* Môže sa človek v ďalšom živote stať mačkou, psom, tigrom či slonom? Existuje tento druh reinkarnácie?

Vzťahy medzi človekom a zvieraťom

a možnosti ich vzájomného prevteľovania

Hlbšie uvažujúcemu človeku, ktorý prijal myšlienku reinkarnácie sa často stáva, že si nevie poradiť s otázkou: môže sa ľudský duch prevteliť aj do zvieraťa? Nie je jednoduché zorientovať sa v tejto téme, veď jeden vraví tak, druhý onak. Aj súčasní autori niektorých kníh sa dotýkajú tejto myšlienky s celkom jasným rezultátom áno, je to možné.

Napríklad Marián Vanek (napísal osem kníh) aj na svojich prednáškach, či iných stretnutiach s ľuďmi šíri túto myšlienku, lebo ju dostal "zhora". V jeho knihe "Tibetský rošťák" nájdeme niekoľko lapidárnych príkladov akoby zo života, kde sa pevná väzba na zviera a mimoriadna starostlivosť oň v príhodnej chvíli vysvetlí ako prevtelený duch ľudskej bytosti z predchádzajúceho života. S človekom, ktorý sa o zvieratko stará, boli pôvodne v pevnom spojení, a tak sa stretli aj v ďalšej inkarnácii v tomto prípade ako kozička a vyspelý duchovný učiteľ vo vysokých horách Tibetu. Aj na Slovensku populárny M. Vanek (žije v Čechách) vôbec neuvažuje o tom, že by to mohlo byť inak.

Každý človek má nejaký vzťah k zvieratám, aj keď si to nemusí uvedomovať a v sebe rozpitvávať. V našich podmienkach sa mäso z kravy, prasaťa, kurčaťa alebo iného druhu hospodárskeho zvieraťa "vyrába", akoby to bola neživá hmota, ktorú spracúvajú stroje. Chutné kuracie stehno, do ktorého ste sa možno práve teraz zahryzli, pochádza z brojlera, teda zo živého tvora kurčaťa, vyšľachteného k vôli vysokej produkcii mäsa. Šesť týždňov živoria tieto živočíchy v halách alebo v klietkach pri slabom osvetlení, s minimom pohybu, aby sa nakoniec dostali na bežiaci pás zavesené na nohy.

Môže sa teda duch človeka prevteliť, napríklad, do hociktorého z týchto kurčiat, aby nakoniec skončilo na tanieri? S tým by sotva-kto súhlasil. Už by to mohlo byť inak tam, kde je majiteľ akoby spútaný so svojím domácim zvieratkom najčastejšie to býva pes alebo mačka.

Zviera má dušu, ale nie ducha

Pred časom, pri bežnom stretnutí s kamarátkou, keď sme sa dali do rečí, o chvíľu ronila slzy ako hrachy. "Uhynul mi psík. Iba pred týždňom," zavzlykala medzi dvoma vetami. "Či mi veríš alebo nie, po babke som tak nesmútila." A pustila sa do spomínania na radosti, ktoré s ním zažila. Nemala som síl povzbudzovať ju, ale rozumela som jej veľmi dobre. Spätosť so zvieratkom, o ktoré sa s láskou staráme, môže byť niekedy silnejšia, ako s človekom. Intenzívnejšie sa to môže prejaviť vtedy, ak človek žije sám. Zvieratko je náhradou za partnera, aj za spoločnosť.

"Vieš, ja nemôžem ísť," hovorí jedna kamarátka druhej, keď dostala pozvanie na weekend do vidieckeho domu.

"Môj Astor má svoje zvyky a neviem, či by sa mu tam páčilo," vysvetlila s vážnou tvárou.

Pes Astor dostáva tie najlepšie dobroty a veru nezožerie hocičo, je veľmi vyberavý. Jeho majiteľka si radšej od úst odtrhne, ale jemu dá všetko. Je takýto vzťah v poriadku? Je to v poriadku, keď človek celé svoje konanie podriaďuje zvieratku? Neškodí prehnaná starostlivosť (a to platí aj vo vzťahu k človeku) obom?

Býva to aj tak, že v rodine, kde sa jej členovia jeden druhému vyhýbajú, žiarlivo si strážia svoju lásku k domácemu miláčikovi. Taká mačka, napríklad, aj keď sa správa účelovo a nedá sa kúpiť, ani verná nie je tak ako pes, vie byť milá a prítulná vo svojej nezávislosti. Stáva sa, že ľudia z akýchkoľvek dôvodov už nedokážu žiť v partnerskom vzťahu, ale s extrémnou pozornosťou sa venujú svojim domácim zvieratkám.

"On mi tak dobre rozumie; Pozerá sa na mňa takými múdrymi očami; Jeho duša súcití s mojou..." Takto hovorí nejeden majiteľ a svojím spôsobom má pravdu. Lebo aj zvieratá majú dušu, aj keď sa môže kryť iba asi s jednou tretinou duše ľudskej. Čo však v žiadnom prípade nemajú, to je individuálny duch, vlastné ja.

Duch je u človeka nositeľom slobody, morálky, svedomia, cez neho spoznáva večné pravdy, v ňom má svoj zmysel pre krásno, pravdu a dobro. Pre zviera pojem dobra a zla nemá zmysel. Mačka nemá výčitky svedomia, že rozdriapala myš, ani pes, že naháňa mačku. Je to ich prirodzenosť. Zviera nemá charakter, ktorý je pre človeka zdrojom jeho sebaúcty. Kôň ponesie na svojom chrbte dobrého, aj zlého jazdca. Krava sa nestará o to, či dáva mlieko dobrým alebo zlým ľuďom.

Zvieratá sú jasnovidné

Zvieratá tiež majú duchovnú inteligenciu, ale je nad nimi, v nehmotnej astrálnej sfére a je spoločná celému druhu. Každému druhu vládne déva. Zvieratá prirodzene disponujú niečím, čo človek už dávno stratil sú jasnovidné. Sú otvorené vnemom z vyšších sfér a môžu vnímať aj bytosti, ktoré tam pôsobia. Práve oni ich riadia, a tak, napríklad sťahovavé vtáky vždy vedia kam majú odletieť, aj formáciu si dokážu udržať. Zvieratá vnímaním z astrálnych sfér vycítia nebezpečenstvo, svojím správaním sa dávajú najavo blížiace sa pohromy.

Je veľmi, veľmi zlé, ak sú zvieratá týrané akýmkoľvek spôsobom. Nielenže sa nevedia brániť, ale ich emócie sú oveľa silnejšie ako ľudské. Keďže nedisponujú rozumom, tak ako človek, nemôžu sa ovládať, ani rozhodovať o nich. Preto je aj bolesť u zvieraťa oveľa hlbšia ako u človeka. To, že sa zlé zaobchádzanie so zvieraťom človeku vráti v inej negatívnej podobe, netreba znalému človeku vysvetľovať.

Ako je to teda s tým prevteľovaním? Emil Páleš v už zaniknutom časopise Sophia píše, že duševné sily zvieraťa sa vracajú do skupinovej duše svojho druhu. A keďže nemajú ducha, nemajú ani svoje ja, oboje má iba človek, nemôžu sa prevteliť do ľudského tela. A platí to aj naopak individuálny ľudský duch nemôže byť inkarnovaný v žiadnom zo zvierat.

* Eva Fabiánová znášala ťažko stratu svojho psíka

Duša zvieraťa sa vracia

do masy skupinovej duše

Úvahy a rôzne teórie môžu pokrivkávať, kým sa nestretnú s ozajstnou praxou. Preto dostala slovo Eva Fabiánová.

"Pri mojej práci počas jasnovidného poradenstva a regresných terapií som sa ani raz nestretla s prípadom, kedy by klient v niektorom z minulých životov bol zvieraťom," tvrdí E. Fabiánová. "Jasnovidným pohľadom dokážem sledovať cestu späť u konkrétneho človeka, ale aj u zvieraťa a svojím mentálnym zrakom vidím, ako sa napríklad po pozemskej smrti vracia do masy skupinovej duše (je to jednoliata masa bytostnej energie) a väčšinou stráca svoju identitu." Človek je však po celý čas, teda aj po pozemskej smrti individualitou, nestráca sa v žiadnej mase energie. Je to tým, že má dušu aj ducha. Okrem toho, pôvod zvieracích duší a ľudských duchov je úplne iný a prirodzene sa vracajú tam, odkiaľ pchádzajú. Ľudskí duchovia do duchovnej ríše a duše zvierat do bytostnej ríše.

Zvieratá, najmä tie domáce, majú za úlohu pomáhať pri duchovnom vývoji človeka. V určitých prípadoch môžu prevziať na seba choroby svojich majiteľov, dokonca aj tie, ktoré majú karmický pôvod. Často sa to stáva hlavne u psov. "Podobnú skúsenosť mám aj ja osobne," tvrdí E. Fabiánová. "Predtým, ako som dostala dar jasnovidenia, chovala som malého čínskeho palácového pudla. Mala som ho veľmi rada. Pár mesiacov predtým, ako som začala ´vidieť´, ochorel. Potom ho poštípal nejaký chrobák, netrvalo to ani deň a skolaboval. Znášala som to veľmi ťažko, ale práve tá bolesť mi pravdepodobne pomohla prehĺbiť vnímanie a neskôr som začala aj vidieť do jemnohmotných sfér. Keď som sa neskôr spätne opýtala na túto udalosť, dostala som odpoveď, že psík mi svojou smrťou naozaj pomohol k duchovnému pokroku."

* City, rozum a intuíciu majú Eleny rovnomerne rozvinuté

Heleny sú kamarátky, veselé a zanietené

V sobotu sú v kalendári dve krstné mená, ktoré by sme mali osláviť Elena a Helena. Pre zaujímavosť ponúkame obe. Možno tam nájdete vlastnosti, ktoré sa navzájom prelínajú.

Osobným číslom Eleny je 9 - génius. Tieto ženy sú často považované za najžiadanejšie, lebo vedia poskytnúť veľa z toho, čo sľubujú a ich partneri sú spokojní. Eleny sú za každú zmenu, nič ich nedokáže zaskočiť. Sú nadané, silné, usmievavé, príjemné a najmä úprimné. Vedia si nájsť cestu ku každému a nikdy sa nevzdávajú bez boja, ak im ide o vlastný prospech. City, rozum a intuícia - to všetko je u nich rovnako rozvinuté a vedia to aj využiť.

Helenky sú príjemné kamarátky, ale trvá im dlhšie, kým v sebe vypestujú určitý spoločenský takt. Majú veselú povahu, ale niekedy sú až príliš hlučné a priveľmi zanietené, plné veľkých, zbytočných plánov. Musia prežiť zopár sklamaní, aby si našli tú najlepšiu cestu životom. S láskou nemávajú problémy. Vedia, čo platí na mužov a čo im vyhovuje. Len pozor, nájdu sa aj pasce, ktoré nie vždy vedia odhaliť a pri menej dôkladnom výbere ľahko vpadnú do nevhodného manželstva. Osobným číslom pre Heleny je trojka.

* Príbeh svätého pustovníka, ktorý odmietol dary démona

Temné sily dokáže spáliť

plameň čistého ľudského ducha

K istému svätému pustovníkovi prišiel démon, ktorý sa rozhodol, že tohto svätého muža zvedie z jeho cesty a dostane ho do bezvýchodiskovej situácie. Na rôznych miestach ulúpil tie najsvätejšie predmety a priniesol ich pustovníkovi s otázkou: "Prijmeš ich odo mňa?"

Démon predpokladal, že pustovník dary neprijme, lebo inak by vstúpil do spolku s ním. Pustovník sa neznížil na to, aby reagoval na démonovu ponuku a neodpovedal mu. Rozhorčene vstal a celou silou svojho ducha prikázal démonovi, aby vrátil predmety tam, odkiaľ ich vzal. "Ty temný duch, nemáš vo svojej moci, aby si vlastnil tieto predmety. Odídeš porazený, lebo moja vôľa je vôľou Najvyššieho!"

A temné sily stratili svoju moc. Takto je to vždy, ak má niekto pevnú vieru v silu toho Najvyššieho. Žiadna temná sila nemôže obstáť pred čistým plameňom čistého ľudského ducha, ktorého vedú zdroje duchovného svetla.

* Aj obyčajným varením môžeme ovplyvňovať prijímané energie

Jedlo ktoré je pripravené

s láskou, lepšie chutí...

Žijeme v hektickej dobe a všetko sa snažíme urobiť rýchlo, často až automaticky, bez väčších úvah. Výrazne sa to odráža v domácnostiach, keď sú niektorí členovia rodiny, hlavne deti, odkázaní na to, čo ponúka ulica či obchod. A tak sa jedia čipsy, hot-dogy, či hamburgery, všetko plné cholesterolu, ale aj negatívnych vibrácií.

Na príprave jedál v domácnosti nie vždy zostáva čas a veľakrát ani chuť. Ak si však uvedomíme, že jedlom ovplyvňujeme svoj život a ak ho pripravujeme my, tak aj život tých, ktorí ho konzumujú, náš postoj sa môže zmeniť. Dostatok času a trpezlivosti pri príprave jedál sa nám mnohonásobne vráti vo vstrebanej pokojnej energii, láske a zdraví. Pravda, iba vtedy, ak ju tam my sami dokážeme vložiť.

Človek by ani neveril, ako obyčajné krájanie či strúhanie zeleniny, zamiešanie polievky spojené so zaujatosťou a pokojomn pri varení, kde môžu pomáhať aj deti, nenápadné pohladenie a či úsmev, dokážu vytvoriť atmosféru lásky, ktorá sa prenáša aj do jedla. A také jedlo nielen lepšie chutí a sýti, ale prináša aj energie hlbšieho pochopenia a porozumenia medzi ľuďmi.

Lea Gallová

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári