Ak drezér spadne, musí hneď vstať. Inak si ho šelmy pomýlia s korisťou
Človek dokáže skrotiť prakticky všetko na svete. Nedávne predstavenia Cirkusu Humberto, ktorý svoje šapitó rozložil pri OC Carrefour, sú toho jasným príkladom. Nebezpečné zvieratá sa pod rukami skúsených krotiteľov stávajú krotkými a poslušnými. Vo všeobecnocti najväčšiu pozornosť divákov priťahuje drezúra dravých šeliem. Tí, ktorí si ich dokážu podrobiť, vzbudzujú obdiv, úctu i zvedavosť. Práve preto sme vyspovedali krotiteľa levov Bohumila Navrátila, ktorý má s drezúrou šeliem 25-ročné skúsenosti.
Do klietky v manéži sa cez drôtený tunel potichu rúti osem nádherných afrických šeliem. Sedem levíc a jeden lev. Drezér im nenápadnými pohybmi naznačuje, aby si sadli na miesto. Každá šelma s ľahkosťou sebe vlastnou vyskočí na podstavec a čaká na ďalšie povely. Tri predvádzajú slalom na vysokej lavičke. Bez problémov obchádzajú tyče, zoskočia a opäť sa poslušne zaradia na svoje miesto. Ani skoky cez obruč im nerobia problémy. Predvádzajú ľahy, sedy a pózy na povel. Ide im to tak prirodzene, až sa môže zdať, že drezúra je nenáročná a nič výnimočné nerobia. Je to však omyl. Treba si uvedomiť, že len "obyčajné" sedenie šelmy na mieste, kde chce drezér, je veľký úspech. Vnútiť im totiž cudziu vôľu, je totiž absolútne proti ich prirodzenej povahe...
Veľké mačkovité šelmy sú osobnosti, ktoré neradi počúvajú, neradi sa podriaďujú a nerobia nič na povel. Príkladom sú sú ich menšie zdomácnené príbuzné - mačky. Je známe, že sa im rozkázať nedá a naučiť ich nejaké kúsky je syzifovská práca, ktorá málokedy končí úspechom. Ako sa teda dá skrotiť dravá veľká šelma, ktorá je navyše mimoriadne nebezpečná? "Psychologicky - fígľami a trpezlivosťou. Musí sa na nich ísť veľmi pomaly. Treba sa vedieť vcítiť do ich myslenia," vraví B. Navrátil, ktorý s drezúrou levov získal striebornú cenu vo Francúzsku a bronz v Taliansku.
Lev a levice boli jediné zvieratá na predstavení, ktorým sa za vykonaný cvik nedávala žiadna dobrota. Keď teda nič chutné za svoj výkon nedostávajú, prečo ho urobia? "Odmenou je pre nich môj hlas, moja pochvala. Hovorím im jemným hlasom, že sú dobré a podobné volovinky. Treba ich úplne ´ukecať´. Normálne na nich vidím, ako sa smejú a akú majú radosť. Keď by som šiel na nich zhurta, tak neurobia nič. Rázne ´fuj´ poviem len vtedy, ak robia niečo, čo nesmú."
S výcvikom šelmy sa musí začať do 10 mesiacov veku, lebo potom je neskoro. Všetky cviky sa nacvičujú pomaly a pokojne. Ak chce drezér naučiť šelmu sedieť na určitom mieste, najprv jej dá na výber viac podstavcov, z ktorých na každom ďalšom tréningu po jednom odoberá. Nakoniec sa zviera naučí, na ktoré miesto si má sadať. Keď ho drezér učí ľahnúť, tak sa prikrčí a tlačí ho k zemi. Ak cvik zvládne, pochváli ho tichým, vyrovnaným a kľudným hlasom. "Niekto si myslí, že ich cvičíme násilím. Omyl. Takým spôsobom by som ich k ničomu neprinútil. A ani by som si ani netrúfol..."
Aj trik, ktorým učí zviera sadnúť, je psychologický. Drezér ho nacvičuje tak, že zoberie poleno, ktoré šelma sleduje. Dvíha ho pomaly hore a dozadu tak, aby docielil sadnutie jeho prevážením. "Skákanie cez kruh je už detail. Najpodstatnejšie je, aby mali šelmy dobrý základ. Musia vedieť ľahať, sadať a ísť tam, kam určím ja. Toto všetko docielim, ak nebudú mať zo mňa strach, ale iba rešpekt. Šéfom v manéži musím byť ja, lebo potom by to dopadlo tak, že by oni predvádzali mňa."
Šelmy sa naučia základy za pol roka, ďalšie cviky sa doplňujú postupne. Za rok sa naučia drezúru, s ktorou sa už dá vystupovať, ale ešte to nie je "ono". Dobré číslo, kde všetko funguje takmer stopercentne, sa učí dlhší čas. Do troch až štyroch rokov sa lev či levica musí načiť všetko, čo drezér potrebuje, lebo po tomto období sa už nenaučí nič.
Šelmy zaujali B. Navrátila už v detskom veku. Rád ich pozoroval. Priťahovali ho. Cvičiť ich ho naučil starší, skúsený drezér. "Keď som ho videl prvýkrát, v duchu som si myslel, že je blázon... Hovoril mi také nelogické veci - napríklad: pozeraj sa mu na oči... Až neskôr som tie krásne fígle pochopil. Keď chcem šelmu dostať na miesto, ktoré určím, musím zaregistrovať jej pohľad na to miesto a až tak jej postupne naznačujem, čo od nej chcem."
Nasilu to nejde. Tigra alebo leva drezér jednoducho nemôže vyniesť na stoličku, lebo riskuje zranenie. Od šelmy musí stále zachovávať 80 cm až meter odstupu kvôli ostrým pazúrom, ktoré sekajú ako nabrúsený nožík. "Lev má pazúr dlhý 8 cm. Aj menšie škrabnutie necháva jazvy," ukazuje svoje ruky jazvovito "očiarkané" od pazúrov. Ľudia si myslia, že šelmy musia byť pred vstupom do manéže najedené do sýtosti, aby náhodou nedostali chuť na krotiteľa. Je to pravda? "Hlad nesmú mať, ale ani prežraté nesmú byť, lebo by sa nevedeli hýbať. Musia byť jednoducho v dobrej a primeranej kondícii."
V Košiciach vystupovalo osem šeliem, no len tri aktívne. Ostatné sedeli na podstavcoch a prizerali sa. Leva očividne viac zaujímali diváci ako drezér a dej v manéži... "Je to mladý, jeden a pol ročný lev. Je tam skôr pre srandu. Leví samci sa nikdy veľa nenaučia. A aj to málo čo vedia, v období párania prestanú chcieť predvádzať. Ostatné levice sa ešte doučujú, preto sa len prizerali." Všimli sme si, že levy na drezéra počas vystúpenia nepríjemne ryčali a hrozivo sa po ňom zaháňali labou! "To bolo naschvál, aby bolo aj nejaké ´vzrúšo´. Rukou som im naznačoval, aby to tak robili. Nemôžu tam len tak sedieť a spať... Trochu divadla na vystúpení musí byť. Ľudia sa musia baviť."
Všetky šelmy Cirkusu Humberto pochádzajú z vlastného chovu. Dokopy ich majú 15. Drezér sa drží zásady, aby boli mláďatá odchovávané samicou a nie človekom, ako to praktizujú v niektorých iných cirkusoch. Neuznáva odchovávanie mláďat "na fľašku", to znamená, že sa o nich stará krotiteľ, kŕmi ich dojčenskou fľaškou a preberá úlohu i postavenie levej matky. "Mláďa od mamy je dravejšie, také ako má byť, jednoducho prirodzené. Na fľašku ho dávame iba zo zúfalstva, keď ho mama odvrhne. Vtedy si ho zoberieme domov a vychovávame my." Ale ani tak sa ich živočíšna dravosť nepotlačí úplne. Zo šelmy poslušné a bezpečné zvieratko nikdy nebude... "Viem o prípade, keď mali v Rusku v paneláku leva. Chovali ho od mala. Jedného dňa lev zožral dcéru, potom mamu a otcovi ruku. Hasiči ho napokon zastrelili. Ten pud v nich bude vždy."
Drezúra šeliem je zo všetkých najnebezpečnejšia. Drezér je v ohrození života prakticky stále - na výcviku i predstavení. Ak ho šelma hoci aj nechtiac poraní tak, že z rany tečie krv, ocitá sa v kritickej situácii. Krv totiž v šelmách prebúdza lovecké inštinkty. Ak tečie rana málo, drezér si ju nenápadne zakryje oblečením, alebo vreckovkou. Ak viac, musí ísť von, obviaže si ju a číslo dokončí. "Musím mať oči všade, aj vzadu," vraví B. Navrátil. "Musím mať prehľad, čo ktoré zviera robí. Úplne najhoršie je, ak sa drezér zraní, pritom ešte zakopne a spadne. Vtedy šelmy začnú okamžite číhať. Aj normálne, bez zranenia, keď sa náhodou pošmyknem, musím vstať. A to veľmi rýchlo. Ináč by si ma ľahko pomýlili s korisťou. Stačí, keď si jedna z nich kusne, potom začnú ´ťahať´ aj ostatné... Pamätám si prípad rumunskej drezérky, ktorú počas vystúpenia napadli tigre a roztrhali ju na kusy."
Sústredenosť je najväčšou protizbraňou drezéra. Všetky problémy a starosti všedného dňa musí nechať za dverami klietky. Medzi šelmy nemôže vstúpiť podráždený a nervózny, lebo to rýchlo vycítia a znervóznejú aj oni. Najnervóznejšie sú na jeseň, aj najviac napadnutí je v tom čase. Vtedy majú všelijaké chute... Podráždené a vrčiace šelmy treba ukľudniť. Je to úlohou krotiteľa.
Za čias totalitných, vystupoval B. Navrátil so zmiešanou drezúrou šeliem. S piatimi levmi a troma sibírskymi tigrami. "Nie je dobré ich dávať dokopy. Takáto drezúra vydrží len tri štyri roky, kým sú všetky mladé. Až dorastú, začnú sa napádať. V Rusku na predstavení raz tiger skočil po levici, v okamihu jej prekusol šiju a za päť sekúnd bolo po nej."
Keďže B. Navrátil cvičil tigre i levy, vie porovnať ich inteligenciu a schopnosť učiť sa. "Tigre sú inteligentnejšie. Ale s výcvikom sa musí ísť pomalšie ako na levy. Vyplýva to z ich samotárskej povahy. A sú aj nebezpečnejšie. Tiger zaútočí ticho. Ani neviete a máte ho na chrbte... Lev predtým, ako zaútočí, zareve..."
O nebezpečnosti šeliem svedčí príhoda, ktorej boli cirkusanti Humberta svedkami, keď u nich za čias sosializmu hosťovala skúsená ruská drezérka. Šapitó mali rozložené v Bratislave a drezérka predvádzala kúsky s tigrom, špeciálne pre fotografa, ktorý ju zvečňoval vytiahnutý pod kupolou. Odrazu tiger po drezérke skočil a roztrhal jej hruď i nohu. Fotograf túto nečakanú krvavú scénku nezvládol a omdlel. "Drezérku sme odviezli do nemocnice na Kramároch, kde ju dávali dokopy dva a pol mesiace. Potom ju previezli na plastickú operáciu do Prahy. Mala šťastie, že nedostala otravu krvi. Mať jednu šelmu v manéži je hotová samovražda. Keď nevie, čo má robiť, vrhne sa na drezéra. Keď sú šelmy dve, tak sa k sebe pritúlia." Ruská drezérka sa od tejto udalosti viac do manéže nepostavila. Táto skúsenosť ju natrvalo poznačila po telesnej i duševnej stránke. "Mám také skúsenosti, že každé predvádzanie vždy dopadne zle. Preto zásadne ukazujem len to, čo naisto so šelmami viem," hodnotí B. Navrátil.
A ako zabezpečuje bezpečnosť pri výcviku alebo na predstavení on? "Francúzi môžu mať pištoľ. Ja chodím trénovať s dvoma spoľahlivými pomocníkmi, ktorí ma pred klietkou strážia, aby mi vedeli zavolať pomoc. Niektorí drezéri však nechcú, aby ich pri drezúre niekto videl, zavrú sa s nimi a potom nikto nevie, či vo vnútri ešte žijú."
Príhody so šelmami má B. Navrátil viac a pri spomienke na jednu a možné následky mu ešte aj dnes zovrie hrdlo. Stala sa pred šiestimi rokmi, keď vystupoval v divadle Holandsku a ušli mu levy... "Prístup dovnútra z prenosového auta bol dosť komplikovaný. Nemali sme taký dlhý tunel, preto sme si museli požičať iný. Dostali sme sa k sieťovému, ktorý používal iný drezér. Bol som v klietke na javisku, štyri levy som mal dnu a ostatné štyri nikde. Išiel som sa na to rýchlo pozrieť. Dve boli ešte v návese, preto som ho rýchlo zavrel. Ďalšie dve, lev a levica, pretrhli sieť a ušli."
Levicu našli na ulici neďaleko divadla. Sedela vystrašená na rohu predajne s autami. Chytili ju sieťou. Leva však nevedeli nájsť šesť hodín. "Podplával kanálmi a dostal sa ďalej. Vrtulník ho našiel v záhrade rodinného domu. Ľudia tam vonku večerali a pozerali sa na leva ako na atrakciu." V celom meste bola vyhlásená pohotovosť. "Holanďania boli srandovní. Namiesto toho, aby utiekli, obzerali sa, kde zbadajú leva." Všetko zlé je však na niečo dobré a tak to bolo aj v tomto prípade. Udalosť s útekom levov tak vyburcovala zvedavosť Holanďanov, že ďalšie predstavenia Cirkusu Humberto boli beznádejne vypredané...
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
