Na nemeckej diaľnici nechal policajtom celú svoju výplatu

Takmer každý muž si aspoň raz sadol "načierno" za volant auta alebo skúšal šoférovať skôr, než mal v rukách "vodičák". "Ani ja som nebol iný," priznáva košický atlét Ján Gajdoš. "Mal som vari pätnásť. Začínal som tak, že som sem-tam vyberal otcovo auto z garáže, alebo som ho preparkoval, keď bolo treba. A keď sme sa zdržali niekde na návšteve, a oco bol mierne spoločensky unavený, tak mi dal dôveru, že môžem celú osádku doviezť domov. Teraz to už môžem povedať. Ale to bolo možno trikrát do roka, viac nie. Samozrejme, skúšal som to aj na parkoviskách, až kým som si neurobil vodičák. Dostal som ho dva týždne po dovŕšení osemnástich."

V období skúšok testoval, čo vydrží Volkswagen Golf tretej rady. No ako čerstvý absolvent vodičského kurzu presedlal na šestkový "VW". "To bola už fantázia, veľmi dobré autíčko. Ale nikdy som nepreceňoval jeho silu, ani svoje schopnosti. Vždy som vedel, kde sú hranice. Samozrejme, stalo sa mi, že som išiel rýchlejšie ako vymedzovali značky, ale nikdy som to nerobil tam, kde by som ohrozoval iných, keď bolo mokro, alebo som mal v aute ďalších ľudí."

Napriek zodpovednosti a dodržiavaniu predpisov stalo sa aj jemu, že sa za ním ozvala policajná húkačka a bolo treba platiť pokutu. "Aj ja som mal tú česť so známym a obávaným košickým dopravákom, volal sa Fusek. Najskôr ma chcel pokutovať za zapnuté hmlovky, ale vyriešila to skutočnosť, že to bol známy môjho otca, kedysi boli spolužiaci." Dva týždne na to mu J. Gajdoš padol do pasce smerom na Alpínke. Predpísaná bol štyridsiatka, on mal na tachometri o 20 viac. "Predbehol ma a zastavil na okraji cesty, že išiel za mnou a nakrútil ma na kameru. Mal dôkaz a vyzeralo to na papiere, ale keď som sa mu trošku pripomenul, vyriešili to dve tisícky."

Pokutu platil aj v eurách, v Nemecku, kde chodil behávať za kolínsky atletický klub. "Z Košíc bolo do Kolína 1 450 km, takže niekedy človek musel dupnúť na plyn. Raz, keď som sa z Nemecka vracal, na diaľnici pred Passau ma stopli, že som išiel 150, o 30 km viac, ako bolo povolené. A na to sú nemeckí policajti veľmi prísni. Stálo ma to celú výplatu, nechal som im všetko, čo som za mesiac zarobil." Napriek tomu však na nemecké uniformy nemôže povedať ani krivé slovo. "Na rozdiel od našich, sú veľmi slušní. Najčastejšie mi tam horozila pokuta za parkovanie. Keď som našiel bloček za stieračom, tak som ho odhadzoval, keď ma pri aute chytili, tak stačilo upozornenie, išlo skôr o prevenciu. Naši policajti, to je štát v štáte..."

J. Gajdoš mal na polovicu s bývalou priateľkou Renault Clio, potom si odruky kúpil Golf 4-ku, a teraz sa po Košiciach preháňa na BMW-éčku 320. "Mám ho od januára, rok výroby 2004, ale slúži mi dobre." V lete zvykne vymeniť štyri kolesá za dve, a osedlá motorku Honda Scooter 125. "Auto je síce bezpečnejšie, odolnejšie, ale v lete, keď je teplo, nie je nad motorku. Už dvakrát ma naháňala polícia, lebo som nemal prilbu. Raz sa mi nejako podarilo ujsť, lebo motorkárov by nemali policajti prenasledovať, ale druhý raz ma po chvíli chytili. Vyhováral som sa, že som ich nepočul, keď ma nútili zastaviť, že by som si to voči nim nedovolil. Ale pokuta ma neminula."

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári