Z africkej Ugandy sa vrátila smutná

Príjemné rodinné povinnosti sa tohto roku postarali o to, že televízna moderátorka Adriana Kmotríková sa do svojho rodného mesta vráti počas tohto leta niekoľko krát. Pred nekoľkými týždňami prišla na svadbu svojho bratranca Marcela Vargovčáka, uplynulý víkend strávila na oslave jubilea svojich rodičov a koncom augusta sa chystá na svadbu ďalšieho bratranca - viceprimátora Košíc Mareka Vargovčáka.

"Vždy sa veľmi teším z toho, keď sa všetci takto stretneme. Myslím, že takéto oslavy rodinu utužia," tvrdí A. Kmotríková. "Príjemné bolo, že cez víkend sme sa stretli z otcovej a aj z maminej strany. Deti tiež spoznávajú rodinu lepšie, lebo pri niektorých príbuzných nevedeli, kto je čí brat, čia sestra a podobne. Navyše som si celkom príjemne zaspomínala, lebo sa ma moje deti pýtali, kde mám bicykel, na ktorom som sa vozila ako dieťa, zaspomínali sme si i na starého otca, ako stále hrával karty... Občas je veľmi príjemné takto spomínať."

A. Kmotríková v pamäti našla i spomienky na to, ako trávila leto u babky v Sokoli. "Moje deti sa tam môžu pohojdať na tej istej hojdačke, na ktorej som sa v detstve hojdávala ja. Chodievala som sa bicyklovať po dedine, na prechádzky k Hornádu, kde bolo vtedy krásne. Stará mama mala mačky aj sliepky, vždy to tam voňalo čerstvou zeleninou a ovocím. Aj dnes, keď zacítim vôňu polievky z čerstvej zeleniny, pripomenie mi to kuchyňu starej mamy."

Svojim deťom tiež rada dopraje pokojné prázdniny, spolu chodievajú na chalupu v dedine pri Gabčíkove. "Chodí tam autobus raz či dva krát denne, je to naozaj typická dedina. Chodievame tam na prechádzky, zahrať si tenis na kurt či zaplávať v bazéne. Rada si tam doprajem slniečko a trochu športu. Ešte keď som pracovala v STV ako hlásateľka, mala som na to viac času, lebo službu som mala raz za 5 dní. Od kedy som tri roky v JOJ-ke, je to iné. V Bratislave síce máme dom so záhradou, ale tam sa nedokážem dokonale zrelaxovať. Vždy mám nejaké povinnosti."

V apríli strávila týždeň v Dubaji a tak to vyzerá, že zvyšok prázdnin bude relaxovať už iba na spomínanej chalupe. "Ja si nemôžem vybrať bežnú dovolenku - keď chcem mať voľno, musíme sa prestriedať v Novinách JOJ-ky s kolegyňou. V rámci svojho voľna som bola napríklad nedávno v Ugande." V tejto africkej krajine strávila pár dní ako špeciálna reprezentantka pre pomoc v Ugande slovenskej sekcie organizácie UNICEF. "Pár ľudí sa ma po návrate pýtalo, prečo radšej nepomáhame slovenským chudobným deťom. Lenže UNICEF sa zameriava na pomoc rozvojovým krajinám, majú vypracovaný program, ktorému sa slovenská sekcia prispôsobuje. Mňa oslovili v apríli, či by som prijala spoluprácu pri kampani k Týždňu modrého gombíka a pomohla trochu s medializáciu práce slovenského UNICEF-u."

V máji sa vďaka projektu Týždeň modrého gombíka vyzbierali približne 4 milióny korún. V Ugande boli slovenskí vyslanci UNICEF-u zistiť, na ktoré projekty by bolo najlepšie peniaze využiť. "Problémom číslo jedna je tam malária, takže sa nakúpilo asi tisíc sietí proti komárom. Je to základná potreba, ktorú si však mnohé rodiny v Ugande nemôžu dovoliť. Je to tam veľmi smutné. Bolo strašné vidieť, že sú deti odkázené len sami na seba. Musia si pre pitnú vodu chodiť do studne vzdialenej niekoľko kilometrov, zjesť môžu len to, čo si sami vypestujú... Sami si musia postaviť prístrešok pre kozy, aby v období dažďov nemokli... Každý deň sme pozorovali tamojší život a pripadalo nám neuveriteľné, čo sme videli."

Dennodenne absolovali návštevy v chudobných rodinách, stretnutia s tamojšími starostami, riaditeľmi škôl a podobne. "Doležité totiž je, aby sa tamojšie deti učili, len to im pomôže odraziť sa od absolútneho dna. Stačí, by sa dievča vyškolilo za krajčírku a chlapec hoc za rezbára a to mu pomôže. Dokáže tak čosi zarobiť. Inak tam nemajú v rukách ani korunu, žijú len z toho, čo si vypestujú a aj to je žalostne málo... Takže časť peňazí pôjde určite na nákup školských uniforiem. V Ugande sa to berie veľmi prísne a bez uniforiem by deti do školy chodiť nemohli. Úžasné je vidieť, že aj keď sa musia starať sami o to, aby mali čo jesť, dokážu sa aj pripravovať do školy. Videli sme ich zošity plné ťažkých príkladov z matematiky, učiva z chémie a podobne. Učia sa v angličtine, no ich materinský jazyk je ungančina."

Aj keď vidieť všetku tú chudobu bolo veľmi smutné, návšteva Ugandy ostane pre A. Kmotríkovú nezabudnuteľným zážitkom. "Pri jednom domčeku sa pustil do sekania vysokej trávy osemročný chlapček. Vzal do ruky mačetu, lebo nám chcel ukázať hrob svojho otca, ktorý zomrel pred rokom na AIDS. Od vtedy sú deti samé a obávam sa, že aj ten hrob - len taký maličký kopček - urobili samé vlastnými rukami...," dodala so smútkom.

kid

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári