túžbou je ešte raz si zahrať na jednom javisku s jej divadelnou mamou Kvetou Stražanovou.
Hráte v jedinom slovenskom seriáli, ktorý sa momentálne nakrúca. Ako ste sa v ňom uvelebili?
- Myslím, že na Slovensku niet herca, ktorý by si nechcel zahrať v ktoromkoľvek seriáli či filme, ku ktorému sa možno dostať. Problém je, že sa na kasting pozývajú už len ľudia, ktorí sú známejší. Takže nové generácie hercov sa k práci dostanú málokedy. A u nás je toľko talentovaných hercov, ktorí by si zaslúžili dostať príležitosť... Takže áno, som rada, že som sa práve ja ocitla v Ružovej záhrade.
Ako sa vám pracuje s ostatnými hercami? Určite to nie je stále ružové, niekto vám sadol, niekto naopak...
- Zatiaľ som sa s nikým nedostala do žiadneho konfliktu, i keď, pravdupovediac, najviac sa na pľaci ocitám s Ferkom Kovárom a Táničkou Radeva. Sú to však ľudia, ktorých milujem aj v súkromí. Ferko je podľa môjho názoru jeden z posledných slovenských hereckých džentlmenov. Okrem nich som bola milo prekvapená Miškou Čobejovou, ktorá napriek tomu, že pôsobí v súkromí trochu odmerane, je veľmi milá a príjemná osoba s mne blízkymi názormi na hereckú prácu a kadečo iné.
Vyhovuje vám, ako divadelnej herečke, práca pred kamerou?
- Práca pred kamerou je nádherná a je to niečo úplne iné, než na čo som zvyknutá z divadla. Pred kamerou sa používa len zlomok hereckých prostriedkov, akými sú mimika, gestá, intenzita hlasu. Na herectve je najúžasnejšie, že nikdy sa človek nedostane k bodu, keď môže povedať: "Teraz viem všetko, čo sa dá". To nie je možné, tak ako nie je možné o sebe samom nikdy povedať, že sa dokonale poznám. Vo filme som začiatočník, takže sa mám čo učiť, čo objavovať a páči sa mi to.
Máte pocit, že ste sa seriálom zviditeľnili? Spoznávajú vás ľudia na ulici?
- Som v seriáli len krátko, ale áno, už sa mi to stáva, že si ma ľudia spoja s postavou Magdy, čo teda nie je bohviečo. Myslím, že v živote nie som takto stratený človek. Mám v povahe, že mám ľudí veľmi rada, čo mi môj muž niekedy vyčíta, najmä keď sa nechám niekým oklamať.
Neprekáža vám to?
- U nás, chvalabohu, nefunguje hviezdny systém v takej miere ako v Amerike, takže mi nemá čo prekážať. Je príjemné, keď vás niekto pozdraví, prípadne vám povie, že vás už videl aj v divadle a páčili ste sa mu.
Ste Košičanka, žijúca v Bratislave. Netúžite vrátiť sa na východ?
- Vždy sa na východ vraciam rada, napokon, strávila som tam väčšinu svojho života. Ale človek je doma tam, kam ho ťahá srdce. Moja rodina vznikla a žije v Bratislave, takže srdce mám tu. Ale s naším Prešporským divadlom sa chystáme na jeseň prebrázdiť aj východ, tak sa teším, že na chvíľu sa postretám so všetkými starými kamarátmi, spolužiakmi a podobne. Ja som začínala v prešovskom divadle a so svojimi bývalými kolegami by som si vďačne zahrala kedykoľvek. A ktovie? Možno sa to raz stane. Ešte raz stáť na javisku s Kvetkou Stražanovou, mojou divadelnou mamou...
Čo vaša rodinka? Skúste nám jej členov priblížiť trochu viac.
- Mám rodinku, na ktorú nedám dopustiť. Môj muž je režisér Ivan Hansman, slovenský divák ho pozná napríklad ako tvorcu populárnej Famílie, ale i mnohých ďalších známych relácií. Je mi ľúto, že ho nepozná ako divadelného režiséra, pretože divadlo chodí robiť hlavne do Srbska. On je totiž Slovák z Vojvodiny, čo je veľká, po slovensky hovoriaca oblasť v Srbsku, takže srbčina ako úradný jazyk mu nerobí problémy. Vždy, keď prídeme do Báčskeho Petrovca, čo je náš ďalší domov, ihneď začne prehnane mäkčiť. A nielen on, aj naša dcéra Rebeka, ktorá má výborný sluch, takže v Petrovci po petrovsky, v Košiciach po košicky a v Bratislave po bratislavsky, za čo ju vždy hreším, pretože táto tvrdá slovenčina mi nikdy neprirástla k srdcu. Neviem si predstaviť, že by som mala žiť bez týchto dvoch ľudí, oni sú pre mňa absolútny hnací motor, krv do môjho srdca a bez srdca by som svoju prácu robiť nemohla.
Krv sa vám však iste varí aj pri dabovaní toľkých telenoviel...
- Nedabujem len telenovely, dabujem čokoľvek. Rozdiel medzi skvelým filmom a telenovelou je len v tom, že na telenovelu si musí človek priniesť do štúdia zdravé hlasivky, ktoré veľa vydržia, pretože tam sa dosť kričí a plače a všetky tie šialené vášne sa na vás sypú z obrazovky. Dabing je to, čo ma živí, aby som pokojne mohla robiť divadlo. Tým nechcem nijako úlohu dabingu znevážiť, ale ja mám radšej tvorivý proces v divadle, ako predabovanie hereckého výkonu, ktorý podal niekto iný.
Podarilo sa vám s herectvom prebrázdiť aj zahraničie?
- Ešte stále pôsobím v Divadle Bolka Polívku v Brne, s divadelným združením Frída, hrám v predstavení "Reality Šou" takú čudnú Natašu. Zbožňujem to tam, pretože tam je divadlo vždy plné.
Týkajú sa divadelné prázdniny aj vás? Pôjdete na dovolenku?
- Pôjdem s rodinou do Petrovca, ale to nepovažujem za dovolenku, to považujem za domáci oddych s mojimi blízkymi. A potom, podarilo sa nám zohnať peniažky na nový projekt v divadle, takže určite už budeme pracovať, ale to všetko ešte nemám zoradené, uvidíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
