Prečo sa vaša ulica volá

Mlynárska a Mlynská(pod)Košice - Ulice Mlynárska a Mlynská majú veľa spoločného, aj keď jedna leží v mestskej časti Juh a druhá v Starom meste.

Mlynárska a Mlynská

(pod)

Košice - Ulice Mlynárska a Mlynská majú veľa spoločného, aj keď jedna leží v mestskej časti Juh a druhá v Starom meste. Ich spoločným menovateľom sú mlyny, ktorých bolo v Košiciach naozaj veľa. Kým prvá z nich bola odvodená od mlynárskeho remesla, druhá od mlyna a Mlynského náhonu, ktorý vodu z Hornádu naháňal na mlynské kolesá i neďalekej Mlynskej bašte.

Podľa historika O. R. Halagu bolo v rokoch 1480-1502 v Košiciach 13 rodín s menom Mlynár, ktorým ich označovali podľa remesla. Nedá sa špecifikovať, koľko ich bolo mlynárov poživatín a koľko mlynárov iných surovín. Mlynárov uvádza medzi drevospracujúcimi remeslami, pretože zvyčajne tvorili jeden cech s doskármi (tesármi), ktorí boli známi aj ďaleko od Košíc už pred rokom 1412. Po mlyne mala meno ulica v centre mesta v prvej polovici 15. storočia. Na Mlynskej ulici bola strážna veža vedľa veže krajčírskeho cechu. Mlyny a mlynári súviseli so stavebníctvom aj preto, lebo vodný pohon mlynských jarkov sa využíval aj na pílenie trámov a dosák.

V roku 1862 bola v Košiciach založená účastinná spoločnosť Košický umelý mlyn, o dva roky Čaňanský so sídlom v Košiciach. Postupne im patrili bývalé vodné mlyny. Prvým kapitalistickým podnikateľov v potravinárskom priemysle bol Leopold Ungár. Obchodoval s kožami, založil v roku 1852 liehovar, ktorý rozšíril o výrobu droždia, aj o mlyn na výrobu kukuričnej a jačmennej kukurice a škrobu. Taký podnik dovtedy v Uhorsku nebol. Schopnými podnikateľmi boli aj jeho traja synovia, ktorí prevzali po otcovi podnik. Aby získali financie na jeho rozšírenie, zriadili pri Hornáde v severnej časti mesta výkrmňu ošípaných a hovädzieho dobytka s 20 zamestnancami. Na južnom predmestí v liehovare začal Leopold Ungár vyrábať likéry a ocot.

V južnej časti mesta v 19. storočí okolo roku 1867 postavila akciová spoločnosť Ungárovcov mlyn. Ten sa stal majetkom Košickej obchodnej banky v roku 1880, ktorá chcela ovládnuť mlynársky priemysel v Košiciach. Silnejúca konkurencia Budapešti spôsobila jej postupný úpadok a spoločnosť sa snažila zachrániť podnik pod firmou UNION, čo sa nepodarilo. S likvidáciou banky zanikol r. 1898 aj Košický obchodný mlyn.

Vyšný mlyn vo východnej časti mesta na Mlynskom jarku predalo mesto spoločnosti moldavských mlynárov Hungaria a tá ho sprevádzkovala v roku 1896. Nákladná rekonštrukcia rodinou Wirtschafterovcov mlyn zmenila na výkonný podnik, lenže ten v roku 1910 vyhorel.

Mlynská ulica získala názov najpravdepodobnejšie podľa mlyna, ktorý sa spomína už v prvej písomnej zmienke z roku 1230. V 19.storočí to bola Kossuth Lajos utca, neskôr Benešova ulica a za socializmu bola pomenovaná po generálovi Petrovovi. Patrí medzi najstaršie ulice, ale jej význam začal rásť, keď sa postavili parné kúpele a železničná stanica.

Zajtra sa dozvieme viac o Mojmírovej ulici v Starom meste.