blýskať na lepšie časy. Veď aj meteorológovia hlásia oteplenie a to by bolo pre huby ideálne počasie. My sme sa známych Košičanov opýtali, či aj zvyknú na jeseň prepadnúť hubárskej vášni.

Náčelník košickej MP Milan Dvorožňák môže hľadať huby aj v papučiach

Po lese chodí s baterkou

Náčelník Mestskej polície Košice Milan Dvorožňák sa vždy teší na koniec pracovného týždňa. Nielen preto, že si bude môcť cez víkend oddýchnuť, ale aj preto, lebo ho pri jeho chate v rekreačnej oblasti Drenica pri Sabinove, čakajú huby.

"Chatu máme v lese a aj keď inde v lese nie sú, pri chate máme miesta, kde rastú stále. Len čo sem v piatok prídeme, už ich hľadám. Aj keď dorazíme neskoro. Je mi jedno že je tma, beriem si na nich baterku. A na druhý deň ráno sa vyberiem do lesa opäť," vraví náčelník. Nie je nad raňajšiu praženicu z čerstvých húb, ktoré si natrhá v papučiach na svojej "záhradke"...

Do košíka si kladie len bežné huby, nepatrí k tým hubárom-špecialistom, ktorí zbierajú aj menej známe druhy. Kvalitu hubárskej sezóny meria podľa počtu nazbieraných dubákov. Táto zatiaľ nestála za veľa. "Našiel som len asi 20-30 dubákov. Minulý a predminulý rok to bolo za deň aj 100. Dúfam, že tie dažde v septemberi to zlepšia."

Na "lov" dubákov sa vyberá väčšinou sám. Manželka v hubárčení záľubu nevidí, pretože pred ňou sa huby skrývajú - doteraz žiadnu hubu nenašla. "Ona príde na rad v druhej fáze, čistí ich a krája. Niekedy to robím aj ja. Väčšinou ich sušíme, obvárame a uskladňujeme v mrazáku, zavárame len zriedka." Čerstvé, ale aj sušené huby často končia aj ako darček príbuzným, či priateľom, ktorí sa hubárčeniu nevenujú.

boa

Starosta Myslavy Ján Gabštúr tohto roku ešte v lese nebol

Hubami naplnili kufor žiguláka

Starosta Myslavy JUDr. Ján Gabštúr je vášnivým hubárom, hoci v tomto roku ešte "na love" nebol. "Jednak bolo málo času a neprialo ani počasie. Tu v okolí huby veľmi nerástli, keďže bolo sucho. Ako každý hubár mám svoje miesta v okolí Zlatej Idky. Najradšej chodím ráno okolo piatej, vtedy ešte nie je veľa ľudí. Za približne dve hodinky väčšinou zvyknem niečo nazbierať."

Starosta väčšinou zbiera hríby. Hlavne dubáky a suchohríby, dobre padnú aj ´červeňáky´. Niekedy zvykne zobrať aj nejakú bedľu. "Z lesa sa snažím doniesť aj kuriatka, lebo tie sú najlepšie na praženicu. Nie sú také tvrdé ako hríby. Tých je na praženicu aj škoda, nejlepšie je ich pokrájať a nasušiť. Treba myslieť aj na zimu a sviatky."

V médiách sa občas objavia správy o rekordných hubárskych úlovkoch. J Gabštúr síce rekordy "netrhal", ale s množstvom nájdených húb bol spokojný. "Moje maximum je 60 kusov. Pre niekoho možno málo, pre mňa dosť." Raz spolu s kolegom dokázal nazbierať úctyhodné množstvo húb. "Boli sme v Tatrách a netušili, že náš ´lov´ bude taký úspešný. Nazbierali sme toľko húb, že úplne naplnili kufor v žiguláku. Pomaly sme ho ani nemohli zavrieť."

Ak sa počasie zlepší, huby by konečne mohli začať rásť. "Určite si nájdem čas na hubačku. Najlepšie je mať vlastný ´úlovok´. Navyše spojím príjemné s užitočným, prechádzka po lese určite neuškodí."

bm

Spevák Peter Pačut mal vraj vždy šťastie, že zakopol o riadny dubák

Čo nepozná, nechá v lese

Peter Pačut, ktorého iste poznáte ako revivalového speváka, spievajúceho hity skupiny Queen, svojho času na huby chodieval často. "Viedli ma k tomu rodičia, najmä mama. Teraz však na hubárčenie už bohužiaľ nemám toľko času. Väčšinu času trávim na cestách, takže na vychádzu do lesa si viem málokedy urobiť čas."

Ako dieťa však na huby chodieval, takže sa v nich celkom obstojne vyzná. "Isteže - hubu, ktorú nepoznám, nechám tak. Ak nemám stopercentnú istotu, že je jedlá, nebudem ju predsa jesť, nie? Vyznám sa v hríboch, kozákoch, v plávkach, poznám podpinky i bedle. Kým som ešte chodieval na huby, najčastejšie sme šli do Poproča, na Lorinčík či do Pereša, alebo keď sme boli na chate na Domaši, tak sme šli na hudby tam."

Pamätá si aj jednu veľmi vydarenú hubačku, kedy našli nespočetné množstvo podpiniek. "Tie sa zbierajú ľahko, lebo rastú v trsoch a my sme ich našli naozaj na stovky. Mal som plný košík, dal som dole aj košeľu a zbieral som do nej. Keď sme "úlovok" dali do auta, tak ho bol plný kufor. Veru - plný kufor húb, to sa len tak nevidí... Doma sme to potom zavárali. Ale ja nie - ja také veci, ako je čistenie, zaváranie či varenie húb nechávam na manželku, mamu alebo svokru..."

V lese vraj pri hubárčení mal vždy šťastie. "Keď som sa občas vybral na huby s kamarátmi, ktorí to berú vážne, tak boli na mňa aj nahnevaní, lebo ja som mal vždy to šťastie, že som zakopol o poriadny dubák. Oni sa potom zlostili, že sú už takmer profesionáli v zberaní húb a nedarí sa im tak ako mne, ktorému to aj tak bolo viac-menej jedno."

kid

Ján Hruščák huby miluje, ale bez mäsa si život nevie predstaviť

Čaká, kedy sa objavia v jeho lokalitách

Tréner košických hádzanárov Ján Hruščák sa už nevie dočkať kedy sa trošku oteplí. Je pripravený vyraziť do lesa, lebo tuší dobrý úlovok.

"Huby by už konečne mali rásť, lebo tohto roku ich zatiaľ veľa nebolo," poťažkal si. "Sem-tam som čosi našiel okolo Medzeva, ale netrpezlivo čakám, že sa objavia aj pri Borde, kde je jedna z mojich lokalít. Z Nižnej Kamenice, kde bývame, je to tam na skok. Ďalšie miesto mám trochu východnejšie, pri Domaši, odkiaľ pochádzam. Tie miesta musíš poznať, lebo inak sa trápiš, a úlovok je menší."

J. Hruščák je ranostaj, takže so vstávaním nemá problémy, navyše, do lesa to má čo by kameňom dohodil. "Samozrejme, najlepšie je chodiť na huby za rána. Časovo sa nijako neobmedzujem, ale málokedy som na hubách celý deň. Ja sa do lesa chodím odreagovať, poprechádzať, zbieranie húb je popri tom akýmsi osviežením. Stačia mi aj tri hodinky, radšej sa potom vrátim na druhý deň. Bývať na vidieku je výhodou, ale les treba trochu aj poznať, vedieť čo kde rastie. Nie je to len o podpinkách, ktoré sú v každom lese."

V košíku končia najčastejšie kozáky, dubáky, červeňáky, no vítané sú aj kuriatka. "Všetko čo poznám, na čo som sa za mlada naučil. A čo nepoznám, to nechám tak. Našťastie, rodinu som ešte neotrávil. Veľmi rada chodí so mnou i dvanásťročná dcérka, syna to už veľmi neláka. K hubárčeniu musíš mať vzťah. Často beriem na huby aj nšho psíka. Na medveďa sme pritom ešte nenatrafili, sem-tam nám znepríjemnili život sršne, alebo sme objavili nejakého hada, ba pes štekotom upozornil aj na malú zatúlanú srnku. Na hubách zažijete všeličo, ale pre mňa je to perfektný relax."

Využitie je rôzne. Či už je z húb praženica, idú do polievky, na vyprážanie, alebo z nich urobí perkelt. Čosi usuší, niečo dá do mrazáku. "Vždy som rád, keď máme nejakú zásobu na zimu. Huby mám veľmi rád, dokázal by som ich jesť každý deň, ale predsa, život bez mäsa by som si nevedel predstaviť."

mat

Redaktorka Slovenskej televízie Zuzana Kostelníková sa nebojí zjesť, čo dala do košíka

Zber podpiniek je ich rodinnou tradíciou

Redaktorka košického štúdia Slovenskej televízie Zuzana Kostelníková má hubárčenie veľmi rada. "V tomto sme to mali v detstve s bratom úžasné. Rodičia sa nám venovali, brávali nás na rôzne výlety, na prechádzky do lesa a popri tom sme chodievali na huby. Ale nie len na tie. Chodievali sme zbierať aj rôzne liečivé bylinky," zaspomínala si.

Kým boli deti, do lesa často chodievala s bratom, bratrancom a sesternicou. Boli približne v rovnakom veku, takže trávili spolu veľa času. Keď potom začali chodiť do práce, na hubárčenie akosi nezvýšilo času. "Lenže v posledných rokoch začína byť u nás v rodine znovu tradíciou jesenné zbieranie Václaviek a Michaliek, čiže podpiniek. Chodievame na ne s otcom a dúfam, že v tom budeme pokračovať. Nejde totiž len o to, nájsť huby. Ide skôr o to, aby sme boli ako rodina spolu, prešli sa po prírode, porozprávali sa. Tie huby sú už len taký príjemný bonus. Navyše - pri podpinkách to ani nie je nejaké náročné zbieranie. Stačí nájsť miesto, kde rastú a keď už rastú, tak zvyčajne vo veľkých trsoch. Stačí obrať tri, štyri a je plný košík." U nich doma podpinky zavárajú na kyslo s kapustou a to Z. Kostelníková zbožňuje. Vedela by toho zjesť na hektolitre....

Keďže ju k zbieraniu húb rodičia videli už od malička, celkom obstojne sa v hubách vyzná. "Určite sa nebojím zjesť, čo nazbieram. Poznám všetky hríby, podpinky, plávky, bedle, kuriatka, kozáre, masliaky... Viem huby aj spracovať, bez problémov navarím hubovú polievku, praženicu alebo vypražím bedle. Žiadne špeciálne hubové jedlá doma nepripravujeme, tie základné zvládnem."

Ak sa dnes vyberie na huby, celkom sa jej zvyčajne darí, no priznáva, že ako dieťa nebola dobrým hubárom. "V detstve sme s bratom boli v lese zaujatí vždy čímsi iným. Všetko ostatné nám pripadalo dôležité, všetko sme chceli vidieť, behali sme pomedzi stromy a hľadieť do zeme a hľadať huby - to sa nám nechcelo. Pamätám si, že rodičia nás brávali aj na šampiňóny, ktoré rástli na lúke, no bolo ich treba nájsť vo vysokej tráve a nám sa to nijakovsky nedarilo. Občas som z toho bola aj smutná, že mama s otcom už toľko našli a ja nič."

Dokonca jej raz mama povedala - poď sem, tu sa pokrúť okolo tohto pníka, tu určite niečo bude rásť. "Zrejme tam mama nejakú hubu videla a chcela mi pomôcť. Lenže ja som zúfalo blúdila okolo toho pňa a nič som nenašla. Až som bola na seba nazlostená. Lenže ako sme s bratom vyrástli a vedeli sme sa viac sústrediť na hľadanie, tak sa nám začalo dariť. Dúfam, že túto jeseň svoje šťastie v hubárčení ešte potvrdím..."

kid

Herečka Dana Košická asi pôjde poprosiť dvanástich mesiačikov, nech sa vymenia

Zo zásob už nemá nič

Herečka Dana Košická patrí medzi vášnivé hubárky a tohto roku ju pomaly ale isto začína prepadať hubový skepticizmus. "Realita je taká, že nerastú, no stále dúfam, že sa umúdria a ešte domov priniesiem pár plných košíkov. Veď na huby sa dá chodiť do prvých mrazov a ak by ani to nepomohlo, tak pôjdem do lesa a poprosím dvanástich mesiačikov, nech si to nejako vymenia."

Keďže býva v Družstevnej pri Hornáde, v jej okolí má svoje lokality. "Poznám tam jedno miesto, kde huby rastú aj vtedy, keď inde žiadnu nenájdete. Aj počas veľkého sucha, ktoré bolo počas leta, som tam našla tri hríby, ale boli suché a nožičky mali úplne prežraté od chrobákov. Lebo keď je sucho, tak červíky napadnú každú jednu hubu, ktorá sa objaví. Hovorím, že takéto huby rastúce v suchu - to sú samovrahovia..."

I keď tohto roku je to s hubami bieda, D. Košická neprestáva veriť, že huby ešte nazbiera. "Domáce zásoby už mám veľmi chudobné, neviem, neviem, či by som mala dosť na jednu vianočnú kapustnicu. Pre mňa je najväčia potupa, keď sa huby kupujú. Takže dúfam, že ešte budem mať šťastie."

Pamätá si aj na jednu takú hubačku, na akú sa nezabúda. "Všetci nám vraveli, že treba ísť na Važecké lúky, vraj tam rastú na každom kroku. Tri hodiny sme blúdili kade tade a nič sme nevedeli nájsť. Boli sme už z toho zúfali a presvedčení, že sa domov vrátime s prázdnymi rukami. Lenže potom sme zašli do húštiny. Bol to škaredý les, naozaj - taký strašidelný som ešte nevidela. Myslela som si, že v takej húštine nič rásť nemôže, no opak bol pravdou. Za pár minút sme mali plné košíky a museli sme dávať dole košele i tričká, lebo huby už nebolo kam ukladať."

kid

Autor: Nová výstava v NOVE

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári