Listujeme v publikácii o Kostole premonštrátov, ktorú vydala Ľ. Lendvajová
Strechu poškodila extrémna víchrica jeden z požiarov zavinili pokrývači
Ľubica Lendvajová je autorkou štvorjazyčnej publikácie s názvom Kostol premonštrátov, ktorý vydal tohto roku Seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach. Zalistujme si teraz v tejto čerstvej publikácii, ktorá nám priblíži monumentálne dielo jezuitského baroka v Košiciach, poznamenaného renesančným štýlom.
Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Ten začal stavať Giacomo Barozzi da Vignola (1501-1573) a ukončil ho jeho žiak Giacomo della Porta (1541-1604). Rímsky vzor bol postavený v rokoch 1568-1575. Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode.
Kostol má rozmery 23 x 47 m. Vedľa neho vedie Univerzitná ulica, predtým Adyho, či Jezuitská, a ešte skôr Drábska ulica, ktorá niesla aj meno Zsófie Báthory, fundátorky kostola. Kvôli stavbe ju museli zúžiť.
Autorka publikácie v krátkosti spomína dejiny Kráľovského domu (Kammerhof). Ten stál na mieste Kostola Najsvätejšej Trojice, ktorému hovoríme aj univerzitný, či premonštrátsky, alebo maďarský.
Budova Kráľovského domu by mohla spomínať na mnohých panovníkov, ako na Mateja Corvina, ale aj na sedmihradských kniežaťov, i na Štefana Bocskaiho (na budove konviktu má pamätnú tabuľu od r. 2004, autor Lajos Győrfi), či Gabriela Bethlena, alebo Juraja I. Rákócziho. Vedľa kostola stojí konvent. V ňom pôsobila univerzita založená jágerským biskupom Benedekom Kisdym (1657). Potvrdil ju Leopold I. Zlatou bulou (1660), čo pripomína ďaľšia pamätná tabuľa, ktorej autormi sú Alfonz Groma a P. Merjavý (1978).
Ďalšia časť publikácie je venovaná Jonášovi Záborskému, ktorý tu pôsobil v r. 1849-1850 ako profesor práva (autor Jozef Pospíšil, 1926). "Univerzitný komplex bol stavebne upravený okolo roku 1730 a neskôr ešte raz, koncom 18. storočia" píše autorka. Ďaľšiu pamätnú tabuľu dostal mních Dávid Baróti Szabó, ktorý tu pôsobil v r. 1777-97 a na 1. poschodí v r. 1787 založil so svojimi priateľmi Kazinczym a Batsányim Košický maďarský spolok (Kassai Magyar Társaság).
V roku 1773 jezuiti skončili. Konvent sa dostal do rúk štátu a od roku 1811 ho dostali Premonštráti a potom sa budova stala sídlom Košickej právnickej akadémie (Kassai Jogakadémia), ktorá bola roku 1923 zrušená. Doplňme ešte autorku, že akadémia najskôr odišla do Miškovca a nakoniec sa uchytila v Debrecíne, kde sa stala základom tamojšej Právnickej fakulty. Košice tak prišli na dlhú dobu o vysokú školu. Po zrušení akadémie mesto skoro prišlo o jej knižnicu ale nakoniec koncom roku 1923 vznikla Štátna verejná knižnica mesta Košice. Jej nástupkyňou je Bocatiova knižnica.
Ani živelné pohromy však budovu neobišli. V roku 1701 neopatrnosťou pokrývačov kostol vyhorel, a ďaľší požiar ho zničil aj koncom storočia (1793). Extrémna víchrica v roku 1875 poškodila vysoké zastrešenie južnej kostolnej veže. Dôsledkom toho obe veže dostali dnešné nízke plechové prilbice, čo kostolu ešte pridalo na kráse. Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice.
Pod celým kostolom sa nachádzajú krypty, ale tam sa nedostanete, lebo za I. ČSR vchod bol zamurovaný. Komory ale boli pootvárané, niektoré rakvy povyťahované a zničené. Autorka sa domnieva, že k tomu mohlo dôjsť počas jozefínskej sekularizácie, keď došlo k zrušeniu jezuitského rádu, alebo v r. 1849, "keď kostol využívala ruská armáda ako proviatný sklad." Ale na konci 2. svetovej vojny kryptu zdevastovali sovietski vojaci.
Ak vojdete do kostola, hneď si všimnete jeho monumentalitu. Celý interier je vymaľovaný. Oltárny obraz vyhotovil József Pesky (1854) s témou nanebovzatie Panny Márie. Stena za ním sa, akoby bola zaklenutá, pričom je rovná. Toto môžeme ďakovať iluzionistickému maliarovi, Erazmovi Schröttovi.
V knihe nájdete ešte ďaľšie podrobnosti o kostole, ale je škoda mnohých tlačových chýb a nepresností. Čitateľa možno zarazí, prečo nájde v slovenčine 20 strán, v angličtine 21, v nemčine až 26 a v maďarčine len 6. Texty obrázkov sú vo väčšine len v troch jazykoch. Autorka síce tvrdí, že na priečelí kláštora sú dve pamätné tabule, pričom v obrázkovej časti uvádza tri. V skutočnosti je ich však päť.
Košický publicista Arpád Pásztor napísal pred 80 rokmi svoj názor na vtedajšie americké filmy
Pravý zloduch musí padnúť, z chudobného sa stane boháč
V dnešnej dobe v kinách i v televízii dominujú americké filmy, ktoré sa nie vždy môžu pochváliť vysokou umeleckou úrovňou. Pred 80 rokmi v Košiciach bol v Almanach Kassai Napló uverejnený článok publicistu Árpáda Pásztora o psychológii amerického filmu. Môžete porovnať, čo sa od tej doby zmenilo v Hollywoode a či k lepšiemu.
"V Amerike je kino tretím, ak nie druhým najdôležitejším priemyselným odvetvím a robí sa pre väčšinu divákov," píše košický publicista. "Čiže filmový priemysel používa efekty, ktoré hýbu masami. V amerických filmových rozprávkach sa musia pravidelne opakovať tie isté motívy. Rozprávok môže byť na tisíce, ale americký divák je len ´jeden´ a teda každá sa prispôsobuje jemu mieni autor. - I keď tieto filmy chcú osloviť predovšetkým amerického diváka, svet sa natoľko amerikanizuje, že aj v zahraničí majú úspech."
Autor potom rad radom vymenúva motívy, ktoré filmová produkcia (zne)užíva: Americký film začína písaným prológom, ktorý je riedkou životnou múdrosťou, alebo citátom z Biblie. Nakoľko americká masa je v podstate morálna, takéto myšlienky sa každému páčia. Sediac v prítmí kina každému padne dobre vyznať sa zo svojich hriechov, ktoré v živote urobil. "Aj najskúpejší kapitalista zmäkne, keď vidí na plátne sociálnu biedu. Keď výjde na ulicu, jeho dojatosť samozrejme pominie."
Za druhé: hlavnou hrdinkou je väčšinou žena, ktorá má šľachetné vlastnosti, ale v silovom poli protikladov bohatstva a chudoby sa dostane do nemravnej spoločnosti a stane sa hračkou podliakov. Už-už niet návratu, ale v poslednej chvíli, keď je nebezpečie najväčšie, nečakane sa vyslobodí a čaká ju život plný šťastia a nerušenej radosti.
Za tretie: láska. Bez nej si film nemôžeme ani predstaviť. Nakoľko Američania sú optimisticky založení ľudia, filmová historka sa musí skončiť dobre.
Za štvrté: Pravý zloduch musí padnúť. Ale predtým sa s hlavným hrdinom stretne v boji na život a na smrť. Toto nesmie chýbať. Američan musí vidieť pravú krutú silu, lebo jeho predchodcovia pilgrim fathers boli dobrodruhovia, ktorí Ameriku založili. Preto nemôže chýbať vo filme boj a preto musí vyhrať morálka.
Za piate: musí sa prejaviť nesmierna sila prírody, ktorej sa nedá odolať, ale človek sa nezľakne a hrdina zvíťazí.
Za šieste: Z chudobného sa stane boháč. Najväčšou hybnou silou USA je dolár. Do Ameriky prichádzali vždy chudobní ľudia, stroskotanci, aby zbohatli. Chudobní diváci vyžadujú a chcú, aby sa tak stalo. Nesmieme zabudnúť, že Henry Ford bol zámočníckym učňom, Edison predával noviny, Joe Pulitzer bol pohoničom oslov a Rockefeller bol pôvodne obchodníckym učňom. Každý dnešný boháč hovorí s hrdosťou o tom, že keď začínal, mal deravé nohavice. Je jasné, že tento motív musí figurovať vo filme.
A nakoniec po siedme: America for ever... V každom americkom veľkofilme je chvíľka, ktorá chce zapôsobiť na národnú hrdosť Američanov. Týmto vyjadrujú, že celá Amerika je vlastne jedna rodina, ktorá patrí dohromady: jedno srdce, jedna duša.
"Amerika teda dostáva také filmy aké má rada a z takých prvkov sa skladá aj masová duša Američana. A je samozrejmé," končí autor, "že všetky tieto motívy sú prezentované s najväčšou obchodnou a technickou zručnosťou, veď ju robia Američania." A nám ostáva len položiť si otázku: zmenil sa svet filmu k lepšiemu za osem desaťročí? Celuloidový pás vymenilo DVD-čko, ale motívy, z ktorých sa trháky či trillery zostrihujú, zostávajú konštantne nemenné.
Severná veža Dómu má už 510 rokov
Prilbicu pokrýva 12 kíl zlata
Severná veža Dómu má práve 510 rokov. Bola dokončená v roku 1497. Teda v období neskorej gotiky. Napriek tomu má barokovo - rokokovú prilbicu, ktorá je pozlátená 12 kilogramami zlata.
Ako gotické chrámy všade inde v Európe, aj Dóm mal mať dve veže a mali byť "špicaté", ako to tento stavebný sloh predpisoval. Stavba však nikdy nebola dokončená, čoho je dôkazom južná veža. Nad vchodom do severnej veže na dvoch stranách prvého erbu mesta je vyrytý rok ukončenia tejto časti: 1462. Čiže trvalo 35 rokov, kým bola veža dokončená. A ešte ani nebola, keď poľské knieža Ján Albert sa pustil do boja proti svojmu bratovi Vladislavovi II. a jeho delá tak Dóm, ako aj vežu značne poškodili. Opravu veže vykonal staviteľ Nicolaus Crompholz de Nissa, ktorý dostal za svoju prácu 2 000 vtedajších forintov. Na pamiatku obliehania jednu deľovú guľu zamurovali do severnej steny.
Veža stojí na štvorcovom základe, ale od 3. poschodia je osemboká, čo dokazuje, že bola postavená v dvoch etapách. Vežu nepoškodila len vojna, ale aj požiare (1556), ba aj spráchnivenie drevenej konštrukcie si vynútilo rekonštrukcie. Dóm poškodilo zemetrasenie (1834), povodeň (1845) a víchrica (1875). Roku 1690 dostala medenú strechu. Po požiari v roku 1775 dostala barokovo - rokokovú prilbicu z červenej medi, ktorá je pozlátená. Na jej vrchol, namiesto pozláteného medeného kohúta symbol Kalvínov - posadili 3 metre vysoký medený kríž. Kohúta teraz môžete vidieť na veži kalvínskeho kostola pri Miklušovej väznici.
Celková výška veže je 58,5 metra po vrch kríža. Ak sa chcete pokochať krásou mesta z viac ako 50 metrovej výšky, musíte absolvovať 163 schodov úzkeho pravotočivého schodišťa menšej vežičky, ktorá stojí skoro nebadane vedľa veľkej. V miestnosti na 1. poschodí je mechanika veľkých hodín. O poschodie vyššie je mechanizmus na upevnenie nosných koštrukcií zvonov. Na 3. poschodí sú dva zvony. Väčší, ktorý bol odliaty na pamiatku Košičanov padlých v 1. svetovej vojne, sa nazýva Zvon Božského srdca (má 1530 kg), menší je Zvon Sv. Ondreja. Boli odliate v r. 1926. Na poslednom, 4. poschodí sa nachádza časť hodinového stroja z 19. storočia a zariadenie na vyťahovanie stavebného materiálu, ktoré bolo využívané pri rekonštrukcii v 19. storočí.
Z miestnosti pre strážnu službu, ktorá sa nachádza na tomto podlaží, v minulosti stráž sledovala, či nevypukol v meste požiar, či sa neblíži nepriateľ alebo iné nebezpečie. Na ohlasovanie poplachov od r. 1631 využívali malý zvon. Odlial ho Hans Thomas Wening, ktorý pochádzal z Grazu. Predtým sa na tieto účely používala hlasná trúba, alebo bubnovanie, či streľba. Malý zvon stratil svoju úlohu, keď boli postavené nové hasičské kasárne (1929).
Stranu pripravil: Zoltán BALASSA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
