Juh. Jeho meno nesie aj nemocnica. Luis Pasteur (1822-1895) položil základy pre vznik a rozvoj biológie, biochémie, mikrobiológie a imunológie.
KOŠICE - Pasteur bol najväčším biológom svojho času. V Paríži študoval prírodné vedy a promoval z fyziky a chémie. V roku 1849 dostal profesúru pre chémiu na Univerzite v Strassburgu, ktorá nesie jeho meno. Bol vysokoškolským profesorom v Lille a Sorbonne a od roku 1888 až do svojej smrti bol riaditeľom ním založeného Pasteurovho inštitútu v Paríži.
Paster sa obzvlášť zaujímal o chemické rozdiely medzi kvasením a tlením. Začal sa zaoberať fermentáciou, teda kvasením. Poukázal na to, že kvasenie je reakciou malinkých buniek ako výsledok ich životného procesu. Dospel k záveru, že aj najmenšie jednobunkové organizmy sú "továrňami", ktoré sa pri nedostatku kyslíka vedia deliť. Pod prívodom vzduchu nasledovalo ďalšie hnitie, čiže rozklad najmä bielkovinových látok.
Pasterizácia zabraňuje rozkladu
Pasteur popísal drobné mikroorganizmy tzv. schizomycéty, ktoré sa premenovali na baktérie a mikróby. Zistil, že nie sú tepelne stále a tekutina sa cez zohriatie môže stať sterilnou a uchrániť sa pred hnitím a rozkladom, pritom sa nezmenia vlastnosti surovín. V štúdii o chorobách vína poukázal na všadeprítomné octové hríby, ktoré produkujú octovú kyselinu, a tým ovplyvňujú vznik a zachovanie vína. Minútu trvajúce zahriatie vína v uzavretej fľaši na 69 až 75 stupňov Celzia zabránilo neskoršiemu rozkladu. Takto objavil princíp pasterizácie.
Zistil, že aj niektoré choroby môžu spôsobiť baktérie. Objavil pôvodcu ochorenia priadky morušovej, čím zachránil ohrozenú hodvábnu továreň v Lyone. V medicíne sa najviac cenia jeho štúdie o slezinovej sneti a pôvodcovi vtáčej cholery. Objavom očkovacej látky proti besnote a vôbec prvým očkovaním v roku 1885 sa začalo obdobie aktívnej imunizácie.
Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Paulínyho ulica na Juhu.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
