Hoci ich najprv naháňali policajti,

vyhli sa pokute aj pobytu v "ťurme"

te už nie. Práve to zaregistrovali policajti, naskákali rýchlo do áut a začali nás naháňať." Keď Košičania zastali, policajti sa tvárili veľmi dôležito. Všetko sa však skončilo happyendom. "Chceli nám dať kadejaké pokuty, nakoniec sme si to nielen vyžehlili, ale ešte sa aj objímali. Tešili sme sa, že sme nezaplatili pokutu, ani nás nezavreli do ´ťurmy´."

V posledných rokoch nie je žiadnym problémom cestovať takmer kdekoľvek. Väčšina Slovákov sa vyberá buď na juh k moru, alebo do krajín západnej Európy za prácou. Do Ruska sa však vyberie málokto a ak, tak väčšinou pracovne, kvôli biznisu. Ruský Sankt Peterburg koncom júna navštívili na pozvanie ruskej strany košickí "balónisti" z ADS ballooning s tromi balónmi. Prišli si zalietať a zažiť niečo nové na akcii Megafon world cup 2007. Išlo o podujatie Svetového pohára v lietaní vzducholodí. Sprievodným programom bola aj medzinárodná balónová fiesta. O zážitkoch z krajiny, "kde zajtra znamená už včera" nám porozprávala Ingrid Blichová, ktorá je riaditeľkou ADS ballooning.

"My sme to brali ako výzvu dostať sa na akciu do Ruska, lebo sa stále snažíme chodiť na zvláštne miesta. Tak sme si s kolegami povedali, že by sme mohli ísť do Petrohradu, kde by to mohlo byť fajn." Ako sa však ruskí organizátori dostali až k nim? "Zrejme si nás našli na internete. Lebo predtým sme s nimi v kontakte neboli. Tak sa k nám museli preklikať a pozvali nás mailom."

Už samotné prípravy pred cestou boli vzrušujúce. "Ešte pár dní pred akciou sme nevedeli, či na ňu vôbec pôjdeme. Nemali sme víza. Na to, aby sme ich dostali, sme potrebovali pozvanie. Pozvania nakoniec doručili v piatok popoludní, pričom pondelok bol posledný deň na vybavenie víz. Nebyť toho, že pozvanie bolo priamo od Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, víza by sme nestihli vybaviť a nikam by sme nešli."

Košičania sa rozhodli, že do Petrohradu pocestujú kvôli balónom autami. "Niektorým balónistom, ktorí do Ruska balóny poslali lietadlom alebo loďou počas celej akcie balóny vôbec nedorazili. Nemohli tak lietať. Naše rozhodnutie ísť autami a vziať balóny so sebou sa ukázalo ako správne., hoci náročnejšie." Prešli zhruba 1700 kilometrov cez Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko. Pokiaľ ide o kvalitu ciest, tak najhoršie to bolo v časti Poľska a potom v Rusku. Hranicu prekročili v Ivangorode. Dobrodružstvo ich čakalo na estónsko - ruskej hranici, kde ich čakal dotyk s časmi nedávno minulými.

"Estónci problémy nerobili, ale na hranici nás prekvapila potreba zelenej potvrdenky - ´bumážky´. Museli sme sa vrátiť asi kilometer, kde v jednej búdke skontrolovali doklady od auta a na základe toho nám dali pliešok s číslom. Po ďalších zhruba 500 metroch nám dali na základe toho pliešku zelenú bumažku a s ňou sme sa vrátili na hranicu. Doteraz vlastne nikto z nás nevie, čo na nej bolo a kvôli čomu sme ju museli mať." Tá istá procedúra so zelenou bumážkou ich čakala aj cestou späť. Rozdiel bol v tom, že celá sranda už stála na ruskej strane 40 rubľov. Napriek tomu vraj ruskí colníci nejaké veľké problémy nerobili.

"Balóny ich vôbec nezaujímali, ale dôkladne kontrolovali hlavne dokumenty od áut, prívesných vozíkov a osobné doklady. Takže naše obavy z toho, že im budeme musieť vysvetľovať, prečo máme balóny, sa nepotvrdili. Napriek tomu to bola dosť veľká ´zábava´. Trvalo nám to približne tri a pol hodiny. Celkovo sa dá povedať, že pečiatka je v Rusku najvyšší šéf. Ak nemáte príslušnú pečiatku, ste nikto."

Ruskí šoféri - osobitná kapitola

Po úspešnom absolvovaní papierovej tortúry na hraniciach nakoniec nasledovala trasa po ruskom území. Kvalita ciest je tam rôzna. "Je to krajina veľkých kontrastov a vidno to aj na cestách. Od hranice po Petrohrad to bolo 150 km po rozbitých cestách. V samotnom Petrohrade to už bolo o inom. Sú tam dobré, široké cesty."

V Petrohrade ich čakalo prekvapenie-policajný sprievod. "Mali sme policajný doprovod. Už počas prvých okamihov sme pochopili prečo. Je to obrovské mesto a k nemu patria zápchy. Bez policajtov by nám presun trval možno aj hodinu - dve. Bolo to ale občas nebezpečné, lebo kolóna bola poriadne dlhá a išlo sa veľkou rýchlosťou. K našej kolóne sa sem-tam pripojili domáci šoféri, aby sa tiež dostali na druhý koniec mesta rýchlejšie. "

Ruskí šoféri sú podľa I. Blichovej osobitou kapitolou. "Na cestách tam niekedy vládne chaos. ´Ťukesy´ boli bežné." S vozovým parkom to v Petrohrade nie je také zlé. "Nájdete tam pestré spektrum áut od najrozbitejšej lady až po luxusné limuzíny. Stretli sme napríklad poriadne dlhý, asi 10-metrový Hummer, ktorý som predtým nikde nevidela."

Rusi majú čas

Akí sú vlastne Rusi? "Rusi na nás pôsobili veľmi dobre, aspoň tí, s ktorými sme prichádzali do kontaktu. Či už to boli organizátori, alebo balónisti. V meste som sa nebála ani vtedy, keď som išla sama po ulici. Pokiaľ ide o ľudí v Petrohrade, tak veľká časť z nich sú moderní, dobre oblečení ľudia. Muži si prídu na svoje, pretože sú tam naozaj veľmi pekné ženy." V Petrohrade sa však stretli s jedným neduhom, ktorý v Rusku stále vládne. "Služby stále pokrivkávajú. V reštauráciách a obchodoch akoby mali problém usmiať sa na zákazníka."

Našinci majú často skúsenosti s južanskými národmi, ktoré majú väčšinou na všetko čas. Platí to však aj o Rusoch "Čakať, čakať, čakať je v Rusku úplne normálna vec. Tam majú čas. Stále sme na niečo čakali. Či to bola káva v kaviarni, alebo začiatok nejakej akcie, vždy sa na niečo čakalo. Potom máte len dve možnosti. Buď sa na tom zabávať, alebo rozčuľovať. My sme sa na tom zabávali."

Občas sa však Košičania cítili ako vo filme, v ktorom sú hlavnými hrdinami. "Ešte cestou z hranice bola pri ceste stopka. Spomalili sme, ale keď sme nikoho nevideli, tak sme pokračovali ďalej. Vtom nám kolega z druhého auta oznámil vysielačkou, že je zle, lebo nás naháňajú policajti. Práve on zastal, ale kolega v treťom aute už nie. Práve to zaregistrovali policajti, naskákali rýchlo do áut a začali nás naháňať." Keď Košičania zastali, policajti sa tvárili veľmi dôležito. Všetko sa však skončilo happyendom. "Chceli nám dať kadejaké pokuty, nakoniec sme si to nielen vyžehlili, ale ešte sa aj objímali. Tešili sme sa, že sme nezaplatili pokutu, ani nás nezavreli do ´ťurmy´."

Štartovali od Cárskeho sela

Tohtoročný Svetový pohár bol prípravou na budúcoročné majstrovstvá sveta v lietaní vzducholodí. Napriek tomu do Petrohradu prišlo viac balónov ako vzducholodí. "Lietalo sa nám dobre, nebol žiadny problém. Balónové lietanie je v Rusku zatiaľ len v plienkach. Preto bolo pre nich dôležité, aby tam mali čo najviac balónov. Podujatie malo obrovskú mediálnu podporu a podporu miestnej samosprávy."

Organizácia bola veľmi dobrá až na to, že podujatie mala pod palcom PR agentúra, ktorá nemala žiadne skúsenosti s organizovaním balónovej fiesty. "Takže im unikali niektoré veci, ktoré balónisti potrebovali, tie boli pre domácich organizátorov neznáme. Napríklad hlavný brífing, úvodná registrácia má presne stanovené pravidlá. A keď sa povie, že hlavný brífing má byť o štvrtej, tak musí byť o štvrtej. Tam bolo úplne bežné, že bol hodinu dve neskôr, alebo nebol vôbec. Ale to bolo iba kvôli nevedomosti. Každým dňom sa to v priebehu akcie zlepšovalo."

Na akcii boli Rusi, Poliaci, Litovci, Estónci, Fíni, prišli aj posádky z Brazílie, Holandsko, Nemecka, Slovensko zastupovali Košičania. "Počasie bolo pestré, určite chladnejšie ako u nás, ale boli aj daždivé dni. Štarty sme mali z Puškina, čo je predmestie Petrohradu. Práve tam je Cárske Selo, ktoré bolo jedným zo sídel cárskej rodiny. Jedna zo štartovacích plôch bola práve tam. Malo to neopakovateľnú atmosféru. Mohli sme si celý komplex pozrieť z vtáčej perspektívy. Je to úžasná budova, ktorá bola počas II. svetovej vojny zničená. Je úžasné, ako ju dokázali zrekonštruovať v interiéri i exteriéri."

Ranné a večerné lety boli sústredené práve v oblasti Puškina. Výhodou bolo to, že v okolí boli dostatočne veľké plochy na pristávanie. "Zaujímavé bolo nočné nafukovanie balónov v centre mesta nakoľko hlavná kulisa, ktorou je tma chýbala. Bolo to práve obdobie bielych nocí, takže nočné nafukovanie o desiatej večer bolo za svetla. Ale má to niečo do seba, ak je počas nočného nafukovania balónov takmer denné svetlo. Bolo to zaujímavé, aj keď počasie nebolo veľmi priaznivé." Nečudo, Petrohrad je na severe pri polárnom kruhu a počas bielych nocí tam slnko svieti približne 18 hodín denne.

Petrohrad - nádherné sídlo cárov

Je všeobecne známe, že Sankt Peterburg, teda Petrohrad založil Peter Veľký. Základný kameň položili 27. mája 1703. Cár o sídle v ústí rieky Nevy, na brehu Fínskeho zálivu, sníval dlho. Jednak ho hnala túžba vytvoriť čosi, pred čím skloní hlavu celý svet, jednak pragmatické dôvody vybudovať strategický prístav a spojiť tak konečne Rusko po mori s vyspelými krajinami, ktoré tak obdivoval.

"Petrohrad je naozaj nádherné mesto, má vyše 5 miliónov obyvateľov. Cítiť tam duch neoficiálneho hlavného mesta Ruska. Pokiaľ ide o pamiatky, tak je tam čo obdivovať. Zastavili sme sa v Ermitáži, Petropavlovskej pevnosti a pozreli sme si Cárske Selo. Bola to súčasť sprievodného programu, ke´d sa nelietalo. Aj keby sme vôbec nelietali, tak by sme si nestihli pozrieť všetko. Je to dosť veľké mesto a pritom pekné."

I. Blichová potvrdila, že mesto má svoj pôvab. Hovorí sa, že Petrohrad je dokonca krajší ako Moskva. "V Moskve som nebola, takže to neviem posúdiť, ale pravdou je, že Petrohrad priam dýcha históriou a pamiatkami. Je to jedno z tých miest, na spoznanie ktorého by ste ako turista nepotrebovali dni, ale aspoň týždne. Určite by sme sa tam ešte chceli vrátiť a zalietať si."

Boris Macko

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári