Pri cúvaní sa cíti ako cestný pirát

Člen košickej kapely The Backwards Fero Suchanský si vodičák urobil v roku 2003. "Robil som si ho len preto, že som ho nemal a že je to súčasť života a dá sa povedať, že aj nutnosť. Rozhodne však pre mňa vlastnenie vodičáku nie je to najdôležitejšie na svete," prezradil.

Čo sa týka autoškoly, šlo mu to celkom dobre.... "Skúšky som zvládol na prvý krát, aj keď ja osobne si myslím, že sú nedostatočné. Naučia vás síce myslieť a robiť a teoreticky byť dokonalí, no nie prakticky. Aj keď môj inštruktor bol naozaj vynikajúci a veľmi veľa ma naučil, takže na neho nemôžem povedať krivé slovo. Zažili sme si aj veľa srandy a to hlavne v situáciách, kedy sa vedľa seba na križovatke stretli dve autoškoly. Povedal mi, že nech mu len preboha neurobím hanbu, keď naskočí zelená. Takže som bol vždy opatrný." Darilo sa mu pohnúť sa a ´nezdochnúť´, takže inštruktor mohol byť spokojný...

Dnes Fero nejazdí po cestách veľmi rýchlo. "Nemáme na to u nás cesty a navyše - často stačí iba moment na to, aby sa čosi nepríjemné prihodilo. Väčšina cestných pirátov končí na stĺpoch alebo v priekope a ja mám život rád... Cestný pirát som však pri cúvaní. Vtedy mám pocit, že mám drevenú nohu a pásku cez oko," podotkol so smiechom.

Keďže naše cesty nie sú bohviečo, sem tam si zanadáva. "Po skúsenostich, ktoré mám u USA, kam často s kapelou chodíme koncertovať, sa vôbec divím, že to, čo máme u nás, voláme cesty. Čo sa týka šoférovania po diaľniciach a iných cestách, je mi to jedno. Diaľnica však šetrí čas, čo je výhodné hlavne vtedy, keď sme s kapelou na turné a musíme sa rýchlo premiestňovať na veľké vzdialenosti. Inak mi však nevadí šoférovať ani po bežných cestách, aj keď - nerád sa pomaly ´plazím´ za kombajnom, ak ho nie je kde obehnúť..."

Čo sa týka ostatných šoférov, často sa nájdu neohľaduplní, prípadne nepozorní, ktorí by si zaslúžili minimálne dostať poza uši. "Sem tam si na iných šoférov zanadávam, ale určite sa nájdu aj takí, ktorí si zanadávajú na mňa... Ak urobím ja nejakú chybu, tak sa za ňu vždy ospravedlním."

Pokutu od policajtov dostal Fero zatiaľ len raz. "Bolo to preto, že som si na parkovisku nevšimol značku zákaz vjazdu. Priznal som si chybu, tak sa to rýchlo a slušne urovnalo. Mám rešpekt pred policajtmi, ktorí si robia svoju robotu. Ale na druhej strane - ani báť sa ich nie je dobré..."

Momentálne Fero vlastné auto nemá. "Bývam v centre mesta, takže auto mi treba len málokedy. Ak naozaj niečo potrebujem, tak si požičiam otcove. Auto je pre mňa len premiestňovadlo, nie som takzvaný autičkár. Často sa mi stáva, že ani neviem, v akom aute sa vezmiem. Ak by som si však predsa len mal vybrať auto, ktoré by som raz rád vlastnil, tak by to bolo Ford Model T."

Zatiaľ najväčšiu vziadlenosť, ktorú ako šofér absolvoval, bola z Košíc do talianskeho mesta Merano. A čo sa týka najväčšej rýchlosti, trúfol si na 160 kilometrov za hodinu. "Bolo to v Nemecku na diaľnici. S jedným cestným pirátom som však šiel asi 230 km/h po diaľnici Košice - Prešov. Mal som zatvorené oči a modlil som sa."

Ak treba, tak do otcovho auta natankuje, vyčistího a umyje. "O ostatné sa stará otec, ja by som vedel akurát tak prelepiť roztrhané poťahy. Hehe. Ostatné je mimo mňa...," dodal.

kid

Autor: Imrich Oravecz u Löfflera

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári