," spomína Vlado na jednu z miestnych atrakcií. "Nachádza sa asi 3 km od hlavného mesta a verejnosti je sprístupnený iba dva dni v roku - 24 a 25. októbra, kedy sa končí ramadán. Vtedy ho zvykne navštíviť okolo 60 tisíc záujemcov. Plác má rozlohu 200-tisíc m2, ktoré tvorí 1 788 izieb, 257 kúpeľní so zlatými batériami, 5 bazénov a klimatizované stajne pre 200 poníkov na pólo. Sultán je totiž jeho vášnivým hráčom. K palácu ďalej patrí garáž pre 110 áut, banketová sála pre 5 tisíc ľudí a mešita s pozlátenou strechou, kde sa naraz môže modliť až 1 500 ľudí. Okrem toho tu má sultán uskladnené svoje Ferrari, Benthley a 165 Rolls Roycov. Spolu sa však odhaduje, že má až okolo 3 tisíc vozidiel. Všetko svetové značky, vyrobené na objednávku, teda žiadna sériová výroba..."

Kto sa nechce tlačiť v dave na konci ramadánu, ale predsa chce vidieť aspoň slabý odlesk sultánovho bohatstva, môže navštíviť The Royal Reagalia Museum. Je venované histórii krajiny, ale najmä súčasnému vládcovi. Vstupné sa neplatí, no hneď pri vchode sa treba vyzuť a dnu sa vchádza bez tašiek, fotoaparátov i kamier. "Sultán na zariadení múzea očividne nešetril, všetky miestnosti sú napríklad obložené mramorom. Medzi exponátmi nechýbajú korunovačné klenoty, sultánov koč, replika trónu, zlaté i strieborné zbrane i darčeky, ktoré brunejský panovník dostal od štátnikov celého sveta." Fascinujúce sú zástupy figurín vojakov alebo scénka, ako sultán zdraví svojich poddaných. Všetci sú z kartónu v životnej veľkosti.

Pätica turistov strávila v Brunei tri dni. Okrem rôznych atrakcií mali šťastie, že sa práve v čase ich pobytu konali majstrovstvá v pretláčaní lanom. Pre Brunejčanov je to národný šport. Súťažili početné družstvá od žiakov po dospelých.

Ostrov Labuan - raj na Zemi

Z Bruneja sa Vlado s partiou preplavil na ostrov Labuan, ktorý je veľký asi ako španielska Ibiza. Patrí pod Malajziu a navštevovaný je hlavne kvôli tzv. duty free shopom. Na rozdiel od zvyšku Bornea sa tam dá zohnať alkohol, lacné cigarety a muži sa tam chodia zabaviť v dámskej spoločnosti. Tvoria ju hlavne mladé Filipínky, ktoré za lacný peniaz poskytnú všetko od klasickej masáže až po sex. Je to akýsi ostrov zábavy, kam si ´svätí´ Brunejčania chodia vyhodiť z kopýtka. Samozrejme, turistom sú k dispozícii aj nespočetné piesčité pláže s nádherne priezračnou vodou.

Ďalšou zastávkou bolo Kota Kinabalu, hlavné mesto štátu Sabah. "Žije tam zmes rôznych náboženstiev, v podstate ako v celej Malajzii. Koloniálne stavby sa prelínajú s modernými. Taký mišung všetkého," spomína Vlado. "Navštívili sme prekrásnu dedinu na vode i múzeá z čias britskej nadvlády. Obdivovali sme tam prvé vlaky i staré limuzíny, mnohé ešte z dreva. Zážitkom bola aj návšteva vtáčej rezervácie, ktorá sa rozprestiera na viacerých menších ostrovčekov. Treba spoň pol dňa, kým sa navštívia aspoň tie najväčšie."

Z Kota Kinabalu sa turisti letecky presunuli do Singapúru, ktoré bolo čo sa týka vzhľadu absolútna špička. Všetko bolo samý automat, fungujúce na karty. "Strávili sme tam tri dni a mali sme čo robiť, aby sme stihli vidieť aspoň tie najväčšie atrakcie. Azda najväčšou bol zábavný park na ostrove Sentoza. Je tam množstvo bazénov, delfinárium, cvičené opice či papagáje, veľká hrajúca fontána i veľké morské akvárium. Návštevníci sa pohybujú na jeho dne ako v tuneli a nad hlavami im plávajú všetky možné morské živočíchy. Atraktívne bolo najmä kŕmenie žralokov potápačmi. Za zmienku stojí aj symbol Singapúru, veľká socha morského leva Merlion. Je to výhliadková veža s výťahom, turisti sa na okolie dívajú z papule leva."

Turistom je určené a Vlado s partiou si ho nenechali ujsť, aj nočné safari. Otvorené je od 22. hodiny do 4. hodiny rána a to najmä preto, že zvuky umocňujú zážitok z prehliadky. Dá sa absolvovať otvoreným vláčikom alebo peši a Košičan si, ako vyznávač adrenalínových disciplín, vybral druhú možnosť. "Bol to skutočný zážitok pre všetky zmysly, pohybovať sa džungľou po vyznačenom chodníku a počuť i pozorovať dravce, vzdialené iba niekoľko metrov. Žiadne mreže, oddelené boli iba elektrickou zábranou, vodnou priekopou alebo stenou zo skla."

Späť do Európy letel Vlado a kvarteto spoza rieky Moravy obrovským Jumbom linky Singapur Airlines. Zážitky sa im nevyhli ani tam. "Kolega mal problém v tom, že na operadle sedadla pred ním nefungovala obrazovka. Nemohol sledovať televíziu ani si zahrať počítačové hry. Keďže lietadlo bolo obsadené do posledného miesta a iné mu poskytnúť nemohli, šéf paluby sa mu prišiel ospravedlniť. Ako odškodné za to, že sa nemôže počas takmer 14-hodinového letu zabaviť, mu vyplatili 150 dolárov a 15-percentný bonus, keďže aerolinky práve oslavovali 15. výročie založenia..."

A ešte čosi Košičana Vlada počas letu do Frankfurtu upútalo a zarazili. Hoci ich vraj pred nástupom do lietadla prezreli a zhabali každý ostrý predmet, obed im servírovali na porceláne a jedli ho skutočnými nerezovými príbormi. Ako stvorenými na nejaký prepad...

Róbert BEJDA

Autor: Zahornacký v NOVE

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári