ruským ozbrojeným silám. Po rozhodnutí Krajské súdu v Košiciach je preňho táto hrozba reálnejšia. Ten v utorok potvrdil verdikt, ktorým slovenský migračný úrad Čečencovi neudelil azyl.
Ibragimova zadržala polícia na našom území ešte vlani po tom, ako nelegálne prekročil východnú hranicu. Košický krajský súd ho poslal do takzvanej vydávacej väzby, keď sa zistilo, že Ruská federácia na neho vydala medzinárodný zatykač za usmrtenie dvoch príslušníkov špeciálnych jednotiek OMON ruského ministerstva vnútra. Mužov zastrelili v júni 2001 počas prestrelky na jednej z križovatiek v Groznom.
Čečenec na Slovensku následne požiadal o azyl. Migračný úrad jeho žiadosť v marci zamietol. V rozhodnutí zároveň tvrdí, že neexistujú administratívne prekážky na jeho vyhostenie. Obavy Ibragimova z prenasledovania posúdil ako neopodstatnené. Odvoláva sa naopak na potrebu chrániť bezpečnosť slovenských občanov.
"Ruská justícia je už spravodlivejšia, neodsudzujú sa len Čečenci, ale ja ruskí vojaci. Účasť na zabíjaní nemožno považovať za prezentáciu politických názorov, aj keď išlo o vojnový konflikt," povedal právny zástupca migračného úradu Jozef Kapronczi. Podľa neho tiež Čečencov v azylovom konaní priťažilo, že menil výpovede a spočiatku účasť na pouličnej prestrelke v roku 2001 popieral.
Voči rozhodnutiu o neudelení azylu sa Ibragimov odvolal na súd. Na pojednávaní hovoril, že v roku 2001 bojoval ako radový vojak Čečenskej národnej gardy. "Nikto nevie, či som tých dvoch zabil ja alebo niekto druhý. Bola to prestrelka vojakov. Ak by som v boji neplnil príkazy veliteľov, vojenský tribunál by ma dal zastreliť," povedal. Trvá tiež na tom, že v Rusku mu hrozí trest smrti. V odvolaní tiež spomína správy Amnesty International o mučení čečenských povstalcov ruskými jednotkami OMON.
Podľa Ibragimovej právničky Kataríny Dušákovej sa na jej klienta vzťahujú medzinárodné dohovory o vedení vojny. "Bol predsa regulárnym členom riadnej povstaleckej armády národa, ktorý bojoval za nezávislosť. Usmrtenie v boji nemôže byť trestným činom," povedala. Podľa nej migračný úrad nekriticky prevzal tvrdenie ruských orgánov, že čečenské skupiny majú charakter zločineckých bánd.
Podľa krajského súdu však migračný úrad rozhodol v súlade so zákonom. Sudkyňa Eva Styková si myslí, že Ibragimova nemožno považovať za vojaka, na ktorého platia medzinárodné dohovory. "Skutok, z ktorého je podozrivý, sa stal po oficiálnom skončení takzvanej druhej čečenskej vojny. Mohol potom využiť amnestiu, ďalej sa však zúčastňoval povstaleckých bojových akcií," povedala.
Rozsudok súd oprel aj o posledné správy o situácií v Čečensku, podľa ktorých sa postupne zlepšuje a o záruky ruskej generálnej prokuratúry, že Ibramigovi bude zabezpečený spravodlivý súdny proces bez uplatnenia trestu smrti.
Ibragimov sa pravdepodobne voči rozsudku košického súdu odvolá. Rozhodnutie o neudelení azylu potom preskúma Najvyšší súd. Dovtedy ho nemožno zo Slovenska vyhostiť.
Autor: rok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
