Kvôli automatom vraždil a kradol
Keby ste sa kohokoľvek opýtali, aké drogy pozná, určite by vymenoval marihuanu, pervitín či heroín. Podľa odborníkov sú v istom zmysle drogami aj hracie automaty. Síce nezabíjajú ako sračky, čo sa pichajú do žil, ale zo svojich obetí dokážu vyciciavať prachy i život rovnako intenzívne. O jednej takej rozpráva dnešný prípad.
Roman mal 17 rokov a posledných šesť mesiacov patril k notorickým hráčom. Cestu do herne mu ukázal starší sused Juraj, ktorého už automaty pripravili o rodinu, priviedli na mizinu a pre akúsi lúpež aj do kriminálu. Roman sa zo začiatku iba nadšene prizeral, ako sa kedy-tedy vysypalo do Jurajovej dlane za hrsť mincí. Neskôr to skúsil sám a keďže občas okúsil slastný pocit z výhry, automaty ho úplne ovládli. Najprv na učňovke vynechával popoludňajší telocvik, neskôr "zabudol" ísť do školy celkom, až napopkon vysedával v herni od rána do noci. Jeho rodičia si všimli, že synátor chodieva domov podozrivo neskoro, no keďže sa s nimi o miestach svojho pobytu odmietol baviť, nemali ani "šajnu", čomu ich jedináčik podľahol.
"Nevedeli sme, čo robiť," spomínal neskôr Romanov otec. "Nič ho nezaujímalo, iba peniaze. Keď sme sa ho opýtali, kam chodí, odpovedal, že to nie je náš problém. Drogy sme s manželkou vylúčili. Je zdravotná sestra. Skontrolovala mu predlaktia a nenašla na nich ani stopy po vpichoch." Jednoducho sa vraj Roman od istého času veľmi zmenil. Opantal ho akýsi nezáujem o všetko, okrem peňazí. Vydobyl si vyššie vreckové, no ani to mu nestačilo. "Prišli sme na to, že nám chodí do peňaženiek a predáva veci z bytu. Ale to až potom, keď vynosil svoje cennosti. Platne, disky aj mince, čo voľakedy zbieral." Z Romana sa za pol roka stal ukážkový prípad hráča, závislého na automatoch. Boli preň drogou, ktorej nevedel odolať. Odkedy začal hrať denne, šlo to s ním dole vodou. Požičiaval si od kdekoho a nevracal nič. Finančné "absťáky" ho prenasledovali čoraz častejšie a on im nedokázal čeliť. Ten posledný sa mu stal osudným...
V jednu októbrovú sobotu sa Roman vrátil domov ako obvykle, po polnoci. Práve minul posledné prachy, ktoré získal predajom otcových známok. "Čakali sme ho, aby sme si pohovorili," pokračoval Romanov otec. "Chceli sme tomu trápeniu urobiť koniec. Buď nám povie, kde trávi večery a noci, alebo sa odsťahuje. Nech si nájde ubytovňu a robotu, aby sme ho nemali na očiach. Zo školy ho totiž vyhodili a my sme už nemienili podporovať jeho flákanie." Z dialógu však nebolo nič. Roman na výzvy rodičov k rozhovoru nereagoval, zamkol sa v izbe a ľahol si spať.
"V nedeľu ráno sme šli s manželkou do záhrady a Roman zostal doma. Iba sme mu zabúchali na dvere a zakričali, kam ideme." Čo sa dialo potom, vie iba Roman. No keďže odmietol vypovedať, priebeh nedele sa dá vydedukovať iba z nezvratných faktov. S najväčšou pravdepodobnosťou opäť prekutral byt. Peniaze nenašiel, lebo sa ich rodičia naučili nosiť so sebou, alebo nechávať na účte. Keďže nikde nevidel ani šperky, zrejme mu napadlo, že ich "fotrovci" ukryli u starej mamy. Bývala o tri ulice ďalej, takže nebol problém k nej kedykoľvek zájsť. Vedel, že starká chodí v nedeľu popoludní s kamarátkou na prechádzku, preto sa rozhodol, že v jej byte urobí malú prepadovku. Ostávalo mu už iba nájsť rezervný kľúč, ktorý mali rodičia pre prípad potreby. Romanov detektívny talent slávil úspech už po pár minútach hľadania. Objavil ho v spálni pod lampou.
Vniknúť do bytu nebol problém. Chalan bol zrejme v zápale hľadania, keď sa 63-ročná dôchodkyňa nečakane vrátila domov. Jej kamarátka totiž neprišla a starej žene sa samej túlať ulicami nechcelo. Skorý návrat sa jej stal osudným. Okamžite pochopila účel vnukovej návštevy a možno mu i vynadala. Určite vtedy nevedela, že Romanovi čosi v hlave preskočí, uchopí tepanú vázu a ovalí ju po hlave. Jediný úder bol smrteľný a žena sa tíško zviezla na zem. Roman ešte prekutral byt, vzal pár kusov zlata i 4 000 korún a vypadol. Ako inak, do herne. Keď sa vrátil o po polnoci domov, čakala ho polícia.
Vražda vyšla najavo už pár hodín po jej spáchaní. Babičkina kamarátka si totiž po obede trochu pospala a schôdzku nestihla. Keďže o ňu nechcela prísť, vybrala sa k Romanovej starej mame domov. Tá už bola hodinu-dve na "pravde božej" a tak, samozrejme, na zvonenie neotvárala. "Mala som náhradný kľúč, preto som sa rozhodla, že na ňu počkám," povedala neskôr policajtom. "Bolo to strašné, čo som uvidela..."
Pani L. ležala skrútená v kaluži krvi a celý byt bol poprehadzovaný. Policajti, ktorí prišli hneď po avíze, boli presvedčení, že majú do činenia s lúpežnou vraždou. Okamžite vyrozumeli jediného syna nebohej - Romanovho otca. Ten, len čo sa trochu spamätal, vošiel do spálne a siahol pod lampu. Kľúč tam nebol, takže mu bolo všetko jasné. Matku mu zavraždil jeho syn. "Keďže sme nevedeli povedať, kde je, policajti ho počkali u nás doma," zakončil svoje rozprávanie pred senátom. "Je to strašné, čo sa stalo. Až neskôr sme sa dozvedeli, že Roman prepadol automatom. Keby sme to boli vedeli skôr, ani von by sme ho neboli púšťali..."
Roman sa k priebehu návštevy u babky odmietol vyjadriť a ten sa dal vydedukovať jedine zo stôp. Ako mladistvý vyfasoval 7 rokov. Do dovŕšenia 18. roku veku si časť odpykal v NVÚ pre mladistvých a po ňom zvyšok v riadnej väznici.
rob
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
