koncertujúcej košickej skupine, produkujúcej chytľavú tvrdú melodickú hudbu s textami v slovenčine, paradoxne podarilo naplno preraziť u českých susedov, kde im vydavateľstvo Popron vydalo rovnomenný debutový album. Nie len o ňom sme sa rozprávali so zakladateľom skupiny, gitaristom Maťom Osifom.
- Kapelu som založil na jeseň v roku 1995 spolu s bubeníkom Petrom Lengyelom.
Peťo ma zoznámil s v tej dobe 14-ročným Tomášom Furmanikom, ktorý zaujal post basgitaristu a spieval vokály. Keďže som si bol vedomý jeho speváckych kvalít, dostával stále väčší priestor ako sólový spevák. Úspechom boli už prvé koncerty, kde si kapela získala svoje vlastné publikum. Debutovému albumu predchádzalo viacero demonahrávok z rôznych nahrávacích štúdií. Nahrávali sme aj materiál pre Slovensky Rozhlas.
Nestáva sa často, aby slovenská skupina, dokonca mimo mainstreamu, vydala album u "gigantu", naviac českého, akým Popron Music bezosporu je. Ako sa to podarilo?
- V roku 2001 som s vtedajšími spoluhráčmi presunul pôsobisko do Prahy, pretože v tom čase som na Slovensku situáciu na poli rockovej hudby videl ako jeden obrovský "prúser". V Prahe sme si hlavne svojou neoblomnou vierou v rock and roll rýchlo našli cestu k uznávaným rockovým muzikantom a cez nich aj k médiám. Myslel som si, že náš materiál skončí v nejakom menšom vydavateľstve, ale napokon sme zaujali v Poprone, ktorý nám hneď po vypočutí našich demonahrávok ponúkol spoluprácu. Album je zaujímavý aj tým, že bol prvým slovenským titulom vydaným v Poprone a obsahuje aj vizuálnu stopu s videoklipom k skladbe Fajka mieru, ktorý sa nachádza aj na našej webovej stránke www.schyzofem.sk. Popron dodržal zmluvu do posledného detailu, takže distribúcia a propagácia albumu prebehla na profi úrovni. Album sa dobre predával aj na koncertoch.
Debutový album by sa hudobne dal najlepšie popísať ako melodická, ostrejšia zmes klasického hard rocku a heavy metalu. Aké boli naň reakcie?
- Pokiaľ ide o kritiku, album sa dočkal viacerých pozitívnych recenzií. V súčasnosti už pracujeme na jeho nasledovníkovi, o ktorom prezradím len toľko, že sa bude volať Oheň z tvojich očí a pravdepodobne sa dostane na vianočný trh. Žánrovo k nejakej veľkej zmene nedôjde. Máme vlastné hudobné cítenie a určite sa moderným trendom prispôsobovať nemienime.
Ako ste na tom v súčasnosti s koncertovaním?
- V súčasnosti si koncerty organizujeme sami. Čo sa týka festivalov, máme za sebou motorkársky zraz na Alpinke, Tajvan leto, Krásnu Hôrku, Gemerskú Polomu a chystáme sa na festival More Than Fest, kde vystúpime po boku metalových velikánov ako Edguy, Rage a ďalších.
Mám pocit, že toto klasické tvrdé rockové hranie v slovenských rádiách tak trochu chýba. Darí sa vám v tomto smere búrať bariéry?
- Absencia tvrdšieho žánru v slovenských rádiách je do istej miery spôsobená aj jednou, podľa mňa nie najšťastnejšou vlastnosťou slovenského národa, prijať všetko, čo mu je predložené. Slovenské vydavateľstvá riešia iba mainstream, na rozdiel od českých, ktoré nepotrebujú iba bohatnúť na sezónnych kapelách, ale niekedy, v rámci udržania si svojej dobrej povesti, sú ochotné zájsť aj do sfér mimo dnešného trendu. V Čechách veľmi dobre funguje niekoľko rádií zameraných na rockovú muziku, čo by majitelia slovenských rádií určite neriskovali pre obavy o stratu poslucháčov.
V akej zostave Schyzofém momentálne pôsobí? A čím sa zaoberáte popri hraní?
- Aktuálna zostava kapely je: Maťo Osif - gitara, Ivan Franko - spev, Braňo Valanský - basova gitara a Tomáš Sýkora - bicie nástroje. Čo sa tyká otázky nášho fungovania mimo hrania odpoviem na ňu svojsky, Rock'n'roll sa nehrá, rock'n'roll sa žije. Je to pre nás absolútne všetko. Vrátil som sa do Košíc, aby sme s touto zostavou urobili nový album.
A prečo práve názov Schyzofém?
- Je to vymyslené ženské meno. Toto dievča sa naozaj prisnilo nášmu dvornému textárovi a podľa mňa aj najlepšiemu muzikantovi na Slovensku, Eugenovi Pál Balázsovi, ktorý je mojím dlhoročným kamarátom a umelcom, ktorý ma veľmi ovplyvnil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
