Synov zaškrtil elektrickým káblom
Rozchody rodičov majú negatívny vplyv nielen na deti. Stáva sa, že odlúčenie od partnera i následné súvislosti ťažklo poznačia najmä správanie sa toho druhého. Dokonca tak, že koná skratovo a spácha zločin. Presne ako v prípade, ktorý sa v polovici 90.rokov minulého storočia stal v jednej z obcí na východe Slovenska.
Keď si Dušan s manželkou Helenou brali pôžičku na stavbu rodinného domu, mysleli si, že ich v živote už nič nerozdelí. Dušan svoju životnú družku nasledoval z jedného konca republiky na druhý, kde okrem nej nepoznal nikoho iného. Navyše do oblasti, kde bolo málo pracovných príležitostí. Zo začiatku bývali u Heleninho brata, no po narodení druhého dieťaťa im začali byť dve izby málo. Svoj nový dom už teda skutočne potrebovali. No trvalo až tri roky, než sa dalo v ich novostavbe zariadiť aspoň prízemie a prvé poschodie. Hlavnou príčinou bol nedostatok peňazí, lebo hoci ich Dušan s Helenou mali na začiatku dosť, časom všetko zdraželo a ich pôvodné kalkulácie prestali byť aktuálne.
Hoci s tým Dušan nesúhlasil, Helena odcestovala do USA. Už rok tam bývala jej mama a listoch vypisovala, že má pre ňu zaujímavú a dobre platenú prácu. Helena, hoci doma nechala dvoch synov i manžela, sa rozhodla ísť za oceán veľmi rada. Už mala dosť života medzi tehalmi a cementom, s neustálymi pôžičkami na krku. No sľub, že sa po pol roku vráti, nesplnila. Ubehlo mesiacov šesť, sedem i desať a jej stále nebolo. Po roku sa na Floridu vybral aj Dušan, no naspäť sa po týždni vrátil sám. A s ním aj svokra. Už po týždni sa po dedine začali šíriť fámy a jedno mali spoločné. Ako hlavný hrdina v nich vystupoval paroháč Dušan.
Helena robila v Amerike domácu gazdinú už dávnejšie usadenému Slovákovi. No neostalo iba pri obvyklých povinnostiach. Bola to totiž jej nenaplnená láska zo školských čias. Dušan sa, pochopiteľne, stalo človekom navyše. Už po týždni pochopil, že Helenu domov tak ľahko nedostane. Zbalil sa vrátil späť. Doma sa pustil do dokončovania domu, lebo sa nazával, že keď bude hotový, ľahšie manželku prehovorí, aby sa vrátila. Osud všetko zariadil inak. O tri mesiace mu Helena napísala, že je medzi nimi koniec. Jej staronový frajer dokonca súhlasil, aby si za oceán priviedla aj deti. Vraj si pre nich i zvyšné veci príde koncom leta. Za to mu nechá dom, ona ho už potrebovať nebude.
Od chvíle, čo si Dušan prečítal Helenin rozlúčkový list, bol ako bez duše. V hlave sa mu niekoľkokrát premietol život, ktorý s ňou prežil. Ako sa zoznámili, vzali i tešili z dvoch synov. A teraz o to najcennejšie, Dušanka i Miška, príde... Dva týždne to bol celkom iný človek. S nikým sa nerozprával, neusmial sa, iba chodil zamyslený. Až dovtedy, kým mu na um prišla tá "spásonosná myšlienka". Keď nie on, tak ani ona...
V ten osudný augustový večer, deň pred Heleniným príchodom, uložil Dušan oboch synov spať. Sám však potom nevedel oka zažmúriť. Prenasledovaný chmúrnymi myšlienkami blúdil po dome a fajčil jednu cigaretu od druhej. Ráno mal synov odovzdať svokre, aby s nimi šla privítať matku na letisko. Potom bude s nimi Helena dva-tri dni, kým si pobalia veci a navždy odídu. Nie. To sa nesmie stať, uvažoval Dušan. V obývačke vytrhol šnúru z televízora a opatrne kráčal na prvé poschodie. Vošiel do spálne, kde malý Dušanko i Miško spali v manželskej posteli...
Nikto sa už nedozvie, či to bol zámer alebo chvíľkový skrat. Dušan najprv pristúpil k staršiemu synovi. Omotal mu kábel okolo krku a stiahol slučku. Chlapcom trhlo, no mocné otcove ruky ho pevne držali. O pár sekúnd bol mŕtvy. Vražedný rituál potom otec zpakoval aj mladším Miškom. Keď bolo po všetkom, Dušan vstal a pozrel sa na posteľ. Ležali na nej jeho deti, ktoré nadovšetko miloval. Dokonca tak, že bol schopný ich aj zavraždiť, len aby ich nemala tá suka, čo ho podviedla a chcela mu ich vziať...
Bolo krátko po polnoci, keď si Dušan sadol za stôl a do otvoreného zošita napísal krátky list na rozlúčku. "Odpustite mi, nemohol som inak..." napísal na konci. Potom vyšiel na povalu a pripravil si slučku, že sa obesí. No nenašiel dosť síl ani odvahy. Rozhodol sa, že lepším miestom na popravu bude tmavý les. Ani tam si však nedokázal siahnúť na život. To už bolo predsa len ťažšie, ako na cudzí...
Jediné, na čo Dušan napokon našiel odvahu, bola na druhý deň ráno cesta na políciu, kde všetko vyrozprával. Neskôr, pred vyšetrovateľom, sa však hral na človeka, ktorý stratil pamäť: "Nespomínam si na podrobnosti," opakoval dookola. No súdni znalci divadielko odhalili. V posudkoch uviedli, že Dušan v čase činu netrpel žiadnou duševnou poruchou sa za svoje konanie je plne zodpovedný.
Na dvojpohrebe bola celá dedina. Samozrejme, aj Helena. Potom sa zbalila, odcestovala a viac jej nebolo. Súd uznal Dušana K. vinným z vraždy a poslal ho na 15 rokov za mreže. Ak ho podmienčene neprepustia, ešte mu ostáva odsedieť si približne tretinu.
rob
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
