Do svokry zabodla kuchynský nôž
Vzťah medzi svokrou a nevestou je málokedy ideálny. Najmä, ak bývajú pod jednou strechou. Na dennom poriadku sú hádky a výnimkou nie sú ani okamihy, keď si skočia do vlasov. Dnes sme v súdnom archíve vybrali prípad, v ktorom sa konflikt dvoch žin neskončil iba slovnou výmenou názorov a šklbaním vlasov. Tiekla pri ňom krv a vyhasol život....
Príbeh má, či skôr už mal, troch hlavných aktérov. Bez dvoch rokov päťdesiatničku Alžbetu R, jej 27-ročného syna Petra a jeho 25-ročnú manželku Simonu. Žili spolu v rodinnom dome na okraji malej obce neďaleko Košíc. Pravda, spolu s nimi aj dvojročná Beátka, no tá do sledu udalostí, o ktorých bude reč, zasiahla iba minimálne. Azda iba tým, že existovala a bola dôvodom, prečo sa Peter a Simona vôbec brali.
V ten osudný augustový deň sedel Peter na lavičke pred domom a pozoroval dcéru, ako sa hrá v malom pieskovisku. Bolo vari pol šiestej a Simony, ktorá pracovala ako účtovníčka v meste, nikde. Nešlo však o nič zvlášte. Neraz sa vracala domov až neskoro večer, tvrdiac, že sa zdržala kvôli uzávierke. Peter jej nikdy neveril. Nebol tzaký hlúpy, aby nevdel, že uzávierky nebývajú trikrát do týždňa. Navyše, neraz sa stalo, že prišla až na druhý deň podvečer. Tvrdila, že predošlý deň jej ušiel posledný autobus a musela prespať u kolegyne. Pter však tušil, že mu zahýba...
"Tak kde zase je?" ozvala sa matka za jeho chrbtom.
"Asi sa zdržala v práci," odpovedal Peter, akoby o nič nešlo.
"Netáraj! Opäť sa vyvaľuje v nejakej cudzej posteli," zahriakla ho mať a opäť spustila obvyklú prenášku. "Peknú suku si priviedol z vojenčiny. Celé dni jej niet a my aby sme sa jej starali o decko. Pozri sa, ako ten dom chátra. Všeličo treba opraviť. Ale ako, keď nemáš čas. Dopoludnia si v robote a popoludní robíš pestúnku. A madam sa niekde vyvaľuje a rozťahuje nohy. Fuj!" odpľula si pani Alžbeta a vrátil sa do domu.
Peter sa zamyslel. Nechápal, prečo sa Simona tak zmenila. Keď sa spoznali, bola ako med. Pravda, kamaráti z čaty ho varovali, že to nie je divča na sobáš, no nepočúvol ich. A rečiam, že so Simonou sa vyspala vari polovica kasární, neveril. Považoval ich za prejav závisti, že si našiel také pekné dievča. No ani jeho matke sa nepozdávala. Skôr naopak. A keď sa dozvedela, že sa musia brať, na svoju budúcu nevestu celkom zanevrela. Ani svadba, ktorá bola tri týždne po jeho návrate z vojenčiny, vzťahy neurovnala. Nebolo dňa, aby Peter nemusel riešiť jeden konflikt za druhým Ba tých akoby pribúdalo. Samozrejme, väčšinu vyvolala Simona. Bola lenivá, drzá a rada kurizovala cudzím chlapom. Už dávno by ju Peter vyhodil, nebyť dcérky, na ktorej tak lipol.
Bolo vari pol siedmej, keď vybral Beátku z pieskoviska, umyl ju, nakŕmil a uložil spať. "Simona prišla až krátko po desiatej," opísal neskôr ďalšie udalosti. "Začul som buchnutie dverí a po chvíli hádku. Bola to Simona a moja mama. Keď som tam pribedol, práve si nadávali. Snažil som sa ich utíšiť, no akoby ma nevnímali. Zdalo sa mi, že Simona mala vypité. Vtedy som začul, že Beátka plače a vrátil som k nej do izby. Sadol som si k malej a snažil sa ju znova uspať. Spoza dvoch dverí som však čo-to z hádky počul. Mama vyčítala Simone, že je fľandra. A že ak bude takto pokračovať, nech sa prace preč."
Simona vraj kontrovala nadávkami, že taká stará krava ju nemá čo urážať. "Keďže nadávky neutíchali, šiel som za hlasmi do kuchyne. Vošiel som, keď mama držala Simonu za vlasy a mykala jej hlavou. Manželka sa vytrhla a zakričala čosi, čo sa bojím vôbec zopakovať. Vraj vôbec nie je isté, či je Beátka moja dcéra." Vtedy sa pani Alžbeta neudržala a napľula neveste do tváre. K presnému zásahu slín, ktoré doslova zalepili Simonine oko, zopakovala titul, ktorým ju už raz počastovala: "Vedela som, že si fľandra...!"
Peter stál po celý čas vo dverách, držiac malú na rukách. "Vtom sa Simona otočila, schytila nôž, čo bol na kredenci a pichla mamu do brucha. Mama sa zaknísala a kým som stihol reagovať, Simona ju pichla ešte dvakrát. Bolo to niečo strašné. Mama spadla a kričala od bolesti. Rýchlo som položil malú na pohovku a vrhol sa proti Simone, lebo som sa bál, že bude v bodaní do mamy pokračovať. Chcel som nôž zobrať, no jej sa podarilom ma zasiahnúť do ruky. Neviem, čo mi to napadlo, vziať stoličku a ovaliť ju po hlave. No aspoň som ju omráčil a vzal ten nôž..." Lekár prišiel zbytočne. Alžbeta R. bola mŕtva, Simona mala iba otras mozgu...
Vyšetrovanie incidentu sa vlieklo vyše pol roka. V rámci neho Simona i Peter absolvovali niekoľko vyšetrovacích pokusov, ktoré mali určiť priebeh konfliktu a hlavne vylúčiť verziu, že Simona sa nožom bránila svokrinmu útoku. Práve týmto smerom sa totiž svoju obhajobu snažil naviesť jej advokát. Napokon neuspel. Jeho klientku odsúdili za vraždu na 10,5 roka.
rob
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
