Na začiatku kariéry hral samých

princov a strašne ho to ´sralo´

Dátum narodenia: 29. november 1960

Miesto narodenia: Kostolište

Znamenie: Strelec

Rodinný stav: slobodný

Relax: história

Výber z filmovej a televíznej tvorby:

Cesta

Odveta

Drotárskym chodníčkom

Dva kluci v palbě

Čierny slnovrat

Bakalári

Aures

Vydatá slečna Rosita

Uličník a anjel

Dunajské rozprávky

Dievča do dažďa

Turandot

Kto chce získať princeznú

Tá tajovská voda mútna

Parazit

Eros a Psyché

Citadela

Vďaka tomu, že sa bratislavské Letné shakespearovské slávnosti počas júla na tri dni prisťahovali i do Košíc a tunajším divákom ponúkli Sen noci svätojánskej vo výbornom obsadení, cestu na východ Slovenska si našiel aj herec Stano Král. Pred jedným z predstavení sme si sadli do parku pri Dolnej bráne a porozprávali sa. Za pár minút násm S. Král o sebe prezradil všeličo zaujímavé....

V Sne noci Svätojánskej sa S. Král spolu s Martou Sládečkovou objaví na javisku dva krát. Na začiatku a na úplnom konci. "Každý sa ma pýtal, aké to predstavenie je a či sa oplatí ísť naň pozrieť. A ja som s hanbou vravel, že neviem. Tak som si povedal, že budem profesionál a tú časť predstavenia, kedy nie som na javisku, si pozriem. Čosi sa mi páči, čosi nie...," prezradil S. Král.

Keďže je už od roku 1991 na voľnej nohe, nedelí svoj pracovný rok na sezónu a divadelné prázdniny, ale na obdobie, kedy práca je a kedy nie je. "To je ako s dabingom, ktorý často robím cez soboty a nedele, no potom mám napríklad v stredu a štvrtok voľno. Tak si víkend urobím počas týždňa... Na voľnej nohe som 16 rokov, takže na takýto spôsob existencie som si zvykol." Pri rozhodovaní sa, či prijať ponuku zahrať si na Letných shakespearovských slávnostiach, neváhal. "Je to atraktívna ponuka. Vedel som, že sa na javisku stretnem s výborným režisérom a skvelými hercami. Tieto slávnosti majú medzi publikom už dobré meno, takže som presne vedel, do čoho idem. Navyše - som veľký fanúšik historických pamiatok a bratislavský hrad, kde sa predstavenia hrávajú, je môj ´libling´. Takže aj to zavážilo."

Voľná noha mu vyhovuje

S. Král odišiel na voľnú nohu v roku 1991. Po revolúcii teda dlho neváhal nad tým, ako sa má uberať jeho kariéra. "Veľmi dobre som vedel, do čoho idem, lebo už tesne po škole som bol na voľnej nohe. V Istropolise sme robili zábavné programy cez Slovkoncert. Takto som fungoval tri roky. Potom som však zakotvil v divadle, kde som ostal osem rokov." Neskôr nastal doslova zlom. Dostal ponuku robiť v Slovenskom rozhlase šéfredaktora rádia Elán. "Zrazu som mal podriadených, sekretárku, schôdze. Začal som robiť dramaturgickú a moderátorskú prácu. Bol to odo mňa závažný strih od divadla. Lenže, nevedel som si na to zvyknúť..."

K divadlu sa preto vrátil, najmä ako muzikálový herec. Teraz mu však začína chýbať činohra... "Na Slovensku to funguje tak, že činohru môže robiť len ten, kto má stále angažmán v takzvanom kamennom divadle. Externista v činohre je veľká vzácnosť. Ja však chcem robiť aj činohru, pracovať na sebe. Lenže nie som ochotný prijať reholu stáleho člena niektorého súboru a znášať všetky nevýhody, ktoré to prináša. No, jedine že by ma pozvali do Slovenského národného divadla. Predsa len - dobre by to vyzeralo na vizitke. Stano Král - sólista činohry SND," podotkol so smiechom.

Nemieni však čakať, či sa mu podarí zahrať si v niektorom z divadiel. Pustil sa preto do vlastnej produkcie. "Vzal som to do vlastných rúk a pripravujem americkú komédiu pre troch hercov. Zahráme si ju na niektorej komornej scéne v Bratislave. Ak sa vydarí, tak by sme s ňou mohli vyraziť i na zájazdy. Scéna nebude zložitá, lebo celá inscenácia je postavená na hereckých výkonoch."

Producentsky sa púšťať do vlastného projektu a navyše keď ide o divadlo, je dnes dosť riskantné. "Ak si však ako herec sám činoherné predstavenie neurobím, tak si nezahrám. A ja si zahrať chcem! Toto je však bežný štýl, ktorý funguje v západných krajinách. Veď aj mnohí hollywoodski herci si sami produkujú filmy. Najťažšie na tom všetkom je zohnať financie. Samotná práca na inscenácii je už príjemná."

Zvyknutý bol i na to, že sa často objavoval na televíznej obrazovke. V rôznych inscenáciách, seriáloch, rozprávkach či rôznych zábavných show. "Sám si však televíznu produkciu robiť nebudem. Nemám na to chuť a asi by som to ani nevedel. Navyše - tu sa robia len dve veci - Ordinácia v ružovej záhrade a Susedia. Nikto už ani nič iné nečaká, všetci sme si odvykli, že sa nakrúca. Možno sa ešte nejaké seriály urobia, ale inscenácie sa už podľa mňa na Slovensku robiť nebudú..."

S. Kráľ má to šťastie, že začínal hrať v období, kedy sa nakrúcalo viac než dosť. Na konte ma vyše 100 rôznych televíznych počinov. "Každý mesiac sa nakrúcala jedna veľká inscenácia, robili sa zábavné, detské alebo dramatické programy. Ak niekto z nás mesiac či dva nič nenakrúcal, tak bol z toho hotový a presvedčený, že jeho kariéra je v troskách. Boli sme zvyknutí nakrúcať v podstate stále a bez prestávok. Som rád, že som zažil túto éru. Pomohlo mi to, keď som sa dostal do zahraničia. Nakrúcal som vo Švajčiarsku, Taliansku, Nemecku. Tam som si bol pred kamerami istý, pretože som mal z domu veľa skúseností. Každý z nás, kto zažil túto éru, pozná kameru dôverne. To človek nezabudne, to je ako s bicyklovaním. Ak by som ešte niekedy dostal ponuku ísť pred kameru, určite by som do toho hneď ´naskočil´."

Prvé inscenácie a rozprávky začal nakrúcať ešte pred tým, ako začal študovať na VŠMU. Neboli to však skúsenosti s kamerou, ktoré ho presvedčili, aby sa rozhodol študovať herectvo.

"Chcel som študovať populárny spev. Počas strednej školy som hral tri roky so skupinou Tenor po celom Záhorí. A boli sme nesmierne populárni. Každý z nás mal 18 rokov a muzikanti vo všetkých ostatných kapelách už boli ´starí fotri´. Boli sme Back Street Boys zo Záhoria. Hehe. V Brne sme si nakúpili zelené manchestrové obleky a boli sme absolútna špička. Keď sme hrali na zábave, tak sme mali vždy okolo tisíc ľudí... Toto som chcel robiť aj ďalej."

Aj keď mal výborné vysvedčenia a všetci ho posielali študovať právo či ekonómiu, on chcel byť spevákom... "Keď som to doma povedal, všetci na mňa pozerali, ako keby som bol mentálne retardovaný. Potom mi povedali, že populárny spev sa dá študovať na vysokej škole len v Nemecku. Keďže herectvo mi pripadalo k spevu najbližšie, šiel som na VŠMU. Takže hudba bola mojou motiváciou, žiadne herectvo!"

Nechcel skončiť ako zabávač

Už počas štúdií na VŠMU účinkoval s Nogom i Skrúcaným v populárnej Fujarovej show. "Potom som si však uvedomil, že ak by som ostal s nimi, bol by zo mňa zabávač a to som nechcel. Celé tie roky na škole to však bolo viac o spievaní ako o hraní. No a comeback k hudbe nastal u mňa v 90-tych rokoch, keď som začal spievať v muzikáloch. Ja viem, že som sa trochu zaškatuľkoval ako spievajúci herec z muzikálov, ale možno je to dobre. Veď škatuľky fungujú všade vo svete - Tom Cruise je dobrák, John Malkovich je vrah. No a ja som spievajúci herec."

Na začiatku hereckej kariéry sa však dostal do inej škatuľky, ktorá mu bola doslova odporná. "Hral som samých princov a strašne ma to ´sralo´! Pritom som bol veľký rebel a bohém. Mal som 22 rokov, keď som rozdával autogramy a bol som slávny. Nevedel som, čo so sebou, nevmestil som sa do kože. Bol som najväčší výtržník z partie z Fujarovej show, chodili sme chlastať do barov, robili žúry. A ja som vždy dostával úlohy princov! No nenaštvalo by vás to? Neraz sa stalo, že som po žúre nedošiel do rozhlasu na nahrávku a každý ma považoval za drzého, hrubého a nafúkaného. Napriek tomu ma obsadzovali do úloh sladkých mladíkov! K tomu všetkému to zvyčajne boli také role, kde som bol bitý a utláčaný... Necítil som to tak, no rozhodovala vizáž. Pri kamere je rozhodujúca. Takže som bol dlho sladkým typom vhodným na princov. Ešte že sa mi podarilo sa z tejto škatuľky vymaniť..."

S. Král priznáva, že má za sebou kadejaké úlety... "Vždy sa našiel niekto, kto ma chcel chytiť za nohu a stiahnuť späť do reality. Lenže ja som tou nohou vždy mykol a letel som ďalej, až kým som si nerozbil nos. Potom som zmúdrel. Dnes som však rád, že som takto vystrájal. Lebo kedy som mal vystrájať, ak nie ako mladý? V 40-tke sa to nepatrí, v 50-tke je to trápne a 60-tnik už nevládze... Pokiaľ človek nemá problémy s orgánmi činnými v trestnom konaní, alebo si neublíži po zdravotnej stránke, tak dobre... Ja som však mal jedno nebezpečné číslo. V tej najlepšej nálade po polnoci som na žúroch visel na jednej ruke z okna na vonkajšej strane budovy!"

Chápe mladých rebelov

Dnes keď vidí, čo sláva robí s mnohými mladými ľuďmi, len sa zhovievavo a chápavo usmieva. "Bolo to vidno na niektorých zo SuperStar, ktorí nezvládli slávu a robili kadejaké veci... Ja to prijímam s porozumením. Sú mi sympatickí a nepovažujem ich výčiny za arogantné a drzé tak, ako väčšina ľudí..."

V mladosti sa teda navystrájal dosť, ako sa však vidí na staré kolená? "Dúfam, že neskôr si doprajem viac priestoru pre moje koníčky. Som veľký fanatik do informácií o umení, histórii. Som ako špongia, ktorá nasáva nové poznatky. Keď som napríklad prišiel do Košíc, hneď som si šiel obzrieť Dóm Sv. Alžbety, nafotil som si ho. Potom som sa doň vrátil, strávil som dve hodiny študovaním rôznych obrazov v ňom a už som si v kníhkupectvách vyhliadol rôzne publikácie o tomto chráme. Kúpim si ich a budem ich študovať. Také čosi by som si na starobu celkom rád doprial."

Zatiaľ sa však do dôchodku nechystá, rozbehnutých má pár projektov. "Tak to vyzerá, že by som sa mal pustiť aj do réžie - konečne. Šlo by o muzikálovú produkciu. Mám na to chuť a keď vidím, ako dopadli mnohé iné muzikály, tak na to mám aj odvahu. No a popri tom sa budem určite aj naďalej venovať dabingu." Dabing považuje S. Kráľ za rovnako náročnú hereckú disciplínu, ako hociktorú inú. "Nedávno som nadaboval Collateral, teraz sa chystám na Minority report. Sú to filmy s Tomom Cruisom, ktorého dabujem veľmi rád. Podľa mňa je dobrý herec, aj keď od mnohých mojich kolegov som počul názory, že nie práve najlepší. Žasnem, že si nejaký herec z malého Slovenska zakričí smerom na Hollywood, že ten ich Cruise je mizerný herec. A chudák Tom preto nemôže spávať. Hehe."

Dabing robí S. Král rád a zrejme aj preto ho robí dobre. Veď jeho Rossovi Gellerovi zo seriálu Priatelia nie je čo vytknúť... "Aj dabing môže herca ďalej posunúť. Herectvo nie je menej či viac dôležité. Je len dobré a zlé," dodal.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári