Kto sa raz zamiluje do bakelitu, ostane mu už verný na celý život

Je jedným z typických symbolov minulej doby. Auto, ktoré kvôli svojej cenovej dostupnosti kedysi doslova zaplavilo ulice krajín východného bloku. Reč je o ľudovom bakelitovom autíčku - trabante. V počiatkoch výroby sa na neho kvôli vysokému záujmu čakalo v poradovníku aj osem rokov. Fanúšikovia tohto autíčka vedia, že tento rok trabant oslavuje 50. výročie svojho vzniku. Jeho narodeniny oslávili minulý víkend na VI. Celoslovenskom Trabant zraze Košice - Čaňa 2007.

Na stretnutie pred OC Galériou prišlo 80 "bakeliťákov" zo Slovenska, Česka a Poľska. Oslava sa nezaobišla bez narodeninovej torty a rôznych zábavných súťaží. Majitelia áut súťažili v slalome, ale napríklad aj o to, kto má najstaršiu lekárničku. Túto disciplínu vyhral Slovák, ktorý zo svojho trabantu vyhrabal lekárničku z roku 1978. Súťažilo sa aj o najlepší tuning, najkrajší trabant klasik či najkrajšieho veterána. Súťaž o najstaršieho účastníka vyhral 79 ročný majiteľ trabanta a o najmladšieho, 19 ročný mladík z Brezna. Súťaž o najvzdialenejšieho účastníka vyhral majiteľ trabanta s trvalým bydliskom v Gdansku, vzdialeným od Košíc 940 km.

Do súťaží sa mohli zapojiť aj diváci, pre nich bola určená skúška odvahy - zajazdiť si trabanťácky slalom. Prekvapujúce na celej akcii bolo to, že približne polovica účastníkov boli mladí ľudia. Záujem o trabanty sa podľa organizátora súťaže, predsedu a zakladateľa Trabantklubu Košice, Ing. Ladislava Durbáka, posúva do čoraz mladšej vekovej kategórie. Každým rokom ich členov pribúda a zdá sa, že trabanty začínajú naberať na popularite. Ako hovoria viacerí fanúšikovia, trabant si ich srdcia získal vďaka dobrému pomeru ceny, výkonu a údržby.

S motorom volkswágena

Svetlomodrý "trabi" s bielou strechou bol výnimočný tým, čo ukrýva pod kapotou. Namiesto klasického trabantového "dvojtaktu" sa pýši volkswagenovým "štvortaktom". "Takýto motor montovali iba do trabantov určených pre Poľsko. A aj to iba jeden rok," vraví Lukasz Jastrsab z poľského Kielce. "U vás sa trabanty s volkswágenovskými motormi nepredávali. Zrejme preto, aby nekonkurovali škodovke. Ale aj v Poľsku je ich málo. Tie motory nie každý vie opravovať, preto som si musel nájsť mechanika, ktorý sa na nich špecializuje." Tento trabant má tri roky, používa ho denne na cestu do zamestnania. Pracuje na pošte, preto s ním nosí aj poštové zásielky. "Trabant je moja láska. Prečo? To sa ťažko vysvetľuje..."

Trabant - policajt

Neprehliadnuteľný bol bielozelený policajný trabant. Na našich cestách sme sa s nimi stretnúť nemohli, ale na uliciach bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) ich bolo vidieť dosť. Tento bol vyrobený v roku 1978 a vyzerá presne ako tie, čo v minulom režime kontrolovali bezpečnosť u našich "východozápadných" susedov. "Toto auto mám zo srandy, kvôli takýmto akciám. Kúpil som ho ako nepojazdný vrak a dva mesiace som ho dával dokopy. Ale doma mám ešte ďalší, s ktorým jazdím bežne. Je to trabant kombi," hovorí Ladislav Košík. "Trabanty sa dnes dajú zohnať za 5 až 10 tisíc korún, podľa toho v akom stave sú. Vraky za 3 tisícky. Cena ´urobeného´ trabantu sa pohybuje od 12 do 15 tisíc korún. Kupujú si ich dnes najmä mladí ľudia z recesie, zábavy, ale aj na bežné užívanie." Trabant sa L. Košíkovi veľmi páči, možno aj preto mal doteraz asi 25 týchto áut. "Vyrábať sa začali vtedy, keď som bol mladý. Okrem toho som mal aj veľa iných áut, ktoré som renovoval," približuje svoju záľubu, ktorou sú veterány. Dôvodom, prečo sa trabant stále teší veľkej obľube, je podľa L. Košíka jeho technická nenáročnosť. "Ľahko sa udržujú i opravujú, hoci aj na lúke... Avšak oni nie sú celé z bakelitu, to sa o nich len tak hovorí. Konštrukcia je z plechu. Napríklad aj blatník je z umelej hmoty ale pod ňou je železo."

Retro trabant

Efektne vyzeral krikľavo oranžový trabant v retro štýle. Po takejto umeleckej úprave sa podobal viac na talianske auto, ako na ľudové nemecké vozidielko. Interiér bol atraktívne zladený s exteriérom. Koženkové oranžové sedačky ladili s farbou auta a zdôrazňovali celkový imidž. "Kúpil som ho ako vrak za tisíc zlotých a teraz by som ho vedel predať za 20 tisíc zlotých. Ale nepredal by som ho za žiadnych okolností," odmieta Poliak Grzegorz Borgiel z Katowíc čo i len myšlienku na to, že by mu viac nepatril. Aj keď má doma ďalšie tri takéto autíčka. Robil si ho sám a trvalo mu to dva roky. Oranžovú farbu najprv nemal v pláne. "Pôvodne, mal byť trabant sivý, ale nakoniec mi vyšla takáto farba," smeje sa. Trabantík je po čerstvej kompletnej renovácii, jeho prvá cesta sa uskutočnila minulý mesiac na svadbu. Ďalšou trasou bol zraz trabantov v Nemecku a teraz na Slovensku. Grzegorz s ním nejazdí bežne, šetrí si ho. Do mestskej premávky má ďalší, menej extravagantný model.

Za nové, moderné, by ho nevymenil

Úplne najklasickejšie vyzerali dva trabanty, staršieho typu, ktorých však už dnes vidieť na uliciach naozaj zriedkavo. "Vyzerajú presne tak, ako v deň, keď vyšli z výrobného pásu. Majú tú istú farebnú kombináciu, odtieň aj doplnky," opisuje Košičan Július Cako, ktorý vyhral 1. miesto v súťaži o najkrajšieho veterána. Renovovať trabanty je jeho hobby. Jeden z týchto dvoch krásavcov ho stál rok a pol práce. Kúpil ho ako vrak za 10 tisíc korún. Jeho cena bola k stavu v akom bol, pomerne vysoká z toho dôvodu, že išlo o starý typ z roku 1964. "Vrazil som do toho dosť. Je jedno či sa lakuje trabant alebo rolls roys. Tá plocha je rovnaká, preto to stojí rovnako."

Trabanty vlastní odvtedy, odkedy má vodičák, teda 12 rokov. Ako čerstvý absolvent autoškoly sa obhliadal po niečom, čo by bolo lacné, praktické a spoľahlivé. "Zistil som, že to všetko trabant spĺňa. A navyše, je aj pekný, tak som odvtedy ostal pri nich." Budúci týždeň sa s trabantom chystá na dlhú cestu do Viedne. Obavy však, či ju takéto auto vydrží, nemá. "Vodu v ňom kontrolovať nemusím, lebo motor je chladený vzduchom. Olej tiež, lebo sa primiešava do benzínu. Je to naozaj praktické auto."

Na vystavených trabantoch J. Cako bežne nejazdí, šetrí si ich na veteránske alebo trabanťácke zrazy. Doma má však ešte jeden a ktorým chodí bežne do práce. "Iné auto nepužívam, lebo trabant spĺňa všetky moje požiadavky. Jazdenie v takomto aute je omnoho lepšie a krajšie ako v nových autách. Toto má takú hodnotu, že by nebol problém kúpiť si súčasné. Moderným autám však chýba charizma, čaro a pocit z jazdy, aký sa zažíva len pri starých autách."

A čo bezpečnosť? "V motoristických časopisoch existujú zoznamy nebezpečných áut, ktoré sa stále vyrábajú a dovážajú k nám... Za 12 rokov odkedy s trabantmi jazdím, som nemal žiadnu kolíziu, takže neviem prečo by som mal chodiť v tanku. A keď sa mi niečo má stať, tak sa mi to stane aj na pešo, alebo na bicykli," objasňuje nám svoju filozofiu.

Trabanti dvojtaktové motory preslávili, ale zároveň im aj kazili renomé. Dvojtakty totiž znečisťujú ovzdušie oveľa viac ako bežné autá... J. Cako sa však na tento problém nedíva tragicky. "Výroba jedného moderného auta spotrebuje toľko energie a vyprodukuje toľko znečistenia v ovzduší, že trabant by musel jazdiť ešte 300 rokov, aby sa tomu vyrovnal."

Trúbi ako lokomotíva

S hlasným trúbením klaksónu sa do areálu dovalil tmavomodrý trabant s lebkou na vlajke. Keď sme sa mu lepšie prizreli pod kapotu, vedľa motora sme zbadali dve obrovské trúby zaberajúce šírku kapoty doslova na chlp. "Klaksóny sú z lokomotívy. Použiť ich do auta ma napadlo po tom, čo som u známeho zbadal klaksóny doma vystavené na skrini," vysvetľuje Daniel Pacera z Hlohovca. Trošku pošpekuloval a vymyslel spôsob, ako ich nainštalovať do malej trabanťáckej kapoty tak, aby fungovali. "Nejdú na elektriku, sú poháňané vzduchom. Normálne s nimi tak netrúbim, lebo policajti to nemajú radi. Chcel som trošku vyčnievať z radu, mať trabant niečím netradičný. Toto je môj piaty v poradí, doteraz som mal len klasické. Tento som si prerobil podľa seba, tak aby sa mi páčil." Kúpil ho za 10 tisíc korún a prerábal mesiac a pol tak, aby sa s novým imidžom mohol popredvádzať na trabanťáckom zraze. Aj pre neho znamenajú trabanty predovšetkým hobby. Na bežnú premávku toto auto nepoužíva. "Trabant si kúpi iba jeho fanúšik. Iní nie, lebo smradí, je hlučný a ide pomaly. Je to auto absolútne nepraktické do bežnej prevádzky. Ide maximálne 80 km za hodinu a to už brzdí premávku. Na bežnú jazdu mám Opel Vectra."

Povoz z trabanta

je lepší ako klasický

Azda najväčšou kuriozitou košického zrazu bol koč, vyrobený zo zadnej časti trabantu, ktorý ťahal huculský kôň. "Vyrobiť takýto povoz bolo veľmi jednoduché, lebo trabant má jednoduchú konštrukciu," konštatuje jeho "vodič" Ladislav Csillag. "Zadok som odrezal, urobil tam zopár úprav a získal som ľahký povoz na rôzne druhy terénu. Už som ním prevážal veľa vecí. Aj kamene. Oproti klasickému koču má tento veľa výhod a je mimoriadne praktický. Je dobre odpružený, nevytrasie tak chrbticu ako klasický drevený. Okrem toho je aj maximálne lacný. Asi najdrahšia bola na ňom farba." Výroba koča z trabantu vyšla Košičana L. Csillaga maximálne do troch tisícok, kým najlacnejší drevený povoz stojí 60 tisíc korún. Tento pojazdný prostriedok bol však určite najdrahším zo všetkých trabanťákov. "Koník stojí 45 tisíc a postroje na neho ďalších 8 tisíc. Som koníčkár, nie autíčkár." Inšpiráciou pre výrobu koča boli podobné povozy na internete, kde si ich ľudia robili aj z varburgov.

Zohnať obloženie

nebol problém

"Trabanťáci" musia byť technicky zruční. Veď, ich autíčka majú už niekoľko krížikov na chrbte. Preto musia rátať s občasnou indispozíciou. Trabant z Frýdku Místku mal "artrózu". Jeho majiteľ Miroslav Bělik sa však o neho poctivo postaral a opotrebené brzdové obloženie mu praimo na zraze vymenil za nové. "To vydrží asi štyri roky," vraví. "Pre takéto prípady stále zo sebou nosím aj základné náhradné súčiastky. Ale aj tak to väčšinou vypáli tak, že sa pokazí niečo, čo pri sebe nemám. Ale zohnal som si to u iných, ktorí to mali. Takto sa to medzi nami robí. Vymieňame si súčiastky medzi sebou, podľa toho, čo kto práve zháňa. Trabant má však tú výhodu, že sa vždy dá opraviť aspoň tak, aby došiel." Na tieto nemecké autíčka nedá M. Bělik dopustiť. Doma má ďalšie tri pojazdné a dva sú odložené v "depozite". Okrem zrazov, ktorých sa zúčastňuje s manželkou v Nemecku, Poľsku, Česku a Slovensku s nimi jazdí všade. Vymeniť za iné by ho rozhodne nechcel. "Páčia sa mi aj jeho tvary. Všetky dnešné autá vyletia z počítača a sú také rovnaké. Myslím si, že s ním už naozaj dojazdím až do konca..."

Po Modrý blesk išli

až do Nemecka

"Momentálne zastupujem majiteľa, som tu len ako vodič. Voláme ho Modrý blesk," hovorí Roman Vitko z Košíc. "Nemám s trabantmi veľké skúsenosti, ale začalo ma to veľmi baviť. Aj ja sa tomu budem venovať. O tento trabant sa starám spoločne s jeho majiteľom, otcom mojej priateľky. Minulý rok ho niekto nabúral na parkovisku, tak sme ho spolu opravovali." Náhradné diely si zháňajú v Maďarsku, ale keďže majiteľ auta je dlhoročným fanúšikom trabantov, súčiastok má plnú dielňu. Je to jeho štvrtý trabant. Zadovážil si ho až z Nemecka. "Tam je oveľa lepší výber ako u nás. Dajú sa tam zohnať kvalitnejšie trabanty. Tento je v pôvodnom stave, akurát lak má nový," dodáva priateľka Slávka Matiová. Roman dennodenne používa služobnú fábiu, ale aj trabanta občas prevetrá. "Fábia je pohodlnejšie auto, ale trabant zase dýcha históriou," porovnáva. "Na trabante sa mi páči to vyladenie kriviek, čo už na nových autách nie je. No najviac ma fascinuje jeho zvuk."

Za dobré služby mu

dal vyhotoviť pohár

Pavol Majsniar z Banskej Bystrice svoju vášeň k trabantom podedil po otcovi. Vozil sa v nich odmala a doteraz je im verný. Na zraz prišiel so svojim už 17. trabantom. "Minulý týždeň som predal jednu limuzínu za sedem tisíc a teraz za ňou banujem. Tohto mám štyri roky, ale je zachovalý. Až 15 rokov stál v garáži u jednej staršej ženy, ktoré mi ho dlho nechcela predať. Čakal som, tak som sa aj dočkal. Je to kombi, jediný typ v ktorom sa dajú sklopiť opierky. Keď sa sklopia, vytvorí sa taká plocha, že sa tam pohodlne vyspia dvaja ľudia." Pavol svoju lásku k týmto autám pretavil aj do hmotnej podoby. Dal si urobiť poháre, ktoré na takýchto zrazoch vystavuje. "Dal som ich zhotoviť na jeho počesť, za to, že mi dlhé roky robí také dobré služby. A aj preto, že oslavuje narodeniny, okrúhlu 50-tku."

Rely trabant

Veľkú pozornosť vzbudzoval športový zelený trabant s motorkárskymi svetlami vpredu na kapote a burácajúcim zvukom pretekárskeho auta. "Také svetlá používajú ´relisti´ na osvetlenie cesty. Normálne fungujú, nie je to len imidžová záležitosť," vraví Mirek František z Košíc. "Ten zvuk je kvôli originálnemu športovému výfuku, ale teraz je znásobený, lebo mi praskla objímka na výfuku." Športovému imidžu podriadil aj interiér auta. Športový volant a tvarované športové sedačky však nie sú v aute bezúčelne. "Jazdím majstrovstvá Slovenska v krátkom slalome. Na tieto preteky som mu upravil aj motor. Vytiahne viac ako bežný, išiel som na ňom 140-tkou. Teraz sa chystám na preteky do Vranova. Minulý rok som bol na pretekoch tretí v kategórii áut do 1 400 kubíkov."

Trabanty ho chytili za srdce pred šiestimi rokmi. Predtým však ich fanúšikom nebol. "Robil som si posmešky z chlapcov, ktorí mali upravené trabanty a nakoniec som dopadol ako oni," smeje sa. "Zapáčili sa mi potom, čo som si jedného kúpil. Pôvodne som si ho zaobstaral na rybačku a poľovačku. A potom ma to nejako chytilo, začal som si ho upravovať." Aj on je z tých nadšencov trabantov, ktorých si auto získalo vďaka jednoduchosti a prístupnosti. Keď sa na ňom niečo pokazí, nie je odkázaný na servis, ale rýchlo a bez problémov si s tým poradí. Je to jeho jediné auto s ktorým jazdí bežne. Po sezóne (pretekárskej) mu upravený motor vymení za bežný, sedačky tiež a jazdí na ňom ďalej. "Minulý rok som ho dal komplet dokopy, takže dúfam, že nejaký ten rôčik ešte vydrží. Chcel som kúpiť citroen, ale asi ostanem pri trabante. Mám doma ešte tri motory, okná, dvere, nápravy... Nemám problém s ním jazdiť ani v budúcnosti."

V trabante má navigáciu

a diskotékovú aparatúru

Mladá generácia si trabanty upravuje pre svoje potreby. Martinčan Tomáš Martin si svojho miláčika nadupal poriadnymi decibelmi. Keď pustil hudbu z ôsmich reproduktorov, ktoré mal v kufri svojho "kombíčka", mohol konkurovať hudobným zostavám "dídžejov" na diskotékach. "V podstate som si chcel spraviť auto na zrazy, nie na bežné jazdenie. Kúpil som ho z recesie, začína ich byť čoraz menej, takže budú vzácne. Mám tam navigačný systém, auto rádio Pioner, zosilovač a reproduktory. Stačí otvoriť kufor a môžem robiť diskotéku. Na jednej stanovačke som ju aj robil a malo to u ľudí úspech." Nerozsype sa bakelit pri takýchto decibeloch? "Trošku rezonuje, ale je to v pohode," odpovedá.

Trabantom sa venuje už päť rokov a tento audiomodel je jeho druhým kusom. V blízkej budúcnosti plánuje vylepšiť jeho motor aj interiér a tiež si kúpiť ďalší. Na bežnú jazdu ho však nepoužíva. "Radšej sa po meste pohybujem autobusom. Bojím sa ho nechať niekde vonku na ulici. Keď má niekde stáť, tak len v garáži. Šetrím si ho na zrazy a špeciálne príležitosti. Veľmi ma baví chodiť na takéto akcie." Svoj audiotrabant by T. Martin nepredal za nič, hoci záujemcov už mal. "Bez hudby má hodnotu 30 tisíc korún a s hudbou..." Na zraze vyhral prvú cenu za najlepšie audio.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári