narodil v Hodoníne. Na štúdium do Viedne sa dostal vďaka cirkvi a svojmu talentu. V štúdiách pokračoval v Lipsku. V mladosti sa venoval vede - filozofii, histórii a politike. Jeho politické postoje dlhý čas smerovali k federalizácii krajiny a upevneniu postavenia Čiech v rámci Rakúsko-Uhorska a nie k rozbitiu monarchie.
V roku 1891 sa stal poslancom ríšskej rady a redaktorom časopisu Naša doba. Na Slovensku ovplyvnil cez svojich študentov časopis Hlas. V roku 1914 opustil domovinu a vybral sa do sveta robiť revolúciu a bojovať na strane tých, ktorým dôveroval, teda Dohody. O rok neskôr začína československú akciu. V zahraničí bojuje za vznik nového štátu. V Paríži založil Národnú radu Československa a stal sa jej predsedom. V roku 1918 nástupnícke štáty dostávajú legitímnu podobu v mierových zmluvách z Paríža a najmä zmluvou z Trianonu z roku 1920. Prvým prezidentom Československa sa stáva práve Masaryk. Parlament ho zvolil ešte trikrát. Pre vysoký vek sa funkcie vzdáva v roku 1935. Jeho nástupcom bol jeho žiak Edvard Beneš.
Spočiatku sa venoval najmä organizácii vedeckého života v oblasti filozofie, sociológie a politiky, nadväzujúc na západnú filozofiu. V Prahe sa zapojil do českého politického života a začal študovať českú problematiku. Jeho populárne prednášky na univerzite mu získali veľa mladých stúpencov, okrem iných aj Slovákov študujúcich v Prahe. Vavro Šrobár a Milan Rastislav Štefánik boli združení v spolku Detvan a Masaryk ich primäl k vydávaniu časopisu Hlas (odtiaľ názov hlasisti) a venovaniu sa materiálno-duchovnému pozdvihnutiu Slovákov.
Na začiatku svojej politickej dráhy Masaryk ešte obhajoval zachovanie Rakúska a chcel, aby sa reformovalo na štát rešpektujúci všetky svoje národy. Po vypuknutí prvej svetovej vojny roku 1914 spracoval prvú predstvu o Česko-Slovenskom štáte, ktorá bola určená R. W. Setonovi-Watsonovi. Ten ju spracoval do podoby memoranda pre britskú vládu. Keďže pochyboval o životaschopnosti Rakúska-Uhorska, emigroval v decembri do západnej Európy (Taliansko, Švajčiarsko, Paríž, Londýn). Nadviazal styk so zahraničnými priateľmi Čechov a Slovákov a postavil sa do čela odboja za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Išlo o to presvedčiť štáty Dohody, že treba Rakúsko-Uhorsko zrušiť.
V pondelok sa dozvieme viac o Mäsiarskej ulici v Starom meste.
(pod)
Autor: Masarykova
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
