slovenských peňažných ústavov - Turčiansko-svätomartinskej sporiteľne.
KOŠICE. Viliam Paulíny-Tóth (1826-1877) študoval na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde bol členom Ústavu reči a literatúry československej. Na evanjelickom lýceu v Bratislave bol poslucháčom Ľudovíta Štúra. Po skončení školy bol vychovávateľom v šľachtických rodinách a pedagógom na lýceu v Kremnici.
Na jeseň 1848 vstúpil do košútovskej armády, z ktorej dezertoval a vstúpil do slovenského dobrovoľníckeho zväzu, kde získal hodnosť kapitána. Po revolúcii bol úradníkom na župnom úrade v Trenčíne. V Budíne, kde neskôr žil, začal vydávať humoristický časopis Černokňažník a beletristický časopis Sokol. Potom bol redaktorom v Skalici a v Martine, kde pôsobil ako popredný činiteľ slovenského národného života. Prispieval do Letopisu Matice slovenskej a Národných novín.
Popredný činiteľ porevolučného obdobia
Napísal alegorickú veršovanú drámu Ľudská komédia, historickú novelu Trenčiansky Matúš a básne s vlasteneckým obsahom. Knižne vydal básnickú zbierku Staré a nové piesne V. Podolského a Básne Viliama Paulínyho-Tótha. Prekladal z ruskej, francúzskej, nemeckej a maďarskej literatúry. Bol popredným činiteľom porevolučného obdobia. Aktívne zasahoval do slovenského národného diania.
Pre založenie Matice slovenskej bol obzvlášť významný, pretože v časopisoch, ktoré vydával, nechával priestor pre šírenie myšlienky Matice slovenskej a pre publikovanie dokumentov spätých s jej zrodom. Bol iniciátorom celého radu ďalších aktivít, ktoré sa prejavili na kultúrnom a hospodárskom raste mesta. Ako správca martinského gymnázia vykonal mnoho organizačných krokov, ktoré posilnili jeho pedagogické, hmotné a sociálne postavenie.
Na pôde snemu zastával záujmy slovenského národa a usiloval sa nájsť cestu k dohode s Maďarmi. Od roku 1870 bol predsedom Národnej strany.
Zajtra si pripomenieme, kto bol Petzval, podľa ktorého je pomenovaná ulica na Západe.
(pod)
Autor: Paulínyho
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári