Rád rozširuje fámu, že manželka je horšia, ako seriálová Andrea

Českého klaviristu a skladateľa Petra Maláska slovenská verejnosť pozná najmä ako klaviristu, ktorý so svojou kapelou doprevádza na koncertoch prvé dámy českej hudby Hegerovú, Bílú, Kubišovú... . Poznať ho môžete aj ako manžela populárnej českej herečky Dany Morávkovej, s ktorou má deväťročného syna Péťu.

Do Košíc prišiel pred časom so svojou kapelou a Hanou Hegerovou, ktorá publiku ponúkla koncert v Štátnom divadle. Stretli sme sa v deň, kedy na Hlavnej ulici v Košiciach ´zúrilo´ predmaturitné obdobie a na každom kroku ste natrafili na študentov...

"Obrali ma o všetky drobné. Slovenské aj české. Dokonca som vo vrecku našiel jedno Euro, tak aj to som im dal," prezradil P. Malásek so smiechom. "Trochu ma popri tom pochytila nostalgia... Ja som študoval na konzervatóriu, kde sme nekončili maturitami, lebo štúdium bolo šesťročné, takže matury sme vo štvrtom ročníku tak intenzívne neprežívali. Ale pamätám si, že som bol celkom divoký študent. Čím si bolo treba prejsť, tým som prešiel. Ale na konzervatóriu človek nemohol až tak veľa vystrájať, lebo to bolo hlavne o cvičení a každodennej práci na sebe. Každopádne som však na strednej škole neostal nič dlžný povesti študenta..."

Vyrastal so zvukom klavíra

P. Malásek sa od detstva pohyboval v muzikantskom prostredí. Jeho otcom bol známy klavirista, určite vám niečo hovorí pojem - Romantický klavír Jiřího Maláska. "Zrejme bolo prirodzené, že som sa tiež rozhodol pre klavír, predsa len, vyrastal som so zvukom tohto nástroja. Potom prišla ďalšia fáza, kedy som sa rozhodol, že aj ja sa mu budem venovať. Rovnako to teraz prebieha u nás doma. Syn Péťa tiež úplne prirodzene inklinuje k tomuto nástroju. A to aj napriek tomu, že som sa dosť dlho snažil uchrániť ho od toho, lebo sám dobre viem, čo všetko to obnáša. Najprv to pre neho bola hračka. Veď pre dieťa je zábavné, že voľačo stisne a ono to vydá zvuk. No a pokračovalo to ďalej tak, že dnes už je to tretí rok, čo pilne chodí na hodiny klavíra. Zdá sa, že v ňom talent je. Ak ho hudba bude rovnako ako mňa robiť šťastným, tak mu určite brániť nebudem."

Dnes teda môže porovnávať - či bol on pri cvičení svedomitejšie dieťa, alebo je ním jeho syn? "Nechcem sa chváliť, ale ja som bol usilovnejší. Mal som aj to šťastie, že moja mamička ma v tomto strážila a keď som sa už rozhodol pre klavír, tak na mňa dávala pozor, aby som ´nezvlčil´ a aby som naozaj poriadne skúšal. Lebo ak sa s hudbou - rovnako ako so športom - nezačne v detstve, tak neskôr to nejde."

Veľa na sebe pracoval už ako malý. Určite viac, ako dnes jeho syn. "Ale to bude zrejme aj preto, že som dosť liberálny rodič a nechcem z neho špičkového umelca. Ak by som chcel, tak by to muselo u nás vyzerať inak. Ale ja som zástanca teórie, že aj dieťa sa musí rozhodnúť samo. Navyše - dnes robiť hudbu na špičkovej úrovni je naozaj ťažké. Na svete je len pár vyvolených a tým, ako sa svet globalizuje, nestačí byť dobrý doma. A v Európe je konkurencia nesmierna. Myslím, že budem šťastnejší, keď sa bude Péťa živiť niečím iným, ako muzikou..."

Aj napriek tomu, že svojho syna by od hudby najradšej uchránil, lebo veľmi dobre vie, čo to obnáša, nikdy neoľutoval, že on sám sa rozhodol muzike upísať svoju dušu. "Hudba je tajomná a krásna vec, ktorá vás sprevádza celý život. Môže sa pritom zdať, že je vlastne na nič. Veď to nie je dom, ktorý ostane stáť, nie je to jedlo, z ktorého sa najete. Je proste iba krásna... A mňa vzrušuje, že sa môžem podieľať na kráse. Myslím, že hudbou by som dokázal naplniť nie len jeden svoj život, ale rovno niekoľko naraz..."

Okrem toho, že P. Malásek sa hudbe venuje ako interprét, je i skladateľom. Komponuje najmä hudbu pre film, divadlo a televíziu. "Baví ma na tom to, že môžem urobiť dve rozdielne skladby. Keď ich použijem pri tej istej sekvencii filmu, tak zrazu obrázky majú úplne iný zmysel... Zmení sa rytmus, nálada. Je to dobrodružstvo - ja mám zrazu silu čarodejníka, ktorý môže to, čo sa odohráva na plátne, posunúť úplne inam." Pri tvorbe filmovej hudby si pochvaľuje i to, že vďaka nej môže pravidelne spolupracovať so symfonickým orchestrom. "Je to moja podmienka. Aj keď si uvedomujem, že mnohé filmy majú oklieštený rozpočet, symfonický orchester je dôležitý. Ak by sme tam chceli šetriť, tak môžeme celkový dojem z filmu zásadne poškodiť. Mám to šťastie, že producenti mi doprajú písať pre ´symfoňák´. To je jeden z dôvodov, prečo pre filmy robím hudbu veľmi rád."

Aby ste mali predstavu, stačí spomenúť pár filmov, pre ktoré P. Malásek napísal hudbu - rozprávka Z pekla šťastie, rodinný film Ako sa krotia krokodíly, za film Anjelská tvár dostal za hudbu Českého leva... Ako vlastne ale filmová hudba vzniká? "Pozriem si hrubý zostrih filmu a často sa mi stáva, že sú tam doslova sekvencie, ktoré na mňa kričia - my chceme takú a takú hudbu. Spolu s režisérom sa rozhodujeme, kde hudbu bude treba použiť, kde byť nemusí. Najťažšie sa robí hudba pre veselé filmy. V hudbe je ľahko vyjadriť smútok, plač, slzy. Ale skúste hudbou ľudí rozosmiať! Aj herci často vravia, že je jednoduchšie byť Rómeom alebo Júliou ako komikom..."

V tomto mu môže byť nápomocná manželka. Film a televízia sú jej blízke, pri tvorbe hudby teda môže manželovi poradiť. "V pravom rade je pre mňa veľmi dôležitým kritikom. Ak mám niečo hotové, ona je prvá, komu to dám vypočuť. Ak vidím, že sa netvári nadšene a nevie, čo mi má na to povedať, tak noty zahodím a začínam od znovu. Na jej názor vždy dám. Ale rovnako je to aj naopak a ona sa často mňa pýta na názor. Mám rád tie debaty, keď doma rozoberáme jej alebo moju prácu. Bol by som ale nerád, keby to vyzeralo, že sa doma rozprávame len o umení. Občas riešime i to, kto vynesie smeti. A pri tom sa často dohadujeme pomerne dlho," prezradil s úsmevom.

Obaja sú pracovne dosť vyťažení a často je jeden alebo druhý mimo domu na pár dní. "Vtedy si musíme s Péťom vystačiť sami. Variť nevarím, našťastie existujú reštaurácie. Ak ostaneme sami na dlhšie, tak si urobíme pánsku jazdu. Tešíme sa, že nemusíme každý deň po sebe upratovať. To iba tesne pred jej návratom urobíme veľké generálne upratovanie, aby sme sa ukázali, akí sme šikovní a vzorní."

Ak ostane doma sám so synom, vie si tieto chvíle naplno vychutnať. "Vymýšľam rôzne ´ptákoviny´. V podstate sa ale dá povedať, že robíme to, čo baví mňa... V každom mužovi je podľa mňa stále kúsok chlapca. No a keďže som vo veku, kedy by som sa niektoré veci sám hanbil robiť, tak využívam zámienku, že mám 9-ročného syna. Takže keď si ideme púšťať draka, tak je to predovšetkým kvôli mne. Aby som si dokázal, že ho viem postaviť a púšťať vo vetre. Ešte šťastie, že tieto moje zábavky bavia aj syna..."

Na Péťu ide puberta

P. Malásek začína s manželkou uvažovať nad tým, že by si pre Péťu radi "pořídili" brata či sestričku. "On však netúži po súrodencovi. Skôr si užíva to, že je sám. Ale s manželkou sme sa zhodli, že by už bolo načase aj preto, aby nebol doma taký privilegovaný. Minule Dana poznamenala, že už na neho ide puberta. Opýtal sa - čo je to puberta? Tak som mu povedal - to je také obdobie, kedy si o nás s maminou budeš myslieť, že sme úplní idioti. A on sa vyškeril a povedal, tak to už mám... Vtedy moja žena povedala, že je načase urobiť mu súrodenca, aby sa trochu upokojil. Zatiaľ sme si na to neľahli, ale určite časom prejdeme od slov k činom. Hlavne ide o to, že manželka je pracovne vyťažená a má záväzky aj do budúcnosti. Lenže zrejme to budeme musieť brať tak, že na to nie je možné do nekonečna brať ohľady..."

Práce majú obaja niekedy i vyše hlavy, občas sa stáva, že jeden z nich stráca dych. "Našťastie takéto stavy u nás majú striedavý rytmus. Teda - buď je ťažko mne, alebo jej. No a vtedy si vždy vzájomne pomôžeme. Niekedy sa stane, že neviem, z ktorej strany mám začať rozbaľovať klbko pracovných starostí a vtedy je pocit zázemia veľmi dôležitý. Stále sa snažíme si to rozdeliť tak, že ak jedného z nás čaká dôležitá a ťažká práca, ten druhý sa snaží prevziať na seba čo najviac povinností v domácnosti."

P. Maláska čaká najbližšie tvorba hudby pre pražský balet,plzeňské divadlo, novú inscenáciu Lucrezia Borgia na Novej scéne, tvorba hudby pre nekonečný český seriál Ulica... "Pre každé divadelné predstavenie treba napísať minimálne dve hodiny hudby, čo nie je vôbec jednoduché. Minule som si rátal aj to, čo všetko som už skomponoval pre Ulicu. Už je to viac ako osme hodín! Z takejto práce mám však radosť."

Jeho manželka je momentálne vyťažená nakrúcaním seriálu Veľmi krehké vzťahy. Ako vyštudovaná choreografka sa často podieľa aj na tvorbe divadelných inscenácií, napríklad pre košické Štátne divadlo pripravila choreografiu opery Rusalka v réžii Zdenka Trošku. Popri tom moderuje mnohé programy, vídať ju môžete i v zábavnej relácii Hádaj, kto som... Do povedomia nielen českých ale aj slovenských divákov sa zrejme najviac zapísala ako ´beštia´ Andrea zo seriálu Rodinné putá.

"Často sa ma ľudia pýtajú, či mi nie je ľúto, že ju majú diváci zafixovanú ako zlú Andreu. Práve naopak. Kade chodím, tade šírim fámu, že je ešte oveľa horšia. Potom si užívam privilégium ľutovaného človeka, všetci si myslia, aký som chudák," prezradil so smiechom. "Zábavné je, keď vidím, že sa jej ľudia boja. Ak vojdem do obchodu, kde predavačky už poznám a viem, aké vedia byť arogantné, tak sa smejem na tom, aké sú zrazu maličké, keď so mnou príde aj manželka. Snažia sa, aby všetko bolo v poriadku, aby neurobila v obchode nejakú scénu. Ale ja sa tým ľuďom nečudujem, veď ich každý týždeň cez televíziu doma navštevovala ako Andrea..."

Ak majú obaja dostatok voľného času, najradšej ho trávia dlhými debatami. "Často sa nám stáva, že sa z práce vrátime až pred polnocou, obaja unavení, no nejdeme spať, kým sa neporozprávame. Možno toto je dobrý recept na manželstvo - komunikácia. Už sme spolu 12 rokov a nezaznamenal som, že by sme mali nejakú krízu. Iste, občas sa pohádame, ale vždy len na banalitách, nikdy nešlo o nič vážne."

P. Maláskovi sa možno v manželstve darí aj preto, že ako sám tvrdí, celkom dobre sa vyzná v ženách. Skúseností má nadostač aj vďaka tomu, že dlhé roky sprevádza na koncertoch Hanu Hegerovú, Luciu Bílu či Martu Kubišovú a mnohé ďalšie speváčky. "Všetko sú to dámy veľkého formátu. Pri nich som sa naučil základnú vec. Nejde ani tak o to, čo žene povedať a čo urobiť. Dôležité je v prvom rade vedieť, čo v žiadnom prípade nepovedať a čo za žiadnych okolností neurobiť!," dodal na záver.

Dátum narodenia: 10. jún 1964

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Praha

Rodinný stav: ženatý, syn Péťa

Ukončené vzdelanie: Akadémia múzických umení Praha

Relax: rodina

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári