Prenesieme sa teda do čias Veľkomoravskej ríše.
Začiatkom 9. storočia sa zjednocovali slovanské kmene na území dnešnej Moravy, aby spoločnými silami mohli lepšie odolávať vonkajším nepriateľom. Nie je známe, kedy sa Mojmír narodil, ale okolo roku 831 prijal spolu s družinou Moravanov kresťanstvo. Patril k potomkom skúsených vojvodcov, ktorých volili členovia vojenských družín. Mojmírovo kniežatstvo bolo už dobre zorganizovaným územnosprávnym útvarom. Po vyhnaní Pribinu z Nitry Mojmír obe kniežatstvá spojil a položil základy novej ríše - Veľkej Moravy. Najprv musel zlomiť Pribinovu vojenskú moc a poraziť vojská na ďalších mocných hradiskách.
Podľa údajov bavorského geografa sa ríša delila na 30 stredísk, ktorým dominovali hrady alebo hradiská. Veľká Morava susedila s rozpínavou Franskou ríšou a hoci sa Mojmír usiloval nažívať s ňou v priateľstve, východofranský panovník Ľudovít Nemec ho zosadil. Podľa inej verzie sa hovorí, že Mojmíra vydal Frankom jeho synovec Rastislav a ďalšia je, že prvý veľkomoravský panovník zomrel prirodzenou smrťou pravdepodobne v roku 846.
O jeho panovaní sa nezachovali takmer žiadne informácie. Niet nijakej správy o tom, že by bol viedol nejakú vojnu proti Frankom. Susedom vychádzal v ústrety. Ich misionárom dokonca umožnil, aby na území Veľkej Moravy šírili kresťanstvo.
S pôsobením Mojmíra I. je spojený významný úsek dejín Slovenska z 9. storočia. Zaslúžil sa o zjednotenie moravsko-slovenských kmeňov vo vyšší útvar. Možno ho považovať za tvorcu druhej slovanskej ríše, ktorú byzantský cisár Konštantín Porfirogennetos neskoršie nazval Veľkou Moravou. Táto ríša sa skladala z územia zväčša južných krajov dnešného Slovenska a z povodia Moravy. Po smrti nahradil Mojmíra I. na čele ríše jeho synovec Rastislav.
Zajtra sa dozvieme po kom bola pomenovaná Moyzesova ulica v Starom meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
