Hokejky im už "prirástli" k ruke, no cudzie im nie sú ani rakety...

V pondelok popoludní bola hustota "hviezd" v košickej Steel Aréne mimoriadne vysoká. Postarala sa o to tenisová exhibícia slovenských hokejistov. Nešlo však len o naháňanie loptičky po kurte. Výťažok z akcie podporil dva projekty. A bolo čo deliť, veď 100 tisíc korún dali dokopy organizátori a ďalšiu stovku vyskladali hokejisti s empajrovým rozhodcom Karolom Kučerom. Pomohli klubu Hokejové sane Kežmarok, v ktorom sú združení nádejní olympionici v ľadovom hokeji na saniach. A 100 tisíc putovalo aj pre vysoko špecializované zariadenie na záchranu života novorodencov v Košiciach.

Exhibícia mala zaujímavé obsadenie. Košický tím nastúpil v zložení: Ladislav Nagy, Marek Svatoš, Jiří Bicek, Rastislav Staňa, Gabriel Špilár, Juraj Faith. Proti košickým odchovancom nastúpili v tenisových štvorhrách: Peter Bondra, Michal Handzuš, Branko Radivojevič, Marcel Hossa, Milan Jurčina, Peter Pucher, Martin Cibák, Rastislav Pavlikovský a Ján Lašák.

Zo, že hokejisti vedia okrem hokejky narábať aj s raketou, potvrdili Peter Bondra, Peter Pucher, či Ladislav Nagy. Prezentovali sa údermi za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani tenisoví profesionáli. Súboj Košíc a Slovenska nemal víťaza, skončil sa 2:2, no 2500 divákov v Steel Aréne si prišlo na svoje. A mimoriadnu hodnotu mali autogramy, ktoré aktéri rozdávali pred tenisom, ale aj počas neho.

V hre neboli medaily, ba ani finančné dotácie a predsa sa hokejisti do výmen vedeli vložižť. Brankárovi Rasťovi Staňovi bol dokonca kurte s medzinárodnými parametrami, ktorý slovenským tenistkám vo Fed Cupe priniesol v zápase so Srbsko šťastie, malý. Pri jednej výmene sa tak naštaroval, že letel až za lóžu. Takmer zvalcoval našu fotografku Veroniku Janušková. Tá sa duchaprítomne v poslednej chvíli stiahla. Ako bolestné sa jej potom ušli Rasťove bošteky. "Dobrá akcia. Príma atmosféra. A hlavne, že sa nikomu nič nestalo," usmieval sa Rasťo, ktorý si vo Švédsku vybudoval vysoký kredit. Mimochodom, kvôli exhibícii posunul svoju dovolenku. Odlietal len pár hodín po tenise.

Hneď v prvom stretnutí sa na dvorci po boku Petra Bondru objavil ďalší Peter Pucher. Ten bol v Košiciach až do sezóny 1998/99, v ktorej získal majstrovský titul, odvetdy pôsobí v českej extralige. "Nemohol som neprísť, aj keď mám svoj program. Som tu len na otočku zo Znojma. Na Morave som nechal šesťtýždňového syna, dokončujem dom, ale chcel som podporiť túto akciu," povedal popri tom ako šarvancom podpisoval dresy a šiltovky. "Pred takýmto publikpm som hral tenis po prvý raz. Je to najväčšia mimohokejová akcia, na ktorej som sa zatiaľ zúčastnil," priznal mladší z bratov Pucherovcov, ktorý sa po rokoch v Znojme upísal Pardubiciam.

Z Trenčína meral cestu do Košíc Branko Radivojevič. Slovenský reprezentant pôsobiaci v NHL v Minnesote spoločne s Demitrom a Gáboríkom netajil, že prišiel, aby splatil dlhy. "Príprava na sezónu je v plnom prúde. Trénujem s trenčianskou partiou, ale pozvanie Laca nagya som nemohol odmietnuť. Veď koľko krá prišiel Laco kvôli nám na zápas, prišiel čas oplatiť mu to. Ráno o ôsomej sme ešte trénovali v Trenčíne v posilňovni. Potom som sadol do auta, aby som sa mohol stretnúť s chalanmi, s ktorými sa každý deň nevídavam. Priznám sa, pred svojim zápasom som mal aj trochu trému," netajil Branko, ktorý spoločne s Marcelom Hossom podľahli dvojici Nagy Faith a striedajúcemu Svatošovi.

V zámorskej NHL hrajúci Marcel Hossa ešte nevie, kde zakotví v nasledujúcej sezóne. Hráča New York Rangers čaká arbitráž, lebo s podmienkami navrhovanými klubom spokojný nebol. Tenis hráva v lete rovnako ako väčšina hokejistov. Tí sa síce venujú aj golfu, no tomu ešte Marcel nepodľahol. "Golf nemusím. Ale tenis, ten si zahrám kedykoľvek. Vďaka tejto akcii som sa po rokoch dostal do Košíc. Naposledy som tu bol ešte ako žiak, ale to sa hralo v strej stodole, nie v tomto peknom stánku. Cítil som sa tu príjemne, dúfam, že také dojmy mali aj ľudia, ktorých sa zišlo viac ako som čakal," povedal mladší brat Mariána Hossu.

V košickom výbere dostali priestor aj dvaja súčasní hráči HC Košice. Okrem Juraja Faitha aj Gabriel Špilár. Ten sa venoval nielen tenisu. Ale aj malému Šimonovi. Ako správny tatko si odskočil vymeniť mu plienku, v ktorej bolo naložené. "Pre mňa je to česť byť v takejto spoločnosti. Sú tu hráči, ktorí už čosi dokázali. Rád si s nimi zahrám," prehodil jeden z obľúbencov košického publika. Zapotil sa aj na autogramiáde. Pod dresom mal ešte jedno tričko, v pekelnej horúčave ho rýchlo zhadzoval dole, veď pod stanom bolo poriadne "vykúrené". "Rozdali sme veľa autogramov. V júni to ZOO podobné na akcii v košickej ZOO. Myslím, že môj nepekný podpis má už dosť veľa ľudí."

Akcia sa konala pod záštitou Ladislava Nagya. Predovšetkým zásluhou novej akvizície Los Angeles Kings bol v Steel Aréne toľko osobností aj v čase dovoleniek. Laco mal v šatni, po skončení exhibície dobrý pocit. "Myslím, že to vyšlo. Ľudí tu bolo dosť. Len ma mrzí pred arénou sa autogramu nedočkali všetci. Aj dve hodiny by sme potrebovali, aby sme každému vyhoveli," rozhovoril sa hokejista, ktorý rád prepožičal svoje meno akcii s charitatívnym podtónom. Hráči totiž nežiadali honorár, naopak, z vlastného vrecka ešte vytiahli pár tisíc. Laco patrí medzi tenisových nadšencov. A potvrdil to aj pri súťaži o najsilnejší servis. Jeho podanie malo rýchlosť 164 kilometrov za hodinu, nik nemal razantnejšie. "Darmo, to bude raketou Karola Kučera. Požičal mi svoju, s takou som to ešte neskúšal. Je fakt dobrá," pochvaľoval si.

Najväčšiu pozornosť si vyslúžil Peter Bondra. Košičania nezabudli, že svoju hviezdnu kariéru začal práve v drese železiarov. Ktovie, raz si možno v Steel Aréne zahrá nielen tenis. Peter sám vyslovil želanie. "Rád by som si v tejto hale zahral aj hokej." Na ľade je to virtuóz, no na kurte ukázal tiež kus majstrovstva. A čerešničkou aj pre neho bolo, že po štvorhrách si zahral dvojhru s Karolom Kučerom. "Splnilo sa mi jedno z prianí. Lebo vždy som si to chcel vyskúšať proti vážnemu hráčovi. S Dominikom Hrbatým sme sa už párkrát bavili o tom, že mám prísť do Bratislavy a zahráme si. Chcel som skúsiť silu tenisového profíka, tak som rád, že som si ťuknúť s Karolom. Keď to udrel, loptička pomaly ani neodskočila, ostala ležať. To treba skúsiť. Ja som mal to šťastie," usmieval sa Peter chystajúc sa do sprchy. Jednu z významných osobností slovenského hokeja videli diváci pri víťaznom geste, keď spoločne s Petrom Pucherom porazili po tajbrejku pár Nagy Bicek 4:3.

Čerstvá posila Los Angeles Kings Michal Handzuš prišla do Košíc ako posledná. A ani organizátori nečakali, že sa zapojí do súbojov na kurte. Handzuš mal byť len nehrajúci kapitán. Nakoniec sa rozhodol, že na profidvorci otestuje operované koleno. "Keď ma do Košíc pozýval Laco Nagy, tak som povedal, že prídem, ale nevedel som sľúbiť, že aj hrať. Do minulého týždňa som totiž tenis neskúšal. No štvorhra nie je o lietaní, tak som neodolal. Veď o nič nešlo, výsledok pri takej akcii nie je prvoradý," vravel po zápase, ktorý spoločne s Rasťom Pavlikovským prehral. Faith so Špilárom svojich súperov šetrili, ale len trochu, A Miša chceli z kurte vyhnať, dva tvrdšie údery smerovali práve na neho... "Veď ja to raz chlapcom oplatím na ľade, isto ma chceli zastrašiť," smial sa Handzuš.

Brankár Ján Lašák je za každú srandu. O dobrú náladu sa staral na kurte, na lavičke aj v kabíne. Po čase sa mohol ponaťahovať s kamarátom Rasťom Staňom. A vôbec mu neprekážalo, že žiadosti o autogram boli pred zápasom, počas neho, aj po akcii. "Veď v posledných rokoch už o naše podpisy ani záujem nie je. Slovensko by potrebovalo medailu z majstrovstiev sveta, to by sa hneď záujem zvýšil," nechal sa počuť gólman Pardubíc. Na ihrisko si hokejisti priniesli dvoch mladých vyznavačov ľadového hokeja na sánkach. Tí si zastrieľali na bránku, v ktorej stáli Lašák a Staňa. Samozrejme, góly padať museli. Dával ich aj Martinko Joppa. "My sa s Maťkom poznáme už nejaký čas. Je to môj kamarát. A viete ako sa hovorí, kamoši si majú pomáhať," vyznal sa Lašák. Dodal zároveň, že aj keby nešlo o členov klubu Hokejové sane Kežmarok, neváhal by prijať pozvanie Ladislava Nagya.

Niekdajšia tenisová svetová šestka Karol Kučera bol na exhibícii hlavným rozhodcom. Komentoval pekné výmeny, utrúsil nejednu vtipnú poznámku. "Viem, že som pár krát chlapcom skomolil mená, hádam mi to prepáčia. Nie všetkých som predtým poznal podľa tváre," priznal. Z Nemecka, kde hral tenisovú Bundesligu veteránov sa ponáhľal do Košíc, aby dodržal slovo, keď sa už sľúbil. "Keď ide o charitu, prídem rád. A trebárs aj ako tenisový rozhodca. Občas som hokejistom trochu pomohol. Pri tajbrejku niektorí nevedeli čo a ako, tak som ich troch usmernil kto má z ktorej strany na koho podávať."

Aj on privítal, že v záverečnej dvojhre sa dostal z empajru na dvorec a proti nemu stál P. Bondra. "Nebol som si istý, či to zvládnem. V lige ma seklo v krížoch, ale dalo sa to vydržať. Peťo mi vravel, že ho nemám šetriť, nech si to skúsi na vlastnej koži. Tak som mu dal pár es. Ale na tie roky je na tom neuveriteľne dobre. To fakt klobúk dole, obdivujem ho. A viem aj jedno, títo chlapci majú takú kondičku, že by ma isto uštvali," sklonil Karol poklonu hokejistom.

Tomáš TÓTH

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári