Ludvikov dvorKošice - Ludvíkov dvor je súčasťou mestskej časti Šaca. Leží mimo nej a vyzerá ako samostatná obec, ale ňou nikdy nebola. Nemala
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Ludvikov dvor
Košice - Ludvíkov dvor je súčasťou mestskej časti Šaca. Leží mimo nej a vyzerá ako samostatná obec, ale ňou nikdy nebola. Nemala richtára ani starostu. Bol to majer, ktorý sa začal osídľovať na spôsob dediny až po druhej svetovej vojne.
Z historických prameňov sa dozvedáme, že vznikol v 18. storočí a patril grófskemu rodu Semseyovcov, ktorým patril kaštieľ v Šaci. Vlastnil obrovské pozemky, kde sa choval dobytok a pestovali poľnohospodárske plodiny. V rokoch 1710-1711 epidémii cholery podľahlo takmer celé obyvateľstvo Buzinky a v Šaci prežil len malý počet poddaných. Majer vznikol pravdepodobne v tomto období. Prvá písomná zmienka o Ludvíkovom dvore je až z roku 1826, kedy tam bývalo iba 7 ľudí. O dva roky neskôr ich bolo 23 a v roku 1840 tam žilo 49 obyvateľov. Ešte v roku 1843 sa toto územie spomína ako "majer za kopcom", o štyri roky už ako "praedio Lajosháza", čiže majer Ludvíkov dvor. Na veľkom majeri sa produkovalo hlavne mlieko. Chovali sa tam kravy, ovce a ošípané, pestovala sa najmä pšenica a repa.
Gróf Semsey najprv majer prenajal statkárovi Hičovi, kedy sa výraznejšie osídlil a pred začiatkom druhej svetovej vojny ho predal židovskému advokátovi Fridmanovi. Vyrábalo sa tam kóšer mlieko, ktoré sa rozvážalo do košických židovských rodín. Zvieratá sa porážali len pre vlastnú potrebu obyvateľov, ostatné sa predávali na bitúnok v Košiciach. Na kóšer mäso sa chovali aj husi a kačky. Obyvatelia Ludvíkovho dvora mohli pásť kravy na Fridmanových pozemkoch a dostávali zadarmo aj obilie na kŕmenie. Ostatní dávali dva litre mlieka denne zadarmo.
Začiatkom 40. rokov minulého storočia Maďari z Krajinského fondu výchovy a ochrany rodiny začali na Ludvíkovom dvore stavať domy pre sociálne slabšie rodiny. Bývali v nich maďarskí vojnoví veteráni a invalidi. Po vojne boli domy pridelené tamojším obyvateľom a ich prestavbou vznikla jediná trvalo osídlená ulica Ludvíkovho dvora. Tak je to aj v súčasnosti. Zvyšok pozemkov sa rozparceloval na záhrady.