Z útoku na osobné maximum bolo napokon iba Pyrrhovo víťazstvo
Po neúspechu sa zvykne vravieť, že športovcom na tom ktorom podujatí ruže nekvitli. Keďže naši ultramaratónci boli pretekať až za oceánom, môžeme ich neslávny rezultát aplikovať na krajinu javorových listov, Kanadu. A veruže tam Slavomírovi Lindvaiovi (vytrvalec reprezentujúci Správu povodia Hornádu a Bodvy), ani jeho reprezentačnému kolegovi Petrovi Semanovi (BK Steel Košice) javory vôbec nekvitli.
Súčasná slovenská ultramaratónska jednotka, 36-ročný rodák z Malej Idy Slavomír Lindvai, si na podobný prepadák počas svojej vytrvaleckej kariéry nespomína. Po vlaňajšom vynikajúcom 18. mieste a výkone 226 km na svetovej 24-hodinovke v Taipei na Taiwane si trúfal na tohtoročnom svetovom šampionáte v kanadskom meste Drummondville k svojmu osobáku nejaký ten kilometrík ešte pridať. Tomuto zámeru podriadil i dlhodobú prípravu, keď si do tréningového denníka zapisoval aj 40-kilometrové bežecké porcie. Ale napriek enormnému úsiliu v príprave, ostrý štart vypálil katastrofálne. Medzi 185 účastníkmi z 22 krajín sveta, v pretekoch, ktoré sprevádzala horúčava i letná búrka, obsadil S. Lindvai 127. priečku, jeho kolega v reprezentačných farbách P. Seman, skončil hneď za ním. Obaja s navlas rovnakým výkonom 107,3 km. O lepšom umiestnení mladšieho z našich borcov, S. Lindvaia, rozhodla jediná sekunda.
"Pred odletom do Kanady som sa netajil tým, že by som chcel zaútočiť na svoje osobné maximum. Chcel som, naozaj, ale v tréningových dávkach som zrejme zbytočne hltal toľko kilometrov. Asi dva týždne pred podujatím ma totiž začali bolieť triesla, a bolesť neustúpila ani počas pretekov. Nepomáhali infúzie, ľadové obstreky, ani lieky, ktoré som bral tesne pred štartom. Z ibuprofenu mi bolo iba na vracanie," nebude S. Lindvai spomínať na kanadskú 24-hodinovku v dobrom. "Na moju psychiku negatívne vplývalo aj to, že víza som dostal až na poslednú chvíľu, a škrtom cez rozpočet bolo aj rozhodnutie (deň pred odletom) šéfa výpravy a môjho sponzora Jána Andrása kvôli pracovným povinnostiam a zdravotným problémom do Kanady necestovať. Napokon s nami nešiel ani Titus András, ktorý mal mať na starosť občerstvovací servis, a tak celá ťarcha zostala na mne, Petrovi Semanovi a masérovi Vladimírovi Daduľákovi. Dokonca som zvažoval, či na preteky vôbec nastúpim, keď som zdravotne nebol v poriadku. A potom som ešte urobil školácku chybu, keď som sa nechal detinsky vyprovokovať na osobný súboj s Petrom Semanom, keďže sme z tej istej obce a vládne medzi nami zdravá rivalita. Keď som už vedel, že mi nie je súdené v Kanade urobiť osobák, sústredil som sa aspoň na to, aby som s ním neprehral. Doslova sme sa strážili. Keď zrýchlil on, zrýchlil som aj ja, keď sa občerstvoval on, robil som tak aj ja. Zrejme sme vyčerpali jeden druhého... Už nikdy takú chybu nespravím."
Petra Semana síce porazil, ale bolo to skôr Pyrrhovo víťazstvo. "Na ultramaratónskych tratiach je to môj najhorší výsledok. Dúfam, že aj posledný. Nemám sa síce zaň komu zodpovedať, lebo náš zväz mi k štartu na majstrovstvách sveta neprispel ani korunou, ale mne samému je to strašne ľúto, najmä kvôli môjmu sponzorovi J. Andrásovi i zamestnávateľovi, ktorí mi významne pomohli, aby som mohol ísť do Kanady. Pre mňa je to aj poučenie, že v budúcnosti sa postavím na štart pretekov iba vtedy, keď zdravotne budem úplne fit."
Pri absencii vedúceho výpravy padli aj Niagarské vodopády, na ktoré sa S. Lindvai pred odletom za oceán veľmi tešil. "Čo mi je ľúto, lebo sme mali dosť času poobzerať sa po okolí. No v Montreale ma uchvátil aj olympijský komplex z roku 1976, krásny olympijský štadión i vyhliadková veža nad ním. Mnoho vecí tú olympiádu ešte pripomína."
Drummondvillský výsledok ho znechutil. Chce to čas, kým naň prestane myslieť, aj na zdravotné zotavenie. Lebo šancu na reparát bude mať už onedlho. "Uvidím. Podľa toho, či sa dám dokopy už o mesiac, keď bude v holandskom Winschotene svetový šampionát v behu na 100 kilometrov, alebo začnem s prípravou až na budúcoročné majstrovstvá sveta v 24-hodinovke pravdepodobne v mexickom Monterrey a stovku, ktorá by mala byť v Melbourne alebo v New Yorku," uvažuje skromný vytrvalec z Malej Idy.
mat
Autor: LAMA ALPAKA (Lama pacos)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
