Dovtedy kradol autá, až sa "ucho odtrhlo"
Autičkárov možno rozdeliť do dvoch kategórií. Väčšina kradne autá ako biznis. Ak nie celé na objednávku, tak aspoň kvôli náhradným dielom. Menšina v autičkárskom fachu zas kradne autá len tak, z recesie. Sú to frajeri, ktorí sa chcú pred partiou ukázať, akí sú šikovní. Povozia sa, maximálne niečo z interiéru ukradnú a potom auto kdesi odstavia. Polícia im príde na stopu len zriedka. Iba ak urobia chybu, prípadne pozabudnú na známe príslovie o džbáne s odtrhnutým uchom... Presne ako hrdina dnešného prípadu.
Dušan bol lídrom partie, ktorej patril rajón nad kinom Družba. Ak vonku nelialo, prípadne mráz neliezol až pod kožu, vždy bol vonku, na ulici. Tá ho vychovávala, lebo rodičia na to nemali čas. Otec z objektívnych príčin, lebo syna vídaval iba medzi jednotlivými výkonmi trestu odňatia slobody. A nestíhala to ani matka, lebo zakaždým, keď jej manžel trávil krátky interval na slobode, urobil jej ďalšie dieťa. A o to sa bolo treba starať. Spolu mal Dušan tri sestry a jedného brata. Ak nechcel byť využitý ako pomocná sila v domácnosti, teda prať, žehliť, variť a vartovať, po škole sa domov chodil iba vyspať.
Už v v stredoškolskom veku nadobudol Dušan hlboké znalosti v autičkárskom fachu. Otec ho perspektívne zapísal na učilište, kde sa okrem plecháriny naučil všetko aj o motoroch. Pravda, keď chodil Dušan na "strednú", behali po uliciach výlučne škodovky, lady, trabanty a dacie. No ani po revolúcii Dušan "na vavrínoch" nezaspal. Stavil na samoštúdium, takže spolu s vedeckotechnickým pokrokom sa rozvíjali i jeho vedomosti. Samozrejme, nie v tom smere, ako opraviť zahraničný motor alebo vyklepať kapotu, ale ako zdolať zložitejšiu zámku či odblokovať alarm.
Keď mal Dušan 22 rokov, bol považovaný za autičkárskeho machra. Úspešnosť mal okolo 75 percent, čo bolo v ich v partii vrchol. Slúži mu ku cti, že vedomosti nevyužíval ako spôsob zárobku, hoci mu to neraz mnohí radili. Okrem toho, že sa Dušan vyznal v autách, mal totiž šťastie aj v tipovaní športových výsledkov. Dokonca také, že sa výnosmi z výhier dokázal celkom slušne uživiť. Znalosti zo sveta motorov využíval iba na to, aby sa povozil, prípadne predviedol. Hoci si trúfol aj na kvalitnejšie značky, jeho doménou boli škodovky a volkswageny. Samozrejme, nie také, ktoré práve zliezli z výrobnej linky a boli prešpikované zložitou elektronikou. Skôr také, ktoré si už nejaký ten kilometer odjazdili a ich majiteľom sa nechcelo investovať do autoochrany...
Hoci sa policajtom donieslo, že tých niekoľko zmiznutých a potom záhadne inde nájdených vozidiel má na svedomí Dušan, nikdy sa im ho nepodarilo chytiť priamo pri čine. A možno by sa táto "nulová štatistika" nikdy nezmenila, nebyť chyby, ktorej sa hlavný aktér dnešného prípadu dopustil. A tou bolo, že v roztržitosti, vyvolanej dvoma poldecákmi becherovky, zabudol rozviestiť svetlá.
"Boli sme vtedy oslavovať kamarátove narodeniny," spomínal na osudnú noc Dušanov kamarát Ivan. "Obehli sme asi štyri podniky v meste. Viem, že Dušan veľa nepil, lebo sme sa dohodli, že ma odvezie domov. Ja som mal asi desať páleniek, on možno jednu alebo dve. Okolo polnoci sme sa s ostatnými rozišli a chceli sme ísť domov. Ja som Dušanovi navrhol, že si vezmeme taxík, ale ma vysmial, že nebude platiť za auto, keď je ich na ulici plno. Povedal mi, aby som počkal za Dargovom a niekam odišiel..."
Dušan zatiaľ obehol niekoľko parkovísk a vyberal vhodnú značku. Nechcel žiaden komfort, veď potreboval odvoz iba tak na tri či štyri kilometre. Po chvíli objavil na Krmanovej ulici nezabezpečenú Škodu Forman. Rýchlym pohľadom skontroloval okolitý terén a pustil sa do práce. Otvorenie dverí a naštartovanie motora mu netrvalo ani dve minúty. Vyšiel na Rooseveltovú, zahol doprava, prešiel cez Hlavnú a pri Thálii pribrzdil. "Odrazu pri mne zastalo auto a spoza volantu sa vyškieral Dušan," pokračoval Ivan. "Priznám sa, ani ja som si nevšimol, že nesvieti. Rýchlo som nasadol a pohli sme sa smerom na Moyzesovu..."
Na pár minút naplánovaná jazda sa trochu pretiahla. Po výjazde na Moyzesovu si neosvetlené auto všimla motohliadka polície, ktorá sa rozhodla vodiča na tento "detail" upozorniť. Samozrejme, rozvietený modrý maják Dušana vystrašil a dupol na plyn. Vtedy sa k majáku pridala aj húkačka a polišom bolo jasné, že tu asi nepôjde o zábudlivosť šoféra. Krátka naháňačka nočnými ulicami sa inak ako zajatím Dušana skončiť nemohla. Škoda len, že ju neukončila Dušanova noha na brzde, ale stĺp, do ktorého v zákrute na Popradskej ulici narazil. A to tak nešťastne, že sebe zlomil jednu nohu a Ivanovi ruku s troma rebrami.
Na radu advokáta Dušan odmietol vypovedať. Za jazdu pod vplyvom alkoholu, ukradnutie auta i spôsobenie zranenia spolujazdcovi vyfasoval podmienku 2 roky na 4 mesiace a na dva roky prišiel o vodičský preukaz.
rob
Autor: V PONDELOK 23. 7. 2007
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
