zjedením ich najväčšieho počtu súťaž vyhral. Šťastie v tomto roku skúsil aj na rovnakej súťaži na Spišskom salaši. A ani tu nedal šancu svojim 14 súperom. V prvom kole zvládol 10 pirohov a v druhom 15. Dokázal svoje kvality stal sa pre tento rok Majstrom Pirohom. Zdá sa, že rýchlosť jedenia pirohov majú Nemergutovci v rodine. Z desiatky žien, ktoré sa uchádzali o titul Majsterky Piroháčky sa najviac darilo jeho dcére 18-ročnej Márii.
"Neverila som si, no lákalo ma to a prihlásila som sa. Povedala som si, ak to nevýjde, aspoň sa najem," prezradila Mária. Sympatická slečna otca povzbudzovala aj vlani v Dúbrave. Práve to ju inšpirovalo a vyskúšala, ako rýchlo dokáže zjesť 7 pirohov. Pri jej rýchlosti nemala šancu ani jej finálová partnerka Denisa Sabová z Prešova. A aká bola jej technika?
"Nemala som žiadnu špeciálnu taktiku. No jedla som oboma rukami a nakoniec to všetko zapila pohárom mlieka. Niektorí jedli jednou rukou a v druhej držali pohár. Myslím, že to ich dosť zdržalo," skonštatovala. Hoci sama si pirohy ešte nikdy nepripravila, neodolá im. Najmä vtedy ak ich pripraví jej babka, vtedy sa ide za nimi zblázniť.
Zdá sa, že otec s dcérou išli za víťazstvom s istotou. Aj O. Nemergut jedol oboma rukami a zapíjal naraz s mliekom. Hoci mal na svojej hrudi posledné štartovné číslo 15, prinieslo mu úspech.
"Predo mnou štartovali deti, ženy a ostatní chlapi. Mal som možnosť dobre ich pozorovať a pozerať ako na to idú. Navyše dcéra mi povedala, aké pirohy sú a ako idú dolu hrdlom," s úsmevom prezradil čerstvý Majster Piroh. I on má pirohy veľmi rád. "Žena ich robieva v priebehu roka deťom viackrát. No ja chodím za prácou mimo obce a tak mám pirohy vždy na Vianoce. Manželka navarí 300 pirohov a pochutíme si."
Titul najrýchlejšieho Piroháčika si zasa vyslúžil Daniel Bilek z Jablonova. Ten na salaši súťažil aj vlani a tohtoročný úspech ho veľmi potešil.
"Bol som rád. Neveril som si, no zvládol som to. Pirohy boli veľmi chutné i keď niektoré aj dosť horúce," zdôveril sa D. Bilek.
Na tohtoročných pirohových slávnostiach nechýbal ani minister obrany František Kašický spolu s manželkou. A keďže pochádza zo Spiša, vôňa a chuť pirohov mu nie sú cudzie, i keď prezradil, že patrí k tým kuchárom, ktorým aj čaj prihorí. "Našťastie manželka vie veľmi dobre variť," pochválil.
A keďže k tradícii Spišského salaša nepatrí iba varenie a jedenie pirohov, ale aj pribíjanie podkovy na stenu salaša, vyskúšal si to aj minister Kašický.
"Ešte dedo ma učil, že keď niečo pribíjam, musím si nasliniť klinec. Iba vtedy to bude dobre držať. Tak verím, že tá podkova vydrží dlhšie, ako tie ostatné," skonštatoval. Pred samotným pribíjaním pokrstil aj novú drevenú sochu regrúta Fera a dal mu hodnosť vojak. Ten bude strážiť salaš a jeho návštevníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
