V historickom kalendári je dnešok zapísaný ako Medzinárodný deň spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie. V návale povinností sa však aj v súčasnosti neraz sťažujeme, že si pripadáme ako otroci. Preto sme sa Košičanov pýtali, či sa tak niekedy cítia, alebo by takého sluhu chceli mať doma.
- Dakedy áno, lebo robím v železiarňach, na oceliarni a keď boli horúčavy, tak som si pripadal ako otrok na plantáži. Ale s tým rozdielom, že ja som zaplatený a on nebol. Doma však mám jednu "otrokyňu" Martu, tá už 26 rokov na mňa otročí. Ale dúfam, že za to, čo som povedal, prvý raz otrok nezbije pána (smiech).
- Nie, ja sa vôbec necítim ako otrok. Ani v práci, ani doma si tak nepripadám. Keďže žijem sama, tak si robím len tak, ako si ja naplánujem. Takže čo chcem, to urobím a keď sa mi nechce, tak to jednoducho nespravím. Preto vlastne ani nepotrebujem mať doma otroka, či nejakého pomocníka. Radšej si všetko robím sama.
Irena, živnostníčka
- Dá sa povedať, že sem-tam sa presne takto cítim. Všade mám totiž veľa povinností aj v práci a aj doma, keďže mám štvorčlennú rodinu a o tú sa treba postarať. Ale nie je to nejaké strašné a zvládam to. Preto mi netreba žiadneho otroka. Ja si radšej všetko porobím sama, aj keď niekedy je toho viac než dosť.
Judita Tobáková, pomocnica v nemocnici
- Takýto pocit niekedy mám. Napríklad, keď musím veľa pracovať doma, alebo v záhrade. Tá síce nie je nejako veľmi veľká a práca v nej ma baví, no keď nevládzem, tak si pripadám ako otrok. No nad tým, že by v nej mal pracovať nejaký iný otrok neuvažujem. Nepotrebujem to. Veď čo iné by som potom robila ja?
- Áno, niekedy mám pocit, že robím ako otrok a to najmä v zamestnaní. Nemusím síce veľa robiť, ale práca za počítačom naozaj veľmi unavuje. Keď potom prídem o piatej domov, je to vyslovene blbé. Ale aspoň že doma neotročím. Tým pádom vlastne žiadneho sluhu ani nepotrebujem. Vystačím si sám.
Jozef Bužík, IT technológ
- Ja som skutočným otrokom čokolády. Mám ju naozaj strašne rada. Ale inak si vôbec nepripadám ako otrok. Nemyslím si, že mám toľko povinností, aby som sa takto cítila. Doma sem-tam pomáham, ale zase nie nejako extrémne veľa, takže to nie je zlé. Práve naopak, všetko je v pohode.
Katarína Iršová, študentka
- Som otrokom byrokracie. Nedávno som mal problémy v MHD, lebo som pri sebe nemal preukaz, ktorý potvrdzuje, že som dôchodca. Hoci z občianskeho je to jasné, oni vyžadujú špeciálny. Na občianku môžem ísť aj do Prahy, ale v Košiciach to nestačí. Tak nech dajú preukazy aj nato, že budem chodiť len sedmičkou od ôsmej do deviatej.
