únia. Možnosť účasti v ňom vybavila pre mestskú časť jej starostka Monika Smolková (Smer-SD).
Tá sa k projektu dostala len náhodou. Tvrdí však, že vzhľadom na zadlženosť Furče má záujem o všetko, z čoho môže mestská časť získať peniaze. Vstup do programu nedávno schválila väčšina miestnych poslancov. Či sa však celý projekt vôbec spustí, stále nie je isté.
Cez panelákové sídlisko Furča pritom nepreteká nielen Tisa, ale ani žiadna iná rieka. "Košický kraj však patrí do povodia Tisy a celý tento región má projekt na území Slovenska pokrývať," vysvetľuje zástupca starostky Jozef Andrejčák (Smer-SD), ktorý materiál zastupiteľstvu predkladal.
Účasť mestskej časti by mala spočívať v zriadení projektovej kancelárie s administrátorom. Cez tú budú žiadatelia - obce, neziskovky, súkromné firmy - podávať projekty na čerpanie peňazí zo špeciálneho fondu Európskej únie.
Ten však EÚ zatiaľ nezriadila. Tvorca programu, maďarský výskumný inštitút IHLET, o jeho založenie stále ešte iba usiluje.
"Žiadosti nebudú schvaľované na Furči, ale na úrovni EÚ. No tým, že kanceláriu budeme mať my, môžeme mať lepšie šance na úspešnosť našich vlastných žiadostí," sľubuje si starostka. Zdôrazňuje, že účasť Furče na programe nevyžaduje žiadne výdavky mestskej časti.
Projekt sa týka územia s rozlohou 154-tisíc km2 a 15 miliónmi obyvateľov. Ide o regióny Srbska, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska a Slovenska, cez ktoré Tisa preteká. Spolu má vzniknúť 48 kancelárií, z toho 4 na Slovensku, okrem košickej Furče v Kráľovskom Chlmci, Spišskej Novej Vsi a Rimavskej Sobote.
Cieľom programu je zlepšenie života v oblasti ekonomickej, sociálnej a životného prostredia. Práve na také rozvojové projekty by mali žiadať peniaze subjekty, a to hlavne zo znevýhodnených regiónov.
Furča však v týchto oblastiach v rámci Košického kraja patrí k relatívne najvyspelejším obciam. Na rozdiel od mnohých zaostalých, chudobných dedín na východe už totiž mestská časť kanalizáciu vybudovanú má a povrchové vody, ktoré by bolo treba chrániť, sa tam nenachádzajú. Úrovňou bývania, zamestnanosti a vzdelávania, najmä rómskej komunity, ani z pohľadu prevencie pred kriminalitou a drogovou závislosťou Furča tiež nie je práve najproblematickejšou lokalitou.
"Pripúšťam, že možno by bolo potrebnejšie, aby projektová kancelária bola v nejakej obci, ktorej sa spomínané problémy týkajú bezprostrednejšie ako Furče. Ale keď sa mi naskytla príležitosť, využila som ju," vraví starostka. Prízvukuje však, že vstup mestskej časti do projektu nik nepodmieňoval žiadnymi kritériami ako stav kanalizácie či miera nezamestnanosti.
A ako sa vlastne Furča k programu dostala? Smolková, ktorá je aj poslankyňou Košického samosprávneho kraja, vysvetľuje, že tento rok sa raz na odbore školstva Úradu KSK len náhodou míňala s istým pánom a dali sa do reči. "Vysvitlo, že sa podieľa na príprave programu. Ponúkol mi účasť a ja som prejavila záujem," opisuje starostka. Dodáva, že zmluvu o účasti v projekte na podpis zatiaľ nedostala.
Spomínaným pánom je stavebný podnikateľ z východu a zakladateľ regionálnej rozvojovej agentúry, ktorý si neželal, aby sme ho menovali. Informoval nás však, že pripravovaný program je zatiaľ len súkromnou iniciatívou, ktorej realizácia vyzerá nádejne, ale istá stále nie je. Aký balík financií môže ísť na projekty a kedy, ešte uviesť nevedel.
"Maďarský inštitút IHLET, ktorý pracuje na príprave tohto veľkého programu už desať rokov, dal požiadavku, aby bola jedna z kancelárií v Košiciach, aj kvôli zaisteniu jej kvalitného personálneho zabezpečenia. Oslovili sme najprv mesto, ale záujem neprejavilo. Nie je v tom žiadna politika a nikto sa na tom určite nenabalí," povedal nám. Doplnil, že po doterajších stretnutiach v Bruseli a Budapešti sa môže o osude programu rozhodnúť už na septembrovej konferencii v ukrajinskom meste Jalta.
Podľa Smolkovej by peniaze z projektu mohli pomôcť mestskej časti napríklad pri úprave lesoparku alebo pri rekonštrukcii horizontálnych vrtov zabraňujúcich zosuvu pôdy z kopca, na ktorom 30-tisícová Furča stojí.
Opozičný poslanec Furče František Balún (KDH) však považuje účasť mestskej časti v programe rozvoja povodia Tisy za hlúposť. "Keby išlo o povodie Hornádu, ktorý keď už nepreteká priamo Furčou, tak aspoň Košicami, no ale Tisa... Obávam sa, že mestská časť napriek kancelárii žiadne peniaze na svoje projekty nedostane," vyjadril sa Balún.
Starostka to odmieta so slovami, že netreba vopred spochybňovať snahu o dobrú vec, ktorá nebude stáť mestskú časť ani korunu, aj keby Furča nijaké financie nezískala.
Viceprimátor Kráľovského Chlmca: Čo s tým majú Košice?
Jedna zo slovenských kancelárií projektu by mala byť v Kráľovskom Chlmci. Ten je pri rieke Tisa jednoznačne najbližšie, v porovnaní s ostatnými navrhovanými sídlami kancelárií v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Rimavskej Sobote.
"Čo majú tie tri mestá s povodím Tisy?" reagoval zástupca primátora Kráľovského Chlmca Árpád Kalapos (nezávislý), keď sme mu oznámili miesta ďalších kancelárií.
Kalapos o chystanom projekte vie a mestskí poslanci by o tom mali rokovať. Viceprimátor síce považuje myšlienku celého projektu za dobrú, ale čo sa týka jeho reálnosti, je skeptický.
"Bojím sa, že nakoniec z toho nič nebude. Sieť 48 kancelárií v 5 krajinách totiž vyzerá príliš giganticky. Vzbudzuje preto obavu, či okrem nákladov na kancelárie ostane ešte dosť peňazí aj na samotný deklarovaný rozvoj zaostalých regiónov. Na Slovensku by pokojne stačila jedna kancelária. A najlepšie na mieste, ktoré má niečo dočinenia s povodím Tisy..." povedal nám Kalapos.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
