Po mercedese a BMW netúži, lebo chce kľudne spávať...
"Prvýkrát som šoférovala, keď som mala 16 rokov. Na starej kamarátovej Škode Octávii, ktorá mala prevodovku hore pri volante. Pamätám si, že som okamžite vliezla do protismeru. Museli sme vyliezť na obrubník a tam som zastala. Vtedy nás aj zastavili policajti," spomína si so smiechom profesionálna kondičná trénerka Zora Ochodnícka.
Od prvého pokusu uplynulo ďalších sedem rokov, kým vyšla na cestu legitímne. Ako čerstvá absolventka autoškoly začala motoristickú prax na socialistickom autíčku - Zástave. "Bolo to priateľovo auto a ja som ho šoférovala vždy, keď to bolo možné. Bolo maličké a veľmi šikovné. Zaparkovala som s ním všade."
Neskôr vyskúšala riadiť autá takmer každej značky, i tie najprestížnejšie. "Priateľ mal autobazár. Vyskúšala som športové, terénne i limuzíny. Odvtedy už viem presne, čo má auto mať, aby som s ním bola spokojná." Prvým vlastným autom sa stalo trojročné Mitsubishi Galant s automatickou prevodovkou a sedadlami v koži. "Samotné auto ma vtedy stálo menej ako prekladacie tabuľky. Automatická prevodovka je vynikajúca vec, najmä v meste, kde sú samé križovatky, ale aj na dlhé cesty. Ruky sú stále voľné, čo je veľmi praktické. Nechápem, čo za alibizmus núti mužov hovoriť, že to nie je dobrá vec..."
Zora neuznáva názor, že ženám treba do mesta malé autá. Ona má rada veľké a priestranné vozidlá. Napriek tomu, že prevláda názor, že sa s nimi zle parkuje, problém odhadnúť rozmery svojho auta nemá. Zaparkuje kdekoľvek. Aj keď preferuje veľké autá, teraz ju na košických cestách možno zazrieť v bordovom Daewoo Lanos, v aute strednej veľkosti. "Pri kúpe som sa riadila svojimi potrebami. Keďže bývam blízko centra, auto až tak veľmi nepotrebujem. Na moje premiestňovanie som preto volila také, ktoré by bolo hospodárne aj estetické. Toto daewoo malo tri roky a výborný technický stav. Teraz má šesť rokov a za celý čas som okrem benzínu do neho neinvestovala ani korunu."
Jej snom, je mať raz v budúcnosti veľké auto značky audi, volvo, peugeot alebo nejaké japonské. "Nechcela by som mercedes, či BMW. Nie preto, že by sa mi nepáčili, ale ja chcem predovšetkým v noci kľudne spávať. O takéto auto by som sa veľmi bála." Auto jej snov však rozhodne musí byť bezpečné, mať automatickú prevodovku, klimatizáciu, tempomat a všetko ovládané elektronikou.
Zora sa považuje za veľmi dobrú šoférku. Niekedy trošku dynamickú, ale poväčšine dodržujúcu dopravné predpisy. Doteraz nezapríčinila žiadnu kolíziu. "Prišla som na to, že aj tak rýchlejšie nikde nedôjdem. V minulosti som najviac priestupkov mala za parkovanie na nesprávnom mieste. V jednom roku som odťahovke dokopy zaplatila asi 30 tisíc korún."
V minulosti sa pokuty snažila riešiť "ukecávaním" policajtov. Niekedy sa jej to darilo viac, inokedy menej, záležalo na tom, na akého "tvrdého" príslušníka zákona natrafila. Dnes už tieto veci vníma inak. "Uvedomujem si, že za svoje činy treba niesť zodpovednosť. Preto ak poruším predpis, už nezjednávam, ale zaplatím. Možno aj preto, že viem, aké dôležité je dodržiavať pravidlá, hlavne prepísanú rýchlosť."
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
