basgitaristom Jozefom Cingeľom a bubeníkom Jozefom Zimom jedným z najpríjemnejších prekvapení Bratislavských jazzových dní. Práve účasť na nich bola prelomom v Dávidovej kariére, ľady sa pohli a záznam z koncertu odvysielala STV. Neskôr dostal talentovaný hudobník s kapelou množstvo ponúk a to nielen na Slovensku, ale aj Maďarsku, Poľsku či Česku. Dávid Kollár band má na svojom konte dva albumy, druhý spomínaný pod názvom "Way from East" pokrstil v marci v košickom GeS klube.

Ako sa darí novému CD?

- Myslím si, že sa mu darí celkom dobre. Ľudia si ho stále chodia dávať podpisovať na koncerty.

Čím po jeho vydaní žijete?

- S kapelou neustále pracujeme na rytmoch, dynamike, spoločnom zvuku a samozrejme aranžmánoch. Tak isto chodievame na súkromný workshop k Andrejovi Šebanovi. Chodím k nemu už druhý rok. Po bratislavskom koncerte sme uňho boli dva dni, kde sme neustále hrali, počúvali hudbu a rozprávali sa o nej až do rána. Sú to pre mňa najsilnejšie chvíle v živote. Nesiem si domov kopec informácií, ktoré musím spracovať.

Myslíš, že sa džez-blues-etno sfarbenie tvojho CD uchytilo?

- Neviem, čo si o tom myslieť. Každopádne je to pestré... Podstatné je to, že je na ňom zachytená energia a atmosféra DAVID KOLLAR BANDU. Je to nahrané live, tak, ako hráme naozaj. Žiadne strihanie a lepenie...

Zmenilo sa niečo od vydania tvojho debutového albumu po vydanie druhého a následne od druhého doteraz?

- Mám pocit, že sa mením každým dňom. Neustále sa hudbe venujem a rozmýšľam nad ňou. Prvé CD je začiatok myšlienky začať hrať sám vlastné skladby. Nerobiť sidemana niekomu, o kom si myslím, že s hudbou nemá nič spoločné. Aj keď každý musí prejsť gýčom, aby pochopil. Dnes sa venujem vážnej hudbe. Počúvam klasiku - hudbu 20. storočia. A čítam literatúru.

Tvoje meno sa spája najmä s Bratislavskými džezovými dňami, kde si dostal pozvanie v minulom roku. Ako si na to spomínaš? Čo to pre teba znamenalo?

- Bratislavské jazzové dni boli pre mňa obrovským zážitkom. Prešlo mnou všetko, čo na pódiu malo, od technických problémov až po trému. Znamenalo to pre mňa hlavne to, že ak človek chce a naozaj pracuje, tak sa to dá! A motivovalo ma to na ďalšiu prácu.

Nevadí ti, že záujem médií o teba a tvoju hudbu je nižší ako napríklad o superstaristov?

- To tak bolo vždy. Aj keď neviemkoľkokrát sa o týchto ľudoch píše ako o muzikantoch. Skôr je to o tom, kto s kým a kde... Koľkokrát sa dočítame v novinách o Mariánovi Vargovi? Naozaj len málo. Myslím,

že na to, ako to funguje, je to ešte celkom dobré.

Nikdy si nerozmýšľal nad tým, že by si zmenil štýl, len aby si prerazil?

- Nie!

Nakoľko miluješ džez?

- Džez mám rád, ale v súčasnosti sa venujem klasike - hudbe 20. storočia. Šostakovič, Bartók, Stravinsky, Cikker atď. Myslím si, že by sme to mali všetci poznať. Tak isto by mali mladí ľudia poznať Deža Ursinyho. Jeho hudba a texty sú fascinujúce. Dnes to už, bohužiaľ, nikde nepočuť.

Hovoríš o hudbe dosť zanietene. Koľko času jej venuješ?

- Hudbe sa venujem každý deň. Mám urobený harmonogram, koľko času denne musím hudbe venovať. Od gitary, trénovania sluchu, čítania nôt a iných záležitostí. Mám v ňom dokonca zahrnuté aj čítanie dejín hudby a literatúry. Jednoducho v tom musím mať systém. Večer chodím bicyklovať.

Ak sa ňou chceš živiť, nemyslíš, že je to na Slovensku trochu naivné?

- Rovnako ťažké je to všade. Všade na svete je kopec výborných muzikantov, ktorí sa musia ešte niečim živiť. Treba si nájsť takú prácu, aby sa to dalo. Pokiaľ viem, Londýn je plný nádejných režisérov a muzikantov, ktorí tam pracujú ako čašníci a čakajú na príležitosť. Charles Bukowski povedal, že sa netreba báť riskovať.

Spomenieš si ešte na svojich bývalých muzikantských parťákov, s ktorými si kedysi pracoval? Natašu Džunkovú, Petra Ondriu, Ľuba Petrušku a pod.?

- Keď sa stretneme, tak sa pozdravíme...

Z tejto vety mi vychádza, že ďalej s nimi v spolupráci veľmi nerátaš...

- To ozaj neviem.

Kto zo známejších mien, s ktorými si spolupracoval, ťa najviac ovplyvnil a v čom?

- Andrej Šeban. Je to podľa mňa človek, ktorý je nadpriemerne inteligentný a mám pocit, že vie skoro všetko.

Čo je tvojím najväčším hudobným či súkromným snom?

- Byť zdravý a naučiť sa, koľko sa len dá.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári