slovenskej hymny Jankovi Matúškovi (1821-1877). Narodil sa v Dolnom Kubíne. Na bratislavskom lýceu sa zoznámil so štúrovcami a stal sa mimoriadnym, neskôr riadnym členom Ústavu reči a literatúry československej.
Keď v roku 1944 suspendovali Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry, mladý Matúška na protest odchádza spolu s ďalšími študovať na lýceum do Levoče, kde sa malo vytvoriť centrum mladoslovenského hnutia. Pri tejto príležitosti zložil text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorá je dnes hymnou Slovenskej republiky. Študoval teológiu, ale kňazom sa nestal. Odišiel na Oravu a pôsobil tam ako vychovávateľ.
Matúška písal vlastenecky ladené básne a veršované povesti. Keď sa uzákonila spisovná slovenčina, prezentoval sa svojimi lyrickými básňami a baladami v almanachu Nitra. Revolučný meruôsmy rok oživil spoločenskú činnosť Janka Matúšku. Spoločne s inými významnými oravskými mužmi, Samuelom Novákom a Ctiborom Zochom, patrili k popredným predstaviteľom Slovenského povstania na Orave. Neúspešný výsledok zanechal ťažké stopy na jeho zdraví a ovplyvnil celý jeho ďalší život. Pred Maďarmi sa veľký vlastenec musel skrývať v horách. Literárne sa odmlčal. Na následky ťažkej choroby zomrel vo svojom rodisku.
Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. V povesti Svätý zákon propagoval názory Štúra, najmä požiadavku obetovať osobné záujmy národným cieľom. Vo veršovaných historických povestiach Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť zdôrazňoval romantickú osudovosť. Napísal balady na motívy ľudovej slovesnosti Kozia skala, Púchovská skala, príležitostnú lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky. V dráme Siroty a prozaických prácach Zhoda liptovská nedosiahol umeleckú úroveň svojej poézie.
Počas jeho života bola vydaná jediná kniha Siroty. Matúškove literárne dielo vydal až po národnom oslobodení Slovákov v Československej republike osobný ctiteľ Jaroslav Vlček pod názvom Janka Matúšku Sobrané spisy básnické. Hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska bola napísaná na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Pôvodne mala šesť strof, neskôr bola upravená na štyri.
Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Maurerova ulica na Sídlisku Dargovských hrdinov.
(pod)
Autor: Matúškova
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
