Ťaví samec sa ošetrovateľovi zakusol do zadku a nepustil

Nedávno sme priniesli reportáž o drezúre levov v českom cirkuse Humberto, ktorý mal svoje predstavenia v Košiciach. Krotenie zvierat je netradičné povolanie, ktoré určite nemôže robiť každý. Vyžaduje maximálnu mieru trpezlivosti, schopnosti vcítenia sa do zvieracej psychiky a predovšetkým lásky k štvornohým tvorom. Na každé zviera sa musí ísť inak. Ako sa cvičia ťavy a medvede nám prezradil drezér Hynek Navrátil.

Ťava sa všeobecne považuje za veľmi hlúpe zviera. Zrejme preto sa toto slovo medzi ľuďmi udomácnilo ako nadávka. Je však ťava naozaj taká hlúpa? "To je vžitý predsudok. Človek musí spoznať psychológiu zvieraťa a až vtedy sa pustiť do výcviku. Ťava sa dá naučiť všetko to, čo aj ostatné zvieratá. Síce pomalšie, ale na druhej strane naučené vykoná precíznejšie a nezabudne to," upravuje nelichotivú povesť týchto zvierat drezér H. Navrátil. "Od malička ma k ťavám tiahlo. Od piatich rokov som na nich jazdil. Neviem, čím to je, jednoducho sme si padli do oka. Stále mi vadilo, že každý o nich hovoril, že sú hlúpe a pomalé. Nie je to tak. Ja s nimi robím také drezúry, čo ostatní robia s koňmi, ktoré sa považujú za inteligentné zvieratá."

Výcvik tiav chce časť, trpezlivosť a húževnatosť v prekonávaní tvrdohlavého odporu. "Momentálne cvičím malú ťavu, ktorá je príšerne tvrdohlavá. To nie je možné, vravím si, lebo ten cvik sme už opakovali najmenej 30-krát. Mnohí by ju preto považovali za hlúpu, ale ona je len tvrdohlavá!" Príde však čas, kedy drezér jej zaťatosť zlomí. Tak to bolo zo všetkými. U niektorých to trvá dlhšie, u iných kratšie. Mladé ťavy drezúruje každý deň 15 minút. Pri ich výcviku je dôležitejšia skôr pravidelnosť ako dĺžka tréningu.

Drezúra tiav je v porovnaní s koňmi náročnejšia na prácnosť výcviku. "Na koňa si jazdec sadne a cvičí ho pokynmi, ktoré dáva zo sedla. Jazdec uberá uzdou a kôň to začne robiť sám. Všetko pekne pohodlne v sede. U tiav sa to takto nedá. Drezér si to musí všetko pekne odchodiť pešky. Musí jej vyložiť nohy na schodík a fyzicky nasmerovať tam, kde ju chce mať. A toto všetko opakovať. Kto na to nemá trpezlivosť, tak to vzdá." Za čas, za ktorý naučí drezúru ťavy, by mohol zvládnuť dve až tri drezúry koní.

Ťava urobí cvik, tak ako väčšina zvierat, za odmenu, ktorou je kocka cukru. "Mali sme ťavu, ktorá si v stajni rada pochutnala na cukre, ale v manéži ho za odmenu odmietala. Museli sme ju na cukor naučiť, pretože pri vystúpení sa nemôžem sústrediť na to, akú odmenu mám dať ktorej ťave. Musí to byť jednotné." Bičík v ruke drezéra nie je na trestanie, ako by sa mohlo neznalým zdať, ale na vydávanie povelov, ktorými drezér ťavy na vystúpení usmerňuje. Slúži aj na udržanie sústredenosti. "Oni sa niekedy zakukajú a potrebujem aby sa sústredili na mňa a nie na publikum. Bičík je moja predĺžená ruka. Nemám také dlhé ruky, ako je šírka manéže a utekať za každou z nich sa stále nedá."

V stajni majú sedem 12-ročných tiav, vystupuje sa však len s piatimi. Troma jednohrbými a dvoma dvojhrbými. Pochádzajú z južného Kaukazu, preto majú na tele vypálené značky. Ťavy sa dožívajú 30 rokov, preto sú práve v najlepšom veku. Mláďatá si odchováva sám. "Odchoval som už 15 tiav. Niektoré aj na fľašku, ale tomu sa je lepšie vyhnúť. Nie že by také zvieratá boli zlé, ale to vstávanie k nim je vyčerpávajúce. Ako k malým deťom, každé dve hodiny. A to sa musí, lebo žiadne zviera, ktoré chce žrať, nereve tak silno ako malá ťava. Keby sme vtedy zastali na nejakom sídlisku, nespíme my, ale ani ľudia v panelákoch." Preto z praktických dôvodov, sa v takomto prípade dáva mláďa k matke nasilu. "Matka sa zviaže a mláďa sa k nej priloží. Ak by sa to tak neurobilo, tak ho zabije. Zaujímavé je, že potom si na to malé tak zvykne, že keby sme ho chveli odniesť, tak by zase zabila nás, tak ho začne brániť," smeje sa z nepochopiteľnej povahy týchto zvierat.

Samice tiav sú krotké zvieratá, ale samci v ruji, sú zabijaci. V snahe chrániť svoje teritórium sa z mierumilovných bylinožravcov stávajú zákerné vraždiace monštrá. "Sú schopní zabiť človeka. Vzadu v papuli majú tesáky, ktorými vedia človeka bez problémov prekusnúť. Používajú aj taktiku rozdrvenia. Prednou nohou si človeka objímu a potom na neho prudko ľahnú a rozmliaždia ho. Pokiaľ mu v tej minúte niekto, kto je nablízku nepomôže, je mu koniec. V objatí samca nemá človek šancu...", opisuje.

Agresiu ťavích samcov si vyskúšal aj na vlastnej koži. Dvakrát ho už chlapi z cirkusu spod samca vyťahovali. "Takéto veci si väčšinou človek spôsobí sám, svojou chybou. Samcovi v ruji sa nikdy netreba otočiť chrbtom a ja som túto zásadu porušil. Bolo treba vo vnútri stajni niečo opraviť, tak som sa bez rozmýšľania otočil k samcovi chrbtom a pekne mi prekusol chrbát."

Napriek tomu, že jednu boľavú skúsenosť s nadržaným ťavím samcom už mal, pochybil aj druhýkrát. V návale práce pri čistení upchatého žľabu nejako zabudol na to, že tam niekde okolo neho sa pohybuje samec v ruji. Preto sa samcovi podarilo nenápadne priblížiť, zaľahol ho a začal ho mliaždiť kolenom. Aj v tomto prípade boli našťastie boli blízko ošetrovatelia, ktorí H. Navrátilovi pomohli.

Nielen on mal s ťavím samcom bolestivé zážitky. Na nervózneho ťavieho donchuana doplatil i ošetrovateľ. Zadnou partiou svojho tela. Ako napĺňal zvieratám kŕmne nádoby, tak sa k nim zohýbal. A to zrejme samec považoval za výzvu. V okamihu niekoľkosekundového úklonu ho kusol do zadku. A nepustil! "Normálne ho za zadok nosil po stajni. To bolo kriku. Bolo sedem hodín, akurát som vstával a pršalo. Myslel som si, že niekoho trasie elektrika. Ošetrovateľ je dnes v poriadku, akurát v zadku ma takú hlbokú dieru," ukazuje asi 10 cm. "Samci sú naozaj veľmi nebezpeční. Aj v pražskej zoo napadol samec ošetrovateľa, ale ten to žiaľ neprežil." Tieto prípady sa im stali dostatočným ponaučením, preto samcom v ruji nasadzujú náhubky vždy, keď je to možné.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Postúpili aj traja Košičania

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári