„varošskej chiži." Ako každý Michalovčan vie, dnes je tu zvláštny urbanistický útvar, slangovo nazývaný Drevená dedina. Predtým, ako vyrástol, tu bola veľká „diera" medzi domami. Pôvodne mala prísť aj výstavba, preto štvorka padla... Plány v hlavách radných však zostali len plánmi. A tak tu ako kompenzáciu máme obrovské parkovisko a ...Drevenú dedinu. Ale poďme sa vrátiť do 30. rokov, keď tu „čosi" stálo.
Amatérsky historik a znalec starých máp Jaroslav Gorás zistil, že medzi magistrátom a predajňou Baťa stáli štyri domy. Kvôli prehľadnosti im dáme ich vtedajšie popisné čísla - 52 až 58. „Zástavba tu bola už pred r. 1772, čo dokazujú mapy z 1. a 2. vojenského mapovania. Presná katastrálna mapa z r. 1866 však už zachytáva ich pôdorysy v menšom rozsahu. Na základe toho usudzujem, že každý z nich absolvoval nejakú prestavbu, alebo boli pristavané," hovorí.
Porovnávaním máp zistil, že domu č. 52 hneď pri magistráte pristavali múr pre dufard a nadstavili ho. Ostatné tri zostali prízemné, ale všetkým z priečelia pribudla jedna „chiža", pričom brány do dvora zachovali: „Upravili ich aj vo vnútri dvorov. Prístavby obytných či hospodárskych budov siahali až po dnešnú ul. kpt. Nálepku." Až keď spájali krivolakú Cintorínsku ulicu s Tureckou (dnes Sama Chalupku), muselo mesto časť ich parciel odkúpiť. Vtedy časť zástavby do dvorov zbúrali. Pravdepodobne šlo o „plevne."
Po presných fotografiách štvorice Gorás pátral márne, ich architektonické zmeny preto nemohol zistiť: „Okrem č. 52 boli bežné. Môžem len predpokladať, že ak ich majitelia pristavovali z priečelia, menil sa aj vzhľad priečelí a výkladov. Ale pokiaľ išlo o starostlivosť o ne, napriek skromnému vzhľadu boli vždy úhľadné a vymaľované." S nájomcami to bolo ako všade. Niektorí boli stabilní, iní sa často menili. Ich mená však odvial čas: „Boli asi príliš skromní, aby si mohli dovoliť inzerát v novinách. Z výkladných tabúľ sa dá vyčítať iba názov na dome č. 52. Stojí tam 'OČIANSKÝ ÚVER...', asi šlo o banku Občianského úverného ústavu s. r. o., ktorá tu asi mala istý čas sídlo."
Gorás zistil aspoň to, že tu mal sídlo aj fotograf Václav Feigl a majiteľom alebo tu bývajúcim bol Edmund Koložváry. V č. 54 vypátral Samuela Čoppa, Helenu Blum, Bernáta Hechta a vdovu Júliu Mikovú. Na č. 56 žil Dávid Gufunkel a Matej Lefkovič a jeho dedičia: „A v dome č. 58 sídlil Jozef Helinger mladší a dedičia a istý čas aj mesto Michalovce."
Poviete si, nič zvláštne. Iste, ale jedna zaujímavosť tu je. Poschodový dom pri varošskej chiži tu bol oveľa skôr, ako ona. Nemo sledoval jej výstavbu a bez ujmy prečkal dve svetové vojny. Paradoxne, neprežil rozhodnutie "z varošskej chiži", keď bolo treba búrať. Pravdaže s tým, že vo vzniknutej „diere" sa malo stavať a modernizovať. Búracie stroje síce prišli, ale na stavebné už akosi nezostalo síl, ani peňazí. V snahe zapchať škaredú dieru tu vyrástla dedina. Drevená dedina.... Podobnosť s Hečkovým románom (nie) je čisto náhodná...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
