V lese nad Sídliskom KVP otvorili pioniersky táborRodičom takmer štyroch stoviek košických detí odpadla aspoň počas časti týchto prázdnin starosť o
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
V lese nad Sídliskom KVP otvorili pioniersky tábor
Rodičom takmer štyroch stoviek košických detí odpadla aspoň počas časti týchto prázdnin starosť o ratolesti. V dvojtýždňových turnusoch ich trávia v tábore, ktorý funguje v lese neďaleko Sídliska KVP. No nie je to len taký obyčajný tábor. Volá sa Pioniersky tábor Červená hviezda.
Na nápad obnoviť kedysi veľmi populárne pionierské tábory prišli učitelia zo Základnej deväťročnej školy Júliusa Fučíka na Letnej ulici. "Už niekoľko rokov si všímame ten istý jav. A to, že deti nemajú počas leta čo robiť, nudia sa a stvárajú rôzne zbojstvá," povedal nám vedúci piotábora Roman Zväzák. "Pritom v časoch, kedy fungovali pionierske tábory, bolo o deti dobre postarané. Neraz sme zaznamenali taký veľký záujem, že ponuka niektorých nestačila pokryť dopyt. Viaceré tábory mali kapacitu obsadenú už na jar."
Už na jar vykonaný prieskum medzi rodičmi utvrdil učiteľov v tom, že nápad zriadiť pioniersky tábor má svoje opodstatnenie. Na začiatok sa rozhodli pre šesť oddielov v dvojtýždňových turnusoch. V každom je 12 približne vekovo rovakých detí a dohliadajú na nich štyri učiteľky, v tábore oslovované ako súdružky vedúce. Deti bývajú v drevených stanových zruboch....
"Denný program začína budíčkom o 7. hodine, nasleduje rozcvička, osobná hygiena a raňajky," zasvätil nás do rozvrhu R. Zväzák. "Potom je ranný nástup, na ktorom sa deti dozvedia, aký majú v ten deň program. Upratovanie tábora, čistenie lesa od odpadkov po turistoch či zbieranie dreva na večernú vatru." Na pravé poludnie je obed, po ňom dvojhodinová siesta a popoludňajší program je každý deň rovnaký. Súťaže, šport alebo iná zábava. O 18. hodine je večera, o hodinu večerný nástup, na ktorom sa vyhodnotí uplynulý deň. Každý deň večer je táborák, ktorý ukončí o 21. hodine večierka.
"Bývalé pionierske zvyklosti deti pocítia iba dvakrát za deň," vysvetlil R. Zväzák. "Na rannom a večernom nástupe, kedy si oblečú svetlomodré košele a okolo krku zaviažu červené šatky. Navyše, počas ranného vztyčovania a večerného sťahovania slovenskej vlajky spievajú Pieseň práce." Ako nás R. Zväzák ubezpečil, deti tieto zvyklosti vnímajú úplne normálne a vôbec im to nepripadá "totalitné". Naopak. Sú radi, že sú v prírode, s kamarátmi, môžu sa zabaviť a od svojich vedúcich voľačo nové naučiť. Napríklad, kto bol súdruh Lenin, čo je to Víťazný február a prečo sa majú proletári všetkých krajín spojiť.
"Reakcie rodičov sú iba pozitívne," ubezpečil nás R. Zväzák. "Kým mnohé iné deti počas prázdnin vysedávajú pre blokom a stvárajú rôzne zbojstvá, tie táborové sa vracajú domov plné zážitkov a neraz aj polepšené. Spomínam si na jedného otecka. Zveril nám syna, ktorého dovtedy nezaujímalo nič, iba hip-hop, skejtbord a spreje na grafity. Po návrate z tábora sa prihlásil do spevokolu, začal čítať ruských klasikov a prejavil záujem chovať mačiatko..."
