Karpatsko-duklianska operácia. Bola jednou z významných epizód druhej svetovej vojny a mnohí ju charakterizujú ako "vstupnú bránu, ktorou k nám vstupovala sloboda". Bol veliteľom 1. ukrajinského frontu, ktorého vojská sa rozhodujúcou mierou podieľali na porážke nemeckých vojsk.
Ivan Stepanovič Konev (1897-1971) sa do armády dostal v roku 1916 počas prvej svetovej vojny. Absolvoval poddôstojnícku školu a v roku 1918 sa dostal na juhozápadný front. Počas Občianskej vojny bol komisárom obrneného vlaku, neskôr brigády najmä v bojoch na východe Ruska a aj proti japonskej intervencii. Ukončil dôstojnícky kurz a niekoľko rokov velil streleckej divízii. Potom ukončil štúdium na Vojenskej akadémii.
Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny velil 19. armáde Západného frontu. V roku 1941 utrpeli jeho jednotky sériu ťažkých porážok od postupujúcich nemeckých vojsk. Hrozil mu vojenský súd a trest smrti. Stalinovi to vyhovoril generál Žukov a vyžiadal si ho za svojho zástupcu. Konev viedol smelé protiútoky, ktoré zahnali Nemcov pred Moskvou. Za tieto úspechy bol vyznamenaný.
Neskôr velil Severno-západnému frontu v bojoch pri Stalingrade. Bitky pri Kursku sa zúčastnil ako veliteľ Stepného frontu. Jeho jednotky najprv upevnili sovietsku obranu a neskôr viedli protiútoky v záverečnej fáze bitky. Oslobodili Belgorod, Charkov a prekročili Dneper. Neskôr velil 2. ukrajinskému frontu počas Korsuň-ševčenkovskej operácie, kedy mu bol udelený titul Maršal Sovietskeho zväzu. Nasledovali ďalšie úspešné bitky a v máji 1944 bol poverený vedením 1. ukrajinského frontu, za čo si vyslúžil titul Hrdina Sovietskeho zväzu spolu so Zlatou hviezdou a Leninovým radom.
Jeho vojská sa zúčastnili bitky o Berlín, ako aj Pražskej operácie, za čo mu postavili v Prahe pamätník. Počas vojny sa pohyboval v prvej línii. Dokázal vynikajúcim spôsobom maskovať svoje prípravy, vďaka čomu svojich nepriateľov neraz zaskočil nečakaným manévrom.
V povojnovom období velil Strednej skupine armád, bol veliteľom pozemných vojsk, po Stalinovej smrti sa stal 1. námestníkom ministra obrany a hlavným veliteľom spoločných vojsk Varšavskej zmluvy. Po smrti ho pochovali pod kremeľskou stenou.
Zajtra sa pozrieme na Masarykovu ulicu v Starom Meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
