meste Kursk. Práve tam sa odohrala bitka alebo operácia Citadela, ktorá bola významnou bitkou na východnom fronte počas vojny. Začali ju nemecké vojská 5. júla 1943 s úmyslom získať späť na svoju stranu strategickú iniciatívu na východnom fronte a pripraviť nepriateľovi natoľko vážne straty, aby nemohol počas roka začať významnejšiu ofenzívu. Jej úmyslom bolo zlikvidovať Kurský oblúk a zničiť sovietske sily v tejto oblasti. Bitka sa skončila 17. júla, keď Hitler prikázal napriek protestom Mansteina ďalšie bojové operácie ukončiť.
Po katastrofe hitlerovských vojsk pri Stalingrade si sovietske hlavné velenie myslelo, že je na najlepšej ceste vyhnať vojská zo svojho územia. Pokračovanie ofenzívy, ktorá vyhnala nepriateľa z predhorí Kaukazu, oblastí medzi dolným tokom Volgy a Donom, však čoskoro zastavil jeden z najlepších hitlerových stratégov, nemecký poľný maršal Erich von Manstein. Ten ako veliteľ skupiny armád Don vo februári 1943 prešiel do protiútoku a znovu dobyl Charkov a Belgorod. Nemci už nemali sily na to, aby mohli uskutočniť rozsiahle útočné operácie.
Nemeckým vojskám v pokračovaní obkľučovacích operácií a likvidácii sovietskych vojsk pri Kursku zabránil odmäk a príchod blata, v ktorom mali nemecké tanky veľké ťažkosti. Ako rozumné východisko zamýšľal Manstein vyprovokovať silný nepriateľský útok a následne ustúpiť s časťou jednotiek k mestám Melitopol a Dnepropetrovsk. Do tejto pasce by následne vlákal nepriateľa, ktorý by ho prenasledoval a podnikol by silný protiútok zo severu a vojsko obkľúčil z troch strán.
Ako najlepšie miesto na útok sa Nemcom pozdával Kurský oblúk. Sovieti očakávali nepriateľský útok v tejto oblasti a svoje pozície intenzívne opevňovali. Hitler dal 1. júla 1943 pokyn, aby sa útok začal o štyri dni. Na pomerne malom úseku frontu bolo sústredených viac než 50 divízií Wehrmachtu a Waffen-SS a k dispozícii bolo 900 000 mužov. Proti nim stáli jednotky Červenej armády asi 75 divízií o sile 1 300 000 mužov.
Sovieti sa dozvedeli o presnom čase nemeckého útoku a spustili silnú priehradnú paľbu a vlny náletov na nemecké letiská. Nastupujúce nemecké jednotky utrpeli prvé straty ešte pred tým, ako vyrazili proti sovietskym zákopom. Bola to prvá predzvesť toho, že sa boj nebude vyvíjať podľa nemeckých plánov a bitka sa od začiatku zmenila na krvavé peklo.
Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Kustrova ulica na Severe.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári