Modlia sa jednu modlitbu denne

a raz do roka držia 19 dní pôst

Väčšina ľudí má znalosti o piatich najznámejších náboženských ideológiách - kresťanstve, islame, judaizme, budhhizme a hinduizme. Existujú však aj mnohé ďalšie, o ktorých vie verejnosť pomerne málo. Počnúc taoizmom, šintuizmom a bahájskou vierou končiac. Posledne menované exoticky znejúce náboženstvo má svoju základňu aj na Slovensku. Spoznať ho bližšie nám umožnili košickí baháji, ktorí prezradili čosi o jeho poslaní a ideológii.

Ak by niekto považoval bahájov za sfanatizovaných príslušníkov nejakej sekty, hlboko sa mýlil. Baháji, s ktorými sme sa stretli, zďaleka nepripomínali napríklad Jehovistov, ktorí zvonia takmer pri každých vchodových dverách. O svojom učení nikoho nepresviedčajú a ani nelanária. Sú to jednoducho veľmi príjemní, inteligentní a rozhľadení mladí ľudia, ktorí veria v lepšiu budúcnosť.

Nebolo by krajšie, keby všetci ľudia na tomto svete mohli žiť v spravodlivosti, harmónii a mieri? Keby nebolo vojen, skrivodlivosti a chudoby? Keby sa ľudia neohrozovali, nekradli, nezávideli a nenadraďovali? "Bahájska viera je vo videní budúcnosti sveta optimistická. Ľudia ak chcú na tomto svete prežiť, musia nakoniec pochopiť, že bez zjednotenia národov a nastolenia mieru sa to nedá," vraví 30-ročná Martina Mojžišová.

Aj keď to znie utopisticky, podľa bahájov, svetový mier utópiou nie je. "Veľa predsudkov máme z nevedomosti. Určite je to dlhodobý cieľ, ale je reálny, lebo svet sa veľmi rýchlo mení. Pred 100 či 150 rokmi si ľudia vôbec nevedeli predstaviť spoločné fungovanie černocha s belochom. Dnes to väčšina ľudí považuje za úplne normálne. Spoločenské zmeny niekedy prebiehajú veľmi bolestivo, ale na základe tejto bolesti sa učíme sami seba tolerovať."

Dnes je už všeobecne uznávanou skutočnosťou, že všetky rasy a národy sú na sebe vzájomne závislé a nikdy nebolo jasnejšie, že svet musí spolupracovať v oblastiach životného prostredia, zdravotníctva, vzdelania, obchodu, financií a obrany. Pre ľudstvo je veľmi potrebná zásadná zmena postojov, pretože prežitie ľudstva na tejto planéte môže závisieť na ochote prekročiť tradičné rasové, náboženské, kultúrne a politické bariéry. Takáto zmena, hoci je svojim obsahom revolučná, je svojou povahou zmenou duchovnou.

"Pre nás sú problémy v Afrike, skutočne aj našimi problémami," vraví Martina. "Vo svete nemôže prosperovať len zopár krajín a ostatné nie. Svet sa neskladá len z USA, Anglicka a Nemecka. Musíme si stanoviť globálne ciele. Firmy, ktoré znečisťujú ovzdušie, si raz budú musieť uvedomiť, že ak chce ľudstvo prežiť, tak to ďalej takto nepôjde. Čoraz viac ľudí si tieto globálne problémy uvedomuje, je čoraz viac ľudí nespojných s tým, v akom svete žijú a veľa z nich sa venuje charite, odbúravaniu ekonomických rozdielov. Vývoj ľudstva ide dopredu a ľudia sa postupne zastavia a uvedomia si pravé hodnoty."

Baháji poukazujú aj na problém prerozdeľovania peňazí, ktoré je v súčasnosti veľmi extrémne a je príčinou chudoby. Financií je dosť pre všetkých ľudí na tomto svete, problémom je však to, že ich zhromažďujú len určité skupiny ľudí v množstve ďaleko presahujúcom ich najluxusnejšie potreby, kým veľa ľudí na zemi mrie hladom.

Bahájska viera má pre svojich stúpencov málo príkazov. Veriaci sa musia modliť jednu povinnú modlitbu denne, pred ktorou sa symbolicky očistia, umytím tváre i rúk. Okrem nej odporúča vykonávať modlitby ráno i večer. Raz ročne držia 19 dňový pôst, počas ktorého sa môžu najesť a napiť len pred východom a po západe slnka. Dôležité miesto prikladá manželstvu, rodine, vzdelaniu a rovnoprávnosti mužov a žien. Poctivú prácu považuje za duchovnú činnosť. Baháji neveria v reinkarnáciu, ale v posmrtný život nesmrteľných duší približujúcich sa k Bohu.

Rovnako ako ostatné náboženstvá, má svoj vlastný kalendár. Rok je rozdelený na 19 mesiacov po 19 dní. Počas zostávajúcich štyroch dní roka sa ľudia navzájom obdarúvajú a viac sa venujú dobročinnosti. Po týchto dňoch nasleduje posledný mesiac, 19 dní pôstu. Nový rok začína s príchodom jari, 21. marca. Na začiatku každého mesiaca sa baháji stretávajú na slávnosti 19 dní. Prvá časť slávnosti je duchovná, obsahuje modlitby, či úryvky zo spisov, potom nasleduje konzultácia o záležitostiach spoločenstva a slávnosť sa končí spoločenskou časťou.

Toto náboženstvo je financovaná výlučne z vlastných zdrojov. Ide o dobrovoľné, anonymné prispievanie jej členov. Financuje sa nimi chod spoločenstva, jeho aktivity, charitatívna pomoc, ale aj výstavba centier slúžiacich na duchovné účely. V Bratislave jedno také funguje, v Košiciach vybudované nie je z pragmatických dôvodov. "Oficiálnych členov je 20, neoficiálne je nás trošku viac," vraví Martina. "Ak by nás bolo viac, bol by dôvod zamýšľať sa nad výstavbou bahájskeho centra. Stretávame sa preto v bytoch členov."

Medzi ich aktivity patrí organizovanie študijných stretnutí, kde sa diskutuje o určitej téme z bahájskych spisov. Pre deti sú určené stretnutia, na ktorých sa učia morálnym vlastnostiam. Dvakrát do roka sa baháji z celého Slovenska i zahraničia stretávajú na niekoľkodňovej letnej a zimnej škole, ktorá je pre nich zdrojom ďalších skúseností, ale aj relaxu.

Martina bola veriaca vždy. S bahájskou vierou sa stretla pred 12 rokmi ako 19-ročná vo svojom rodnom Štóse. Dozvedela sa o nej prostredníctvom indiána, ktorý aj s manželkou presťahoval do jej mesta. "Chodila som k nim na výuku angličtiny. Popritom ma bahájska viera nadchla, lebo tí ľudia žili život, ktorý hovorili, že žijú. Bolo to naozaj živé náboženstvo, nielen také, že raz do týždňa sa pomodlím v kostole. Oni sa skutočne morálnymi zásadami riadili každý deň. Bolo to vidieť v ich prístupe k ľuďom. Keď som k nim prišla, mala som pocit, že čakali práve na mňa. Nikdy som ich nevidela ufrflaných, či depresívnych, aj ťažkosti vedeli znášať veľmi dobre. A bolo vidieť, že sa majú veľmi radi." Rodičia boli najprv z dcérinho náboženského smerovania sklamaní. Neskôr však zmenili názor. Spoznali ľudí, s ktorými sa stretávala, videli že ani po roku, dvoch, sa nezmenila vo fanatika...

Čo pozitívne vniesla do jej života bahájska viera? "Dala mi orientáciu. Som vyrovnanejšia, kľudnejšia a spokojnejšia. Viem sa omnoho lepšie vyporiadať s krízovými situáciami. Stretla som bahájov v mnohých krajín sveta a vidím, že je to fungujúci model náboženstva."

Bahájske spoločenstvo sa od apríla 2007 stalo registrovaným náboženstvom SR. Registrácia tejto viery daňových poplatníkov nič nestojí, lebo na rozdiel od iných náboženstiev, nečerpá zo štátneho rozpočtu žiadne finančné prostriedky.

* Košičanka Milada je bahajka, jej manžel Martin iba sympatizant

Viera im pomáha

v životných skúškach

Svoje súkromie nám otvorila bahájska rodina, manželia Mgr. Milada Walková a RNDr. Martin Walko, aby nám porozprávali, ako sa im žije podľa bahájskych princípov.

"Bahájkou som sedem rokov," vraví 24-ročná mamička 16 mesačnej Martinky, Mgr. Milada Walková. "S touto vierou ma zoznámili austrálski študenti, ktorí u nás vyučovali angličtinu. Začala som im klásť otázky, prečítala som si literatúru a našla som odpovede, ktoré som už dlho hľadala." Napríklad odpoveď na to, prečo je na svete toľko náboženstiev a pritom má byť Boh len jeden, alebo čo znamená koniec sveta. "Podľa bahájskej viery je to postupný prechod k novému, mierovému usporiadaniu sveta. Na bahájskej viere sa mi tiež páčilo, že nemá kňazov a iných duchovných, ani spoveď inému človeku. Bahájske orgány sú volené spomedzi všetkých veriacich a verím, že sú božsky vedené."

Manžel Martin nie je oficiálnym bahájom, je bahájskym sympatizantom. "Líšime sa tým, že ja som sa do spoločenstva nezaregistroval, čiže nemám právo voliť členov duchovnej rady. Prečo? Bahájskou vierou sa síce riadim, ale mám trošku nedôveru voči všetkým ideologickým organizáciám. Kresťanská cirkev je dosť odlišná od toho, ako by mala vyzerať podľa biblie. A to je vplyvom organizovanosti," vysvetľuje svoj postoj.

Na bahájske stretnutia chodia manželia väčšinou spolu. Martin sa tak, ako jeho manželka, modlí bahájske modlitby, no nie až tak poctivo. Milada sa modlí najmenej dva razy denne, keď má viac problémov, alebo len viac času a chuti, aj viackrát. "Máme tri povinné modlitby - krátku, strednú, dlhú. Z nich si vyberám tú, ktorá sa mi v ten deň páči." Každá modlitba je pre bahájov rozhovorom s Bohom.

Bahájska viera im pomáha lepšie zvládať skúšky osudu, bežné starosti a pomáha im zorientovať sa. "Viem, že niekedy je niektorá cesta ľahšia, no nie je aj správna. Hovorím o morálnych rozhodnutiach," vraví Milada. "Aj manžel ma v niektorých situáciách zvykne podporiť. Vďaka viere prekonávam ťažkosti s dôverou v to, že ma posunú ďalej. Pred troma rokmi som mala operáciu, ktorá mohla všelijako dopadnúť. Bála som sa a modlila, aby mi Boh dal silu. Teraz s odstupom času viem, že tieto problémy mi priniesli aj niečo dobré." Gynekologická operácia, ktorú podstúpila, mala za následok, že sa dnes môže tešiť z dcérky a rodinného života.

Baháji neoslavujú tradičné kresťanské sviatky. Veľká Noc a Vianoce znamenajú pre nich príjemné dni voľna, kedy môžu navštíviť príbuzných i známych a zaoberať sa duchovným významom týchto dní. "Uznávame narodenie Ježiša ako božieho posla, máme k nemu úctu, no stromček nezdobíme, hoci bahájska viera to nezakazuje. Baháji majú vlastné sviatky, napríklad Bahá´u´lláhové narodenie, začiatok roka a ďalšie sviatky, spojené s históriou viery. Neviažu sa k nim nijaké rituály. Ku koncu bahájskeho roka sa 19 dní postíme a potom sú štyri dni hojnosti, počas ktorých sa obdarúvame, alebo prispievame na charitu."

Ani dodržiavanie pôstu nie je u bahájov striktné. Je limitované vekom, výnimky majú chorí ľudia, tehotné a dojčiace ženy, ťažko pracujúci, či cestujúci. Baháji majú zakázané požívať omamné látky, ktoré menia stav mysle. Alkohol a drogy sú preto neprípustné.

* Baháji veria, že Boh je len jeden

Bahájska viera je najmladšia spomedzi nezávislých svetových náboženstiev. Jej dejiny sa začali písať v kolíske najstarších civilizácií, vo vtedajšej Perzii, v polovici 19. storočia. Odvtedy sa rozšírila do celého sveta a stala sa územne druhým najrozšírenejším náboženstvom na zemi. Ústrednou postavou bahájskej viery a jej zakladateľ je Bahá´u´lláh.

Baháji veria, že Boh je len jeden a všetky náboženstvá uctievajú toho istého Boha. Prostredníkmi medzi Bohom a ľudstvom sú Poslovia Boží, výnimočné osobnosti, ktoré žili na tejto zemi a boli zakladateľmi veľkých svetových náboženstiev. Patrí medzi nich Budha, Krišna, Mojžiš, Zoroaster, Ježiš, Mohamed a Bahá´u´lláh.

Jednotlivé náboženstvá sú vlastne súčasťami jediného, stále sa rozvíjajúceho náboženstva. Všetky učia rovnakým duchovným pravdám a zákonom. Navzájom sa však líšia svojím sociálnym učením, pretože každé vzniklo v inom čase a na inom mieste a zodpovedalo stupňu vyspelosti ľudstva.

Baháji nemajú kňazov ani duchovných. Ich spoločenstvo spravujú inštitúcie, ktoré sú volené spomedzi veriacich. Najvyššou inštitúciou viery je Svetový dom spravodlivosti, ktorého sídlo je na hore Karmel v Izraeli.

Podľa bahájov sa vojnám dá predchádzať len vtedy, ak sa odstránia ich príčiny. Tie spočívajú v rasizme, extrémoch bohatstva a chudoby, nacionalizme, náboženských sporoch, nerovnoprávnosti žien, nevedomosti, nedostatočnému vzdelaniu a nedostatku komunikácie, ktorý možno vyriešiť prijatím jedného svetového pomocného jazyka.

Baháji vo svete

Na svete je vyše 5 miliónov bahájov, ktorí žijú na 116 000 miestach vo vyše 200 krajinách sveta. Bahájska viera je druhým územne najrozšírenejším náboženstvom na svete. Baháji pochádzajú z 2 100 rozličných národov, národností, etnických skupín a kmeňov. Bahájska literatúra bola doposiaľ preložená do 802 jazykov.

Medzinárodné bahájske spoločenstvo má oficiálne zastúpenie v OSN, s ktorou spolupracuje od jej vzniku. Má poradné postavenie pri Rade hospodárskej a sociálnej pomoci OSN a je akreditované aj pri iných organizáciách, napr. pri WHO, UNICEF, UNIFEM, spolupracuje aj s Komisiou pre ľudské práva. Baháji sa podieľajú na príprave konferencií a celosvetových kongresov OSN a zúčastňujú sa ich. Potom uskutočňujú ciele týchto podujatí prostredníctvom aktivít miestnych bahájskych spoločenstiev. Je to najmä v oblastiach týkajúcich sa práv žien a detí, životného prostredia, výživy, celosvetového mieru, odzbrojenia.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: "Byť slobodná je diagnóza?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári