nám teda vlastne chodieva baviť sa. Jeho životom je dcéra Vierka, karate a novootvorená tanečná škola. Venuje sa i powerjoge, vedie taerobikové tréningy a vo chvíľach voľna stíha cestovať. Podľa jeho slov si však užíva pokojný život v celkovej harmónii.
Pri porovnávaní s ostatnými druhmi umenia tanec nepriťahuje až také množstvo fanúšikov. Myslíte si, že priaznivec tanca si cestu k tomuto umeniu hľadá dlhšie, ale potom je možno vytvorený vzťah o to intenzívnejší?
- Toto neviem pochopiť. Pripraví sa nádherné podujatie v krásnom prostredí, k dispozícii je veľký výber tanečných žánrov v kvalitnom prevedení a... Neviem nájsť odpoveď, od čoho návštevnosť záleží. Je to také zvláštne, voľakedy nič nebolo, museli sme za to bojovať, teraz, keď je všetko položené ľuďom priamo pod nos, tak o to nie je až taký veľký záujem. Človek je už asi rozmaznaný obrovskými možnosťami výberu.
So svetoznámym americkým tanečníkom a choreografom Pablom Malcom spolupracujete už dlhšie, rozumiete si okrem profesionálneho hľadiska aj ľudsky?
- V tomto čase je to môj najbližší kamarát. Aj keď je ďaleko, sme aspoň v telefonickom spojení. Kamarátim sa aj s jeho bratom, známym hercom Romani Malcom. Sme taká trojica, Romani tu bol za mnou už trikrát, Pablo je tu štvrtý raz.
Šou Miliónový tanec bolo vaše "dieťa". Nepripravujete niečo väčšie podobného charakteru?
- Môžem sa priznať, že sme televízii JOJ navrhli ďalší podobný program a čakáme, ako to dopadne.
Karate je vašou veľkou vášňou, chápete ho ako cestu k dokonalosti, môžete tú dokonalosť špecifikovať?
- Dokonalosť v karate sa nedá špecifikovať, pretože karate je tak veľmi komplikované, že sa jednoducho nedá naučiť. Hranice sa posúvajú ako v joge. Ak človek dosiahne jeden vytýčený bod, tak sa mu otvorí plno ďalších brán, ktorými musí prejsť. Jedinou výhodou na tom je, že čím je človek starší a čím dlhšie to robí, tým sa zdokonaľuje.
Máte v karate konkrétne vzory?
- Prirodzene, môj tréner je úžasný. Avšak ďaleko, ďaleko nad ním sú majstri na Okinawe. Je to rodisko karate, kam každý rok chodievam. Bol som tam práve pred dvoma mesiacmi. Najväčším majstrom je tam Choju Kiyuna, je mojou najväčšou inšpiráciou. Tí ľudia ma ovplyvňujú nielen pohybovo a fyzicky, ale aj z ľudského hľadiska.
Karate ste párkrát použili aj na obranu, nemali ste potom psychický problém vyrovnať sa s tým?
- Samozrejme, bolo to ťažké. Tradičné karate vychováva tak, že človek by sa mal maximálne naučiť vyhýbať sa konfliktu. Niekedy sa to však nedá. Pred časom mi však poradil jeden kamarát zaujímavú vec, ktorú sa snažím praktizovať. Modlím sa a prosím Boha, aby ma nikdy nedostal do konfliktných situácií. Myslím si, že ak sa tomu človek v mysli vyhýba a stále rozmýšľa nad tým, že to nepotrebuje ukázať, tak ho aj konflikty obchádzajú. Ak naopak stále rozmýšľa, kde naňho kto zaútočí a ako by asi udrel, ten priťahuje takéto veci.
Ste učiteľom tanca, avšak v Miliónovom tanci ste boli porotcom. Nemali ste zábrany povedať súťažiacim pravdu, skritizovať ich, zobrať im sen?
- Bola to pre mňa hrozná situácia, pretože tam bolo veľmi veľa dobrých ľudí a v zákulisí sa diali pre mňa úplne nepochopiteľné veci. Po tom celom som dostal obrovský blok, bolo mi dosť zle z celého šoubiznisu, aj z médií. Diali sa tam veci, ktoré sa verejnosť nedozvie a všetko bolo inakšie ako prezentovaná realita. Pre mňa bolo najťažšie, keď som videl ozaj výborných tanečníkov a nemohol som zobrať toho, koho som chcel. Musel som sa hádať s réžiou, s vedením JOJ-ky. Často sa vyberalo na základe typovej zaujímavosti či výrečnosti. Ale veď predsa ide o tanec a ľudia nie sú hlúpi, sami vedia, ak sa deje neprávosť. Pri Miliónovom tanci som stratil strašne veľa nervov.
Ale ďalší projekt chcete pripravovať...
- Chcem. Už som oveľa múdrejší, už viem, čo pripustím a čo nie. Vtedy som bol rád, že to vôbec je, a tak som nehľadel ani na peniaze, ani na iné veci. Dnes, ak by som bol opäť v rovnakej situácii, tak už viem v mnohých veciach omnoho lepšie čo a ako.
Ste vegetarián, pretože ste si prečítali knižku a stali ste sa ním. Zažili ste viac takýchto vecí, čo vás naviedli v živote na nejakú cestu?
- Je to jednoduché. Ak sa človek pre niečo rozhodne, keď ho niečo silno zaujme, tak sa dajú veci okamžite zmeniť. Potom je len ťažké vydržať. Človek môže prestať fajčiť, piť, alebo jesť mäso, ale zotrvať v tom... Oveľa väčšie umenie a chvályhodnejšie uznanie si zaslúži ten, kto bol napríklad silný fajčiar a prestal, alebo bol notorik či závislý a vyliečil sa ako ten, čo nevie, aké to je.
Pred rokmi ste mali ponuku žiť v New Yorku. Neľutujete občas rozhodnutie ostať?
- Nie, pretože úplne presne viem, ako by išiel teraz môj život v New Yorku. Vidím tú konštrukciu, formu, aké by to bolo. Tu mám svoju dcéru, a to je pre mňa najdôležitejšie. Rodina sa mi síce rozpadla, ale ten úžasný vzťah, čo mám s Vierkou, to je viac ako čokoľvek iné. Ak by som vtedy ponuku prijal, o všetko toto by som prišiel.
Zvykáte si deliť sa o ňu s iným mužom?
- Vierka má priateľa, musel som sa s tým zmieriť, prehltnúť to. Taký je život, čo už narobím, keď má osemnásť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
