Moyzesova
Košice - Moyzesova ulica v Starom Meste nesie meno prvého predsedu Matice slovenskej. Aj keď významných osobností s týmto priezviskom je viac, táto ulica patrí Štefanovi Moyzesovi (1797-1869). Po absolvovaní gymnázia študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, teológiu na ústrednom seminári v Pešti, ktorú skončil v Ostrihome. Na filozofickej fakulte peštianskej univerzity získal titul doktor filozofie, profesor filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii.
Moyzes bol záhrebským kanonikom, rektorom diecezálneho seminára v Záhrebe, vyslancom na uhorskom sneme a členom prvej chorvátskej krajinskej vlády, cisárskym dôverníkom pre Chorvátsko vo Viedni a biskupom banskobystrickej diecézy. Počas pobytu v Chorvátsku patril k vedúcim osobnostiam ilýrskeho hnutia. Zaslúžil sa o vydávanie chorvátskych literárnych pamiatok a o rozvoj chorvátskeho jazyka. Podieľal sa na vydávaní viacerých novín a bol spoluzakladateľom spolkov. V roku 1861 viedol slovenské vyslanstvo k cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktoré predložilo žiadosti slovenského národa v tzv. Viedenskom memorande obsahujúcom základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov.
Po návrate z Chorvátska bol u Slovákov pomerne neznámy. Diecézu prevzal v úbohom stave. Najprv pozdvihol hospodársky a duchovne svoje biskupstvo, pritom začal nepretržite pracovať pre národ a za národ slovenský. Patril medzi najlepších biskupov bývalého Uhorska. Podporoval ideu československej jazykovej jednoty, vydávanie časopisov v bibličtine, myšlienku založenia slovenskej celonárodnej kultúrnej inštitúcie. Spolupracoval s Karolom Kuzmánym a rozvinul novú kampaň za zakladanie slovenských škôl. Školstvo považoval za základ národnej vzdelanosti. Preto sa podujal zakladať školy a už založené reformovať, aby sa slovenská mládež mohla vzdelávať v rodnom jazyku.
Po založení Matice slovenskej r. 1863 Moyzesa zvolili za predsedu a v tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Na jej čele stál až do svojej smrti. Zaslúžil sa o vybudovanie banskobystrického gymnázia, tlačou vydal matičné prejavy a hospodársky spis Myšlienky o záhradníctve a venoval sa aj tvorbe náboženskej literatúry. Pričinil sa aj o založenie Spolku sv. Vojtecha. Zomrel v deň sviatku sv. Cyrila a Metoda, keď sa slávilo tisícročie smrti slovanského apoštola sv. Cyrila.
V pondelok si pripomenieme hudobného skladateľa Mozarta, podľa ktorého je pomenovaná ulica v Krásnej.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
