Kvôli nadváhe polámal klobežku i skateboard, preto musel odtučňovať

Medveď v rozkošných šatôčkach roztomilo sa prevážajúci na kolobežke a neskôr na skateboarde, vyzerá v manéži priateľsky a mierumilovne. Jeho nemotorné, ale pritom bezchybne presné pohyby, viacerým divákom vnukli myšlienku, či vo vnútri huňatej kožušiny nie je náhodou človek - tak bezchybne plnil príkazy svojho drezéra. ľudia v hľadisku rozhodne nemali pocit, že tento milý rozprávkový macko je vo svojej podstate dravá a nebezpečná šelma.

"V každom meste kde vystupujeme, si ľudia myslia, že je vypchatý a že je v ňom človek, ktorý ho hrá. Viem, že keď stojí na zadných, tak naozaj to vyzerá, ako keby chodil človek," vraví drezér H. Navrátil.

Medveď je šelma. Mnohí drezéri o hovoria, že veľmi zákerná... "Nemá žiadnu mimiku, ani očnú. Bude na človeka tými svojimi očami pozerať, ako keby nevedel narátať do troch a pritom zaútočí. Práve to je dôvod, prečo zaútočí nečakane a človek útok nerozpozná. Nevinný pohľad a nečakané rýchle seknutie labou - to je útok medveďa." Ak je človek na dosah, nie je možné, aby sa jeho mohutným labám uhol. Tú rýchlosť medvedej reakcie vidieť napríklad v dokumentárnych filmoch, keď v potokoch chytajú ryby.

"Už som bol napadnutý medveďom, ale nie od toho súčasného. Mám na tele jeden medvedí sekanec," hovorí drezér. "Tie jazvy, ktoré od zvierat mám, sú súčasťou tejto práce a netreba z nich robiť veľkú vedu. Väčšinou si za nich môže drezér sám. Neodhadne vzdialenosť pokiaľ môže ísť, nie je dosť sústredený. O medveď je tiež ako človek. Stále od neho niečo chcem a on tiež nemá každý deň na to rovnakú náladu. Niekedy cítim, že cvik neurobí perfektne a nemá cenu ho do toho nútiť. Jeden deň mu to tolerujem, ale na druhý už nie, lebo na to sú medvede dosť bystré a potom to zneužijú."

Cirkusový macko má 16 rokov. Je v najlepších rokoch. Medvede sa totiž dožívajú 25 až 30 rokov a aj takto staré ešte vystupujú. Keď cirkus začal túto sezónu, ich medveď nebol schopný vystupovať. Po "cirkusovej dovolenke" v zimovišti blízko Prahy pribral tak, že sa na zadné laby nedokázal postaviť. "Sadol na kolobežku a tá praskla. To isté sa stalo so skateboardom. Aj ošetrovateľ bol tučný, tak mu doprial," vysvetľuje. "Dostával z pekárne okrem chleba aj buchtičky a koláče. Boli Vianoce a ušlo sa mu od každej rodiny niečo, štrúdlí sa nažral neúrekom. Mal o 50 kíl viac ako teraz a také problémy ako tučný človek. Veľakrát nemohol chytiť dych. To, že pribral som zistil neskoro, pretože oni vždy vyzerajú ako tlusté, kvôli hrubej zimnej srsti." Pre medveďa sa po zimnom hodovaní začali ťažké dni odtučňovacej kúry. Znížili mu krmnú dávku o 70 % a každý deň musel povinne chodiť na prechádzku.

Cirkusové medvede sa do roka musia naučiť základom a do dvoch rokov všetkému, čo drezér k vystúpeniu potrebuje. "Neskôr sa už nenaučia nič. Nie preto, že by sa to nedalo, ale už nechcú." Za Be-be sušienky sú medvede schopné počúvať a urobiť čokoľvek na povel. Pri inej značke odvedú svoju prácu iba s polovičným nasadením. "Učia sa skôr ako ťavy, ale sú spurnejšie. Tiež sa musí na nich ísť pomaly. Na verejnosti kolujú chýry o tom, že ich učíme bitkou. To je totálna volovina. Nie medvede, ale žiadne zviera nenaučíte silou nič, pretože viac by ku mne nešlo, bálo by sa. Keď by som ho na kolobežke zbil, viac ho už na ňu nedostanem."

Drezúra prebieha postupne, doslova krok za krokom. Pri výcviku jazdenia na kolobežke musí drezér medveďa na kolobežku ručne "naštelovať". "Dám mu packy na volant a chcem od neho niekoľko mesiacov, aby na kolobežke len stál. Keď si na ňu zvykne, tak ju trošku potiahnem dopredu a on musí urobiť krok. Neskôr so sušienkou idem pred ním a on začne na kolobežke ísť sám. Takto sa to pekne hovorí, ale naučenie tohto cviku trvá asi sedem mesiacov." S medveďom trénuje dvakrát denne 15 až 20 minút.

Nedávno sa cirkusu narodili dve medvieďatká. Ich matka medvedica sa však o ne nechcela starať. Keď začala po nich šliapať, nezostávalo iné, len sa o malé chúďatká postarať. Nejaký čas žili spolu s nimi v maringotke. "Mali sme ich tu, kým nedovŕšili dva mesiace. Viac sa už nedalo, lebo zakaždým, keď sme ich nechali samých, niečo vyparatili. Raz sme prišli z vystúpenia a jeden medveď sa hojdal na stole, druhý liezol po skrini. Inokedy som ich našiel hrabať sa v chladničke. Naokolo boli pováľané všetky hrnce, ktoré si povyberali zo skrinky a na zemi rozsypané vrecúško múky. Rapídne to tu všetko zdemolovali. Tak veru, chlapci museli ísť do klietky, inak by sme sa zbláznili."

Malé medvede majú slušný apetít, momentálne každé vypije tri až štyri kojenecké fľašky Sunaru denne, okrem toho dostávajú krupicu. Ako dezert majú tatranky a ako desiatu jabĺčka a mrkvy. "Keď boli menšie, tak sa k nim muselo každé dve hodiny vstávať. Hrozná práca," vzdychá drezér. "Vedia poriadne revať keď sú hladné. Človek musí k nim vstať aj keby nechcel. Intenzívnejšie vrieskať od nich, vedia už len malé ťavy."

Tieto šantivé medvedie deťúrence sa momentálne pripravujú na svoje budúce vystúpenia. Do roka ich musí drezér naučiť základnému výcviku, s ktorým sa už môžu predviesť v manéži.

Autor: Postúpili aj traja Košičania

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári