Uxmal je krajší ako Chichén Itzá aj preto, lebo nepripomína bazár

Keď sa povie Mexiko, ľudia si automaticky predstavia sombrero, či chilli papričky a pikantné korenené jedlá. Je to aj krajina plná rozmanitostí, počnúc nadmorskou výškou, končiac národnostným zložením. Málokto vie, že úplný názov tejto krajiny je Estados Unidos Mexicanos, čiže Spojené štáty mexické. Táto krajina s takmer 110 miliónmi obyvateľov je vďaka letoviskám Acapulco či Cancún aj vyhľadávanou turistickou destináciou. Mnoho zahraničných návštevníkov priťahuje aj hlavné mesto Ciudad de Mexico (Mexiko), ktoré leží v nadmorskej výške približne 2 200 metrov. Vďaka medzinárodnej konferencii sa do tejto pre nás stále exotickej krajiny "zatúlali" aj dvaja košickí vedci prof. Ing. Karel Kudela, CSc. a RNDr. Pavol Bobík, PhD.

Pre upresnenie, 10 júlových dní strávili v meste Merida, ktoré je hlavným mestom mexického štátu Yucatan. Ako súčasť medzinárodnej konferencie im domáci organizátori pripravili aj niekoľko výletov.

"Väčšinu času som trávil v meste, keďže tam boli enormné horúčavy. Ale výlet do Chichén Itzá som si nenechal ujsť," vysvetľuje K. Kudela. Tento názov možno niektorí už počuli. Ide o pamiatkovú rezerváciu a mesto, v ktorom kedysi prekvitala mayská civilizácia. "Cesta tam trvala dve hodiny a v Chichén Itzá sme strávili pol dňa. To bol môj jediný výlet, inak som bol väčšinu času v hoteli." "Vysedávanie" v hoteli však malo racionálny dôvod. "Je tam veľmi vysoká teplota, vonku to bolo naozaj ako v saune. Preto som radšej väčšinu času strávil v klimatizovanom hoteli diskusiou s kolegami."

Tunajšie letné teploty sa s yucatánskymi vôbec nedajú porovnať. "Naozaj to nebolo o tom, že by som nechcel, ale popri vysokej teplote je tam aj vysoká vlhkosť vzduchu. Keď som sa v čase rekordných júlových horúčav vrátil do Košíc, tak mi suchý vzduch s teplotou takmer 40 stupňov ani neprekážal." Nečudo, veď najvyššie miesto na Yucatáne leží približne vo výške 100 metrov nad morom a je rovinatý. "Žil som rok v Arizone a tam bývalo bežne 45 stupňov. Oproti Yucatánu je to nič. Ide o vlhkosť vzduchu, ktorá je v Arizone častokrát možno 5 alebo 10 percent. V Mexiku je to oveľa viac," vraví P. Bobík.

Mexické mestá sú úplne iné, než naše. Európan väčšinou ani nevie, že sa ocitol priamo v centre. Asi jediné, podľa čoho sa dalo spoznať centrum, bol kostol a socha. Kostol je však starý, v roku 1540 ho dal postaviť Francisco de Montejo. "Mexičania to majú tak, ako v USA. Ulice sú očíslované. Keďže je celé mesto naozaj na jedno kopyto, cudzinec môže mať v orientácii problém. Mesto som si napriek pražiacemu slnku trochu obzrel, ale v Meride nie je nič zvláštne. Až sa nechce veriť, že má 781 tisíc obyvateľov." Našinca môže upútať jedine iný štýl architektúry.

Chichén Itzá nový div sveta

V nedávnom internetovom hlasovaní sa stalo novým siedmym divom sveta práve Mayské mesto Chichén Itzá. Obaja Košičania si nenechali ujsť príležitosť, aby ho mohli vidieť na vlastné oči.

"Môžem to porovnávať s iným mayským mestom, ktoré sa nachádza v Mexiku a to Uxmalom. Chichén Itzá je až neuveriteľne preplnené ľuďmi. Sú tam stovky turistov. Bol som si obzrieť aj známe ihrisko, na ktorom Mayovia hrávali loptovú hru. Kruh, do ktorého mali dostať štvorkilovú loptu je vo výške zhruba 4 metre. Kapitán víťazného tímu bol ´za odmenu´ popravený. Bralo sa to ako pocta. Predtým sa tvrdil opak," vysvetľuje P. Bobík. Má však vlastný pohľad na tradičnú loptovú hru Mayov. "Zdá sa mi dosť nereálne, aby niekto dostal lakťom štvorkilovú loptu do takej výšky. Nemohla sa chytať rukami len odrážať lakťom či bokom. Veď to je ako odraziť lakťom padajúcu tehlu. Možno je to príliš súčasný pohľad a pre nich to naozaj nebol problém."

K. Kudelu zase zaujímal materiál, z ktorého bola lopta vyrobená. Vraj to bol kaučuk. "Pravdou je, že pôvodná lopta sa našla len jedna. Takže možno neboli také ťažké," dodáva P. Bobík. "Pýtali sme sa sprievodcu, ktorý nás tam sprevádzal, z čoho vyrábali tie lopty. Odpovedal, že z gumy, no zrejme mal na mysli kaučuk."

Sprievodcov robia turistom väčšinou Mayovia. "Na jednej strane vedia povedať aj veci, ktoré by ste sa od nikoho iného nedozvedeli. U nich sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Na druhej strane je pohľad na históriu ich národa trochu skreslený. Snažia sa to posunúť do zmierlivej polohy. Jednoducho skutočnosť trochu vylepšujú," pridáva ďalší postreh P. Bobík.

Medzi Chichén Itzá a Uxmalom je jeden podstatný rozdiel turisti. V Uxmale je ich minimum, krásny zelený trávnik, na ktorom by sa dal hrať golf. V Chichén Itzá je "milión" stánkov a pri nich typicky otravní obchodníci. V Uxmale sú iba dva stánky s tričkami, to je všetko.

"Uxmal je s Chichén Itzá porovnateľný. Ide však staršie mesto, aj keď menšie. Odlišnosť je aj v klíme. Chichén Itzá je doslova ako pec. Podobne ako celý Yucatán. Lenže Uxmal je v pralese. Je tam ´čerstvo´. Čo sa týka mayskej kultúry, práve Uxmal bol môj najväčší zážitok. Chichén Itzá je pekné, ale pripomína skôr akýsi bazár. Uxmal je starší, v Chichén Itzá je už badateľný toltécky vplyv."

Pokiaľ ide o pyramídy, fascinujúce je, že aj pri dosť strmom sklone sú na nich schody. Na lozenie po nich však v Chichén Itzá môžu turisti zabudnúť. "Pred asi troma rokmi odtiaľ spadla nemecká turistka a skončila veľmi zle. Odvtedy je chodenie po schodoch zakázané." Na hlavnú pyramídu sa nedá vyliezť ani v Uxmale. Napokon, nie je to žiadna "sranda", sklon schodov dosahuje zhruba 45 stupňov.

Mayovia menili ´spotrebované´ mestá

Mayovia mali, čo sa týka miest, zvláštnu filozofiu. "Jednoducho ich menili. V jednom meste bývali dajme tomu 50 rokov a potom sa presunuli do iného. Takto ´rotovali´, až kým sa zase nevrátili do toho pôvodného. Na to, prečo to robili, existujú rôzne teórie."

Môže to súvisieť s vyčerpaním prírodných zdrojov, vojnou, ale napríklad aj prílišnou urbanizáciou. Navyše, v Yucatáne vôbec nie sú rieky. "Preto potrebovali niekde uskladňovať vodu. Na to boli vhodné skalné nádrže. Niektoré majú hĺbku 20 metrov. Dnes sa tam dá za pár pesos okúpať. Je to efektné, zvrchu tam tečie voda. Celkovo je v tom rezervoári čistá voda a je tam chladnejšie, než na povrchu zeme. Dobre to padne, ak napríklad príde turista z rozpáleného Chichén Itzá," vysvetil P. Bobík. Dnes sa už väčšina rezervoárov nevyužíva ako zásobárne pitnej vody. "Aj tak je ťažko pochopiteľné, ako sa mohli Mayovia vysporiadať s nedostatkom vody. I napriek rezervoárom to muselo byť ťažké," myslí si K. Kudela.

Myovia "vyzreli" aj na prípadné choroby a infekcie, ktoré mohli striehnuť práve vo vode. "Vodu miešali s kukuričnou múkou. Tá sa predtým nechala skysnúť. Vtedy sa v nej vytvorila penicilínová kultúra. Mayovia síce nevedeli o penicilíne nič, ale vedeli, že ak tam nasypú múku, voda zostane čerstvá," vraví P. Bobík. "Sprievodcovia tvrdili, že aj v opustených mestách bola posádka, ktorá okrem iného sypala múku do rezervoárov pre prípad, žeby sa Mayovia do mesta opäť vrátili."

Mexiko nie je drahé ani lacné

Hovorí sa, že Mexiko patrí medzi turisticky najdrahšie krajiny na svete. Ako vnímali tamojšie ceny košickí vedci? "Mne sa nezdalo, že by bolo Mexiko nejaké drahé. Je pravda, že mnohé ceny sú vysoké. Ale človek tam môže zjednávať podobne, ako v arabských krajinách. Napríklad istý Bulhar kúpil sombrero, ktoré stálo na začiatku 680 pesos za neuveriteľných 40. Na druhej strane je možno lepšie kupovať veci v obchodoch, kde sú ceny fixné, ale nezderú vás z kože. Mnohí pouliční obchodníci majú tendenciu urobiť naozaj všetko preto, aby svoj tovar vnútili. Napríklad tvrdia, že sombrero vyrobili vlastnými rukami, hoci vedľa majú rovnaké," vraví P. Bobík.

Ceny v hoteloch nie sú premrštené. Skôr sa približujú k našim. "Nie je problém zohnať si nejaký za cenu pod 100 dolárov za noc. A slušné ubytovanie sa dá nájsť aj za 60 dolárov za noc. Týka sa to však hotelov, nie ubytovní." P. Bobík odporúča klimatizovanú miestnosť, ďalšie odporúčanie sa týka jedla. "Odporúčam nestravovať sa v hoteloch. Je to veľmi drahé. Navštívili sme jednu dobrú reštauráciu, ktorá bola neďaleko hotela. Dalo sa tam slušne najesť za dobrý peniaz a na úrovni. Čo je podstatné, jedlo vyšlo v priemere na 250 našich korún. Neskôr sme sa dozvedeli, že v Meride je to jedna z najlepších reštaurácií.

Našinec nemusí mať veľké problémy ani kvôli hygienickým podmienkam. "Počas nášho pobytu sme nepostrehli, že by mal niekto žalúdočné problémy. Napriek tomu, že boli odporúčania, aby sme nepili vodu z vodovodu či drinky bez ľadu, nie vždy sa to dá dodržať. Napriek tomu sa nevyskytli žiadne problémy," vraví P. Bobík a dodáva: "Vodu som pil značkovú fľaškovanú, liter stál 5 pesos, čo je zhruba našich 12 korún. Inak kurz je 10 pesos za jeden americký dolár."

A akí vlastne sú Mexičania? "Miestni ľudia sa mi zdali veľmi priateľskí. Tí, ktorých som stretol, boli ochotní," vraví K. Kudela a jeho kolega pritakáva: "Sú priateľskí a vo všeobecnosti ´relaxovaní´. Sú to typickí južania, ktorí majú čas. Platí to ich povestné ´maňana´.

Ľudia v mexických mestách majú vyššiu životnú úroveň, ako na vidieku. "V priemere sa dá povedať, že dosahujú zhruba polovicu našej životnej úrovne. Sú tam však veľké regionálne rozdiely. Napríklad nad 20miliónovým Mexico City sme leteli pekne dlho. Dlhšie, než nad Parížom či Londýnom. Na opačnom konci je zase mexický štát Chiapas. Je štatisticky najchudobnejší. Yucatán je na tom po Mexico City asi najlepšie. Majú tam letovisko Cancún, Chichén Itzá a je to obľúbená dovolenková destinácia, ktorá je od Floridy vzdialená hodinu letu.

Ako už bolo spomenuté, na Yucatane majú prevahu Mayovia, ktorí tvoria 60 percent obyvateľov a Mexičania 40 percent. "Mayovia sú iní výzorom aj kultúrou. Mayovia sú nižší, tmavší a trochu zavalitejší, než Mexičania. Názov kmeňa vo voľnom v preklade znamená ´ľudia, ktorí prišli z mora´. Nemajú také svetové strany ako my, napríklad sever a juh. Známy je aj mayský kalendár," dodáva K. Kudela. Trochu možno zamrazí fakt, že presný mayský kalendár predpovedá koniec sveta v decembri 2013...

Boris Macko

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári