Oravecz (1894 1971) tvorí špičku neprofesionálneho umenia tohto obdobia. A to nielen čo sa týka samotného spracovania, ktoré občas môže pôsobiť naivne, ale čo sa týka kompozícií, tém a najmä vnútornej analýzy autoportrétov. Sám seba totiž často a rád analyzoval v rôznych duševných situáciách.

"Autor vychádzal zo secesného symbolizmu a secesného expresionizmu, ktoré v 20. rokoch v strednej Európe rezonovali. Veľmi si obľúbil suchý pastel, možno aj preto, že obdivoval Konstantina Kövariho, ktorý túto techniku miloval," vysvetlil Peter Tajkov, kurátor výstavy. "Imrich Oravecz sa vo svojich dielach pasoval s protikladom avantgarda versus Veľká Ida, kde prežil 90 percent svojho života. Hlavnou témou jeho prác je preto miesto človeka na dedine."

Obrazy na výstave pochádzajú najmä zo súkromných zbierok. Návštevníkov iste poteší kuriozita v podobe diela Kolomana Sokola. Jeho autoportrét maliara je signovaný a datovaný rokom 1922. "Koloman Sokol sa ako údenarsky učeň v tom roku prihlásil do Kronovej kresliarskej školy. Pri cvičeniach zrejme nakreslil tento portrét. Ide o pomerné raritnú vec, ktorá osloví milovníkov umenia."

Oravecz sa začal amatérsky venovať výtvarnej tvorbe od roku 1918. Navštevoval súkromnú školu L. Csordáka a v rokoch 1922 až 1926 kresliarsku školu E. Krona v Košiciach. Pred prvou svetovou vojnou pracoval ako sezónny poľnohospodársky robotník. Zúčastnil sa napríklad aj známej veľkoryso koncipovanej výstavy Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 usporiadanej vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Vo svojich obrazoch predvádzal vlastný život a jeho bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí.

Výstavu si môžete pozrieť do 9. septembra.

Autor: nit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári