Vyskakovať za jazdy z električky nebude, v divadle by mu takéto "kúsky" zrátali

Košickému rodákovi, úspešnému opernému spevákovi Štefanovi Margitovi sa divadelné prázdniny skončili uplynulú sobotu, kedy odcestoval do USA. V opere v San Franciscu už začal skúšať predstavenie Tannhauser, Počas leta si však doprial trochu oddychu, s manželkou, speváčkou Hanou Zagorovou dovolenkovali v Španielsku, na pár dní spolu prišli i do Košíc.

"V Košiciach sme boli ešte v júni, kedy môj otecko oslavoval narodeniny. Strávili sme tu týždeň. Tým, že chodievam domov len asi dva krát do roka, tak nám s Hankou obaja bratia pripravia vždy program. Takže sme teraz vysedávali buď u jedného alebo u druhého a rozprávali sa o všetkom možnom. Do centra mesta sme sa na prechádzku dostali len asi dva krát," prezradil Š. Margita. Keď sa s rodinou stretne, vždy je čo si povedať. "Rozprávame sa o tom, čo má kto nové za ten čas, čo sme sa nevideli, ako sa komu darí a podobne. Sú to vždy také príjemné rodinné stretnutia."

Aj keď divadelné prázdniny zväčša trvajú celé dva mesiace, tentoraz si Š. Margita počas leta toľko voľna dopriať nemohol. "Tohto roku som vo Viedni a v Amsterdame pripravoval produkciu opery Z mŕtveho mora, aj v priebehu júla sme ešte hrali päť predstavení vo Francúzsku na festivale Aix en Provance." No a už od soboty je v San Franciscu, takže tohto roku si dvojmesačný oddych dopriať nemohol. "S Hankou sme však strávili pomerne dosť času v Španielsku v Malage, kde sme si oddýchli."

V týchto dňoch však už na dovolenku v Španielsku vari aj zabudol, pracovných povinností má totiž viac než dosť. V San Franciscu je po prvý krát, naštudováva tam predstavenie Tannhauser. "V San Franciscu je úžasné a krásne divadlo. Nedávno som bol v Lisabone a mnohí mi vraveli, že je to akoby zmenšené San Francisco. Dokonca tam majú podobný most, ktorý robil ten istý architekt ako známy Golden Gate. Lenže najviac ma strašilo podnebie. Písal som vedeniu divadla, nech mi dajú vedieť, na aké počasie sa mám pripraviť, aké veci si so sebou zobrať. Tak mi vraveli, že mám rátať z kadečím... Vraj je tam bežná situácia, kedy je v centre mesta 25 stupňov, ale o sto metrov ďalej už môže byť len 12... Vraj je tam veterno a často bývajú hmly. Takže mám byť pripravený na všetko a vždy mať po ruke nejaké sako, ak by sa náhle ochladilo."

Hmly a veterno - to je pre operného speváka takmer nočná mora... "Veru, to je to najhoršie počasie pre hlasivky... Budem sa musieť poriadne vyzbrojiť, bez antibiotík by som ani nešiel. Človek musí byť pripravený na všetko. Raz sa mi stalo - bolo to v Houstone - že vonku boli 40 stupňové horúčavy a v divadle sa klimatizácia postarala o 15 stupňov... Pre spevákov to bola doslova smrť, do troch dní sme všetci mali angínu. Ale potom si na to organizmus nejako zázračne zvykol a bolo to v poriadku. Verím tomu, že telo sa dokáže prispôsobiť akýmkoľvek podmienkam..."

Aj keď teda podnebím nie je San Franciso pre operného speváka žiadnym rajom, Š. Margita sa na toto mesto veľmi tešil. "Obávam sa, že až príliš. Viete predsa ako to zvykne byť - keď má človek veľké očakávania, nemusia sa mu splniť... San Franciso si viem predstaviť len na základe filmov či seriálu V uliciach San Francisca. Som zvedavý na uličky a na tie ich špecifické električky, ktoré tam premávajú. Ale naskakovať a vyskakovať z nich za jazdy tak ako to vidno vo filmoch, nebudem. Takéto ´kúsky´ by mi v divadle zrátali," prezradil so smiechom.

Do San Francisa sa Š. Margita vráti ešte aj začiatkom budúceho roka pri produkcii predstavenia Rheingold. Medzi tým ho čaká práca aj v Barcelone či v Berlíne, koncerty v Prahe. Už dnes však vie, že v roku 2010 sa opäť vráti do milánskej La Scaly. "Ešte pred tým ma však v roku 2009 čaká debut v Metropolitnej opere v New Yourku. Isteže, považujem za úžasné šťastie, že je o mňa záujem v týchto prestížnych operných domoch. Cítim však aj nesmiernu zodpovednosť. Spievať v La Scale alebo v Metropolitnej opere nie je žiadna sranda. V Miláne som zažil to, čo nikde inde. Všetci sme tam boli pod drobnohľadom. Inde na svete sa vedenie opery príde len pár krát pozrieť na skúšku. V La Scale sa na nás chodili dívať každý deň. Jedna moja kolegyňa bola chorá, brala dvoje antibiotík a vedenie opery ju sledovalo každý deň a pýtalo sa jej, či vôbec bude môcť spievať..."

Milánsku La Scalu sa Š. Margitovi už podarilo dobyť, v roku 2009 ho teda čaká druhý, rovnako prestížny operný dom v New Yourku. "Tieto dve scény - to je operný strop. Keď človek spieva tam, tak si povie - a čo teraz? Vyššie je predsa už iba do neba... To, že mám možnosť spievať na týchto úžasných javiskách považujem za satisfakciu za všetkú tú tvrdú robotu, ktorú som doteraz odviedol."

Autor: Prírastky vo VSG

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári