Majiteľka musí spať na recepcii, lebo posteľ prepustila chlpáčom

Kto si plánoval letnú dovolenku a mal doma štvor - alebo dvojnohého zvieracieho priateľa, musel riešiť dilemu čo s ním? Dať kľúče susedom, aby psa, mačku či králika chodili kŕmiť alebo ho na istý čas odviezť k priateľom? Niekto možno situáciu riešili v podobnom duchu, no boli aj takí, čo svojho miláčika umiestnili do Hotela pre zvieratá. Má rovnomenné meno ako román Jacka Londna, teda Biely tesák. Zvierací hotel je vďaka pestrosti obyvateľov jediným zariadením v Košiciach a v blízkom okolí.

Biely tesák nie je sezónnym, teda letným zariadením. Ubytovaných majú v hoteli stále. V lete kvôli dovolenkám, v zime letia lyžovačky a na ne si majitelia svojich rodinných priateľov tiež nezvyknú brať. Majú i takých bývajúcich, čo žijú v hoteli už druhý rok. Zväčša ide o zvieratká pracovníkov U. S. Steelu, ktorí medzitým odišli domov, ale ešte sa vrátia... Podobne je to so zahraničnými expertmi či študentmi, aj tí nechávajú miláčikov v hoteli i pár mesiacov.

"Trafíte k nám ľahko. Prejdete vstupnou bránou niekdajšej bane Bankov, potom asi poldruha kilometra do kopca a pred križovatkou odbočíte vľavo. Na skale je napísané hotel a nakreslená šípka. Riaďte sa ňou a nezablúdite," usmernila nás pri telefonickom dohodnutí stretnutia Mgr. Monika Schwarczová. Mala pravdu, dostať sa k nej bolo jednoduché. Pri vstupe do budovy, v ktorej je prijímacia kancelária, hygienické priestory i "spálne", víta klientov plyšová gorila držiaca firemnú tabuľu.

"Zatiaľ je hotel v provizóriu, či skôr v rekonštrukcii. Chceme z neho vytvoriť zariadenie spĺňajúce veterinárne predpisy i predpisy a normy platné v Európskej únii. V prvom rade musíme dohodnúť podmienky s majiteľom areálu, kde fungujeme." Keby to vyšlo, mohla by sa M. Schwarczová pustiť do radikálnej prestavby hotela. Má fantastickú výhodu - je umiestnený ďaleko od ľudských obydlí a v lone prírody. "Vidieť srny, ako sa ráno ´promenádujú´ okolo hotela, je úplne normálny jav. Trošku horšie to bolo, keď som bola so psami na prechádzke a zrazu sa neďaleko nás objavil diviak. Psy ho začali naháňať a mne tuhla krv v žilách, lebo diviak je predsa len diviak..."

Prírodné zákony naruby

V hoteli sú ubytované väčšinou zvieratá, ktoré slovami M. Schwarczovej potrebujú ľudský kontakt, čiže najmä psy, mačky, zajace, andulky. Ale už mala aj všeličo iné, čo sú schopní ľudia doma chovať. Kto je presvedčený, že mačka a andulka alebo mačka a zajko nemôžu byť spolu, je na omyle. U nej dokážu spať telo pri tele a neublížia si. Aj spolužitie psov a mačiek je jedinečné, i keď toto už nie je úplnou raritou.

"Dosť sa zabávam, keď príde majiteľ sídliskového psa a po zistení, že mačky u mňa oddychujú na pohovke, okamžite vyhlási, že s príchodom jeho chlpáča sa podobná idylka skončí. Jeho pes vraj mačkám pokoj nedá, určite ich bude naháňať. Ľudia nevedia, ako sa mýlia. Pes nenaháňa mačku ako takú, on nerozozná, o aké zviera ide. On len vníma, že niečo pred ním uteká a to treba chytiť. Keď však vidí, že mačka si ďalej pokojne hovie na vankúši, príde k nej, povonia ju a už sa mojkajú ako najlepší kamaráti."

Ak prídu do hotela cviční alebo strážni psy, postup je trošku iný. Najprv ich, s náhubkom na papuli, umiestnia do aklimatizačnej klietky, aby si zvykli na nové prostredie. Keď ich idú venčiť, tak len na vôdzke a so spomínaným náhubkom. "Táto situácia trvá tri, maximálne štyri dni a ľady sa lámu. Psovi sa dá náhubok dolu a pomaly, opatrne s ním začnem pracovať. Žiadne zviera nasilu nepresviedčam, aby ma malo rado. Samo na to musí prísť. Rovnako nemám snahu meniť psovi povahu. Keď je raz strážny, tak ním má ostať. Musí si však uvedomiť aj to, že teraz je na mojom teritóriu, kde som pánom ja, nie on. Takže, on sa má prispôsobiť mne, nie naopak."

Zvieratkám a ich majiteľom je v hoteli k dispozícii 365 dní v roku. Spočiatku fungovala 24 hodín, teraz to obmedzila na 12-hodinovú možnosť dovolať sa k nej. Okrem starostlivosti o stabilne ubytovaných má aj škôlkarov, zabezpečuje nemocničnú a popôrodnú starostlivosť, výcvik psov. Nuž a občas by si aj zdriemnuť mala. Aj keď, o posteľ už dávno prišla. Prepustila ju chlpatým klientom a ona spí na recepcii.

"Presťahovala som sa aj preto, lebo, keď som ešte spala so psami, jeden ma v noci chňapol do ruky. Spím totiž ako zajac, medzitým registrujem, čo sa okolo mňa deje. Vnímam, ktoré zviera sa posunie alebo počas spánku zmení miesto. Vtedy ho pre istotu pohladkám, aby sa upokojilo. No havo mal možno zlý sen alebo si myslel, že sa po ňom oháňa niektorý pes, a tak som schytala hryzanec." To však Monike nevadí. Sen o hoteli živila v sebe od malička. Hoci vyštudovala personálny manažment, stále sa chcela venovať zvieratám. Nemé tváre ju nahnevať nevedia, im odpustí všetko. Inak je to s ich majiteľmi, na tých sa vie občas nahnevať, najmä, ak im chýba úcta a porozumenie.

XXXXXXXXXXX

Deň sa začína tým, že M. Schwarczová uteká po škôlkarov. "Sú to psíci, ktorých majitelia nemôžu byť cez deň s nimi. No aby im nebolo smutno, dajú ich do hotela. Večer, keď sa po povinnostiach vracajú domov, ich miláčika im najedeného, vyšanteného a spokojného doveziem. Sú teda spolu, strávia jeden s druhým pár pekných chvíľ, pozrú si televízny program a idú spať, aby sa na druhý deň všetko zopakovalo. Po príchode so škôlkarmi sa zvieratá venčia, čistia sa im priestory, ktorý potrebuje, tak sa vykúpe a učeše." Medzitým M. Schwarczová odskočí do mesta vybaviť, čo je veľmi súrne.

Momenty len pre ňu sú však veľmi ojedinelé, so zvieratami je prakticky stále. S pomocníkmi ich chodia venčiť, trénovať, dávajú im jesť a piť, venujú sa ich hygiene i vzhľadu tela. Všetko je vopred načasované a zvieratá sú na rytmus zvyknuté. Inak by nastal chaos a nepochopili by, čo sa stalo, prečo sa čosi mení. V záujme obyvateľov hotela musí byť M. Schwarczová prísna na žiadateľov o umiestnenie zvieraťa. Keď sa s nimi dohodne na určitej hodine, trvá na tom, aby ju dodržali.

Na správanie sa niektorých ľudí je M. Schwarczová občas nahnevaná. Územie okolo hotela je totiž vyznačené ako súkromný majetok. A predsa im tade ľudia korzujú ako po vlastnom. "Nedávno tiež išli starší manželia, ktorí ignorovali, že máme práve so psami tréning, a tak behali na voľno hore-dolu. Keď sa k žene zrazu asi traja psy rozbehli, začala odušu kričať a behať. Nechcem sa sťažovať, ale niektorí ľudia sú čudní a vidia len seba. So zvieratami sa viem dostať oveľa skôr a lepšie na rovnakú vlnovú dĺžku. I keď ľahké to ani s nimi nie je a už vôbec nejde len o hranie sa so zvieratami..."

Príkladom je suka, ktorá vyskočila na práčku a cez otvorené okno v kúpeľni ušla. Na tom by nebolo nič zlé, keby si po ňu nemala prísť majiteľka. Ona aj došla, no psej slečny nikde. Vrátila sa asi po hodine. Keď majiteľku zbadala, prišla k nej, čím jej dala najavo, že sa jej prítomnosti teší, no potom hajde na okno a dnu do kúpeľne.

"Všetkým názorne ukázala, ako zdúchla. Mňa však potešila, že nenaskočila do auta, k majiteľke, ale vrátila sa do hotela. Teda neutiekla preto, lebo sa u nás mala zle, inšpiráciou na útek bolo čosi iné. Zatiaľ sa žiadnemu ubytovanému zvieratku nič nestalo. I keď každé je, podobne ako deti, iné, takže aj rôzne k nim treba pristupovať a získavať si ich."

V Bielom tesákovi sa to úspešne darí. Potvrdilo sa to, keď vošla M. Schwarczová do ohrady, kde bolo možno 30 psov rôznych plemien i pováh. Všetci rovnako jej prejavovali nákladnosť a doslova jej skákali po hlave.

Aj škrabance sa objavia

Prechádzky si psy radi spestrujú "poľovaním" na zajace. Keďže "ušatci" sú rýchlejší a šikovnejší, zväčša to končí tým, že sa psom skryjú v prvej diere, a oni napriek tomu ňufákmi i labami hrabú ako o dušu. Vtedy sa im môže prihodiť aj malé zranenie. Poniektorí majitelia sa však podľa M. Schwarczovej nepozerajú na dobro zvieraťa, aby bolo nakŕmené, vybehané, spokojné a bez vodítka, i keď slobodu a voľnosť majú asi len u nej. Vadí im nehoda v podobe škrabanca alebo trošky vytrhnutej srsti. Aby sa M. Schwarczová vyhla zbytočným konfliktom, chce zaviesť zmluvy, v ktorých sa presne určí, čo majiteľ požaduje. Teda, či súhlasí, aby bol jeho miláčik v spoločnosti iných zvierat a vybehaný. Alebo chovaný ako vo vatičke a úplne izolovane. Len tak sa im spoločne podarí vytvoriť také podmienky, aby sa zvieratá výborne cítili.

Hoci to M. Schwarczová nechcela prezradiť, domácich miláčikov u nej "ubytovala" už aj nejedna celebrita z kultúrneho, politického a spoločenského života. Vyhľadávajú ju aj mimokošickí klienti. Počas našej návštevy prišlo napríklad auto so žilinskou poznávacou značkou... Hoci psov miluje, je zástancom toho, že by mali byť vykastrovaní. Takíto majitelia by si podľa nej zaslúžili aj zľavu na poplatku, ktorý mestu odvádzajú. Mnohé by sa tým vyriešilo, lebo psov je veľa, a to, aké smutné osudy niektorých stihnú, mohli by rozprávať tí, čo robia v útulkoch....

Podmienkou prijatia do hotela Biely tesák je najmä platný očkovací preukaz. Väčšina majiteľov zvykne priniesť zvieratku aj vlastnú misku a tiež potravu granulovanú alebo v konzerve. To však nie je podmienka. I preto sa denne do hotela nakupuje asi 20 kg suchého krmiva, o polovicu menej ryže a mäsa. M. Schwarczová si ako správna hotelierka nepamätá iba to, čo ktorému zvieratku chutí, vie aj mená všetkých obyvateľov hotela.

Podobne dokáže rozlíšiť, kedy ktorý pes breše. Pritom bude k ohrade otočená chrbtom a vzdialená pár desiatok metrov. "Zábavné je, že keď začnú brechať psy, ozýva sa aj Fiona, mladá kozička, lebo aj tú máme. Občas sa pridajú mačky, ktoré držíme len vo vnútri. Inak by ušli. Spoločný koncert si však nenechajú ujsť," rozosmiala sa M. Schwarczová, pre ktorú sa síce letná sezóna končí, hotel však neosirie. Čo nevidieť je tu jeseň, po nej zima čim jar a majitelia zvieracích miláčikov vždy budú hľadať riešenie, kde ich na prechodný čas ubytovať.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Voltižéri potrebujú novú krv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári