Jozef Pajor (1910-1945).
KOŠICE. Pajor je pôvodom Poliak. Do Košíc, kde sa narodil, sa jeho rodičia prisťahovali v období veľkého vysťahovalectva. Učil sa na maďarských školách. Skončil meštianku. Na ďalšie štúdia sa z finančných dôvodov nedostal. Pracoval v tehelni s otcom, kde sa formovala aj jeho ďalšia politická dráha. Do KSČ vstúpil v roku 1921. V tom čase sa jej členmi stalo 80 percent košických robotníkov.
Po cvičení politika
Bol funkcionárom Federácie robotníckej telovýchovnej jednoty - FRTJ, neskôr premenovanej na Federáciu proletárskej telovýchovy, sa stretávala košická mládež. V Čermeľskom údolí, na Alpínke, pri ťahanovskom tuneli, na brehoch Hornádu sa po cvičeniach stretávali na politických prednáškach, ktoré viedol aj J. Pajor. Angažoval sa v Komsomole, v Spolku robotníckych divadelných ochotníkov v Československu a v robotníckom spevokole.
Za spev revolučných piesní v uliciach Košíc spolu s hosťujúcimi sovietskymi športovcami si vyslúžil ako 24-ročný väzenie. Aj po vypuknutí 2. svetovej vojny sa politicky angažoval a rozdával ľuďom komunistické letáky. Neunikol pozornosti maďarských úradov, ktoré ho zatkli a uväznili. Po prepustení sa ukrýval u svojej budúcej manželky. Do Budapešti ušiel pod krycím menom Miško Jánoš, kde sa zapojil do odbojovej práce. Pre ilegálnych pracovníkov zabezpečoval rodné listy, potravinové lístky a potraviny. S dokladmi, ktoré prenášala jeho manželka, sa mohli zamestnať mnohí odbojári.
Z koncentráku sa nevrátil
V roku 1943 bol odsúdený na sedem rokov žalára. Trest si vykonával v Maďarsku, odkiaľ ho preložili do Komárna. Odtiaľ ho transportovali do koncentračného tábora v Dachau, neskôr do Dautmergenu. Tam ho vybrali do skupiny práceschopných, ktorých odviedli na "pracovisko". Nikto sa späť nevrátil.
Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Palackého ulica, ktorá sa nachádza na hranici Starého Mesta a Juhu.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
